Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 boli v poradí piate priame voľby prezidenta SR, z ktorých vzišiel v poradí piaty prezident SR. Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 16. marca 2019, druhé kolo 30. marca.Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2019 Z. z. z 10. januára 2019 o vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2019, vyhlásené 10. 1. 2019, s. 1.
V prvom kole sa o funkciu uchádzalo 13 kandidátov. Zúčastnilo sa ho 48,74 % voličov. Najviac hlasov dostala kandidátka PS Zuzana Čaputová (40,57 %) a nezávislý kandidát s podporou Smeru Maroš Šefčovič (18,66 %), ktorí postúpili do druhého kola.
Druhého kola sa zúčastnilo 41,79 % voličov. Maroš Šefčovič získal 41,59 % platných hlasov, Zuzana Čaputová 58,40 % platných hlasov, čím sa stala novozvolenou prezidentkou republiky. Funkcie sa ujala počas inaugurácie 15. júna 2019.
Prípravy a spôsob konania volieb
Spôsob voľby prezidenta SR upravuje čl. 101 až 107 Ústavy SR a zákon Národnej rady SR (NR SR) č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiace právne predpisy. Od roku 1999 prezidenta volia občania SR vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov.§ 2 zákona č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2014, čiastka 63, s. 1334.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi – tieto návrhy musia byť odovzdané predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.čl. 101 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Z. z. z 1. septembra 1992, Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a najneskôr v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.čl. 103 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Z. z. z 1. septembra 1992, Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Voľby vyhlasuje predseda NR SR najneskôr 55 dní predo dňom ich konania.§ 106 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2014, čiastka 63, s. 1359. Predseda NR SR Andrej Danko tak učinil 10. januára 2019 a deň konania (prvého kola) volieb určil na sobotu 16. marca 2019 a deň konania druhého kola na sobotu 30. marca 2019. V zmysle rozhodnutia predsedu NR SR boli do 30. januára utvorené volebné okrsky a určené volebné miestnosti, do 11. februára boli utvorené volebné komisie a okrskové volebné komisie a do 21. februára sa uskutočnilo ich prvé zasadnutie.
Diskusia o výklade ustanovenia čl. 101 ods. 4 Ústavy SR Po odstúpení Roberta Mistríka na konci februára 2019 výrazne narástli preferencie Zuzany Čaputovej. Podľa prieskumu agentúry Focus by získala 44,8 % a podľa prieskumu agentúry AKO až 52,9 % platných hlasov (pozri kapitolu Prieskumy verejnej mienky § Prvé kolo). Tento vývoj vyvolal otázku, či by mohla byť v prípade zisku nadpolovičnej väčšiny platných hlasov zvolená hneď v prvom kole. Podľa čl. 101 ods. 4 Ústavy SR totiž platí, že:
Spor vznikol okolo formulácie o nadpolovičnej väčšine „platných hlasov oprávnených voličov“ v čl. 101 ods. 4, vete prvej Ústavy SR. Napr. právnik a poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) tvrdil:
K tomuto výkladu sa priklonila Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán vo svojom rozhodnutí z 18. februára 2019. Dostál poukázal tiež na zrejmý úmysel ústavodarcu. Dôvodom prijatia tejto prakticky nesplniteľnej podmienky podľa neho bola snaha poslancov NR SR zabrániť tomu, aby bol v prvom kole zvolený Vladimír Mečiar, ktorý mal v tom čase ešte stále veľkú podporu u voličov. Praktickú nevykonateľnosti tejto podmienky dokladajú výsledky minulých priamych volieb prezidenta SR. Doteraz sa v prvom kole volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov len v prvých priamych voľbách prezidenta SR v roku 1999 (pozri Volebná účasť na Slovensku#Voľby prezidenta), v ktorých sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) z 4 038 899 oprávnených voličov. 2 981 957 (99,91 % zúčastnených) voličov obálky odovzdalo, z čoho vzišlo 2 948 402 (98,87 %) platných hlasov, z ktorých získal Rudolf Schuster 1 396 950 (47,37 %), teda menej ako polovicu, čo predstavovalo 34,59 % z hlasov všetkých oprávnených voličov a bol teda so ziskom 35 % historicky najbližšie k splneniu podmienky získať 50 % všetkých voličov už v prvom kole.
Opačný výklad príslušného ustanovenia Ústavy SR prezentoval advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva v Stupave Štefan Haulík. Na základe ustanovenia § 115, ods. 1, vety prvej zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorej „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“, konštatoval:
Denník N usporiadal anketu medzi právnikmi, v ktorej sa väčšina právnikov (Ján Mazák, Eduard Bárány, Ján Drgonec, Jozef Vozár, Lajos Mészáros, Peter Kresák) priklonila k názoru, že na víťazstvo v prvom kole volieb by musel kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov (vrátane tých, ktorí sa volieb nezúčastnili), resp. nadpolovičnú väčšinu z počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov, resp. dopísaných do zoznamov voličov.
Vzhľadom na to, že Čaputová ani žiaden iný kandidát nezískal v prvom kole volieb nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a získala len 19,65 % z 4 429 033 hlasov všetkých zapísaných oprávnených voličov, táto diskusia ostala len v rovine teoretickej debaty. V praxi sa ani nepredpokladalo, že by sa Čaputová v prípade získania nadpolovičnej väčšiny platných hlasov a vyhlásenia druhého kola volieb Štátnou komisiou pre voľby a financovanie politických strán obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého plénum navyše od 16. februára 2019 nebolo uznášaniaschopné a teda v tejto spornej veci by súd nemohol rozhodnúť.
Kandidáti Oficiálny zoznam kandidátov, ktorí splnili podmienky a ich kandidatúry boli prijaté predsedom NR SR. # Meno Strana Profesia Vek Zverejneniekandidatúry Potvrdeniekandidatúry Počet odovzdaných podpisov 60px Béla Bugár MOST – HÍD poslanec NR SR 60 9. júna 2018 6. septembra 2018 34 656 podpisov občanov 60px Zuzana Čaputová PS právnička 45 29. mája 2018 24. januára 2019 18 481 podpisov občanov 60px Martin Daňo nezávislý novinár 42 16. februára 201824. januára 2019 16 podpisov poslancov NR SR 60px Štefan Harabin nezávislý (s podporou KDŽP) sudca Najvyššieho súdu SR 61 18. apríla 2018 15. novembra 2018 31 993 podpisov občanov 60px Eduard Chmelár nezávislý vysokoškolský pedagóg 47 23. apríla 201828. januára 2019 17 953 podpisov občanov 60px Marian Kotleba ĽS Naše Slovensko poslanec NR SR 41 31. mája 2018 30. januára 2019 viac ako 27-tisíc podpisov občanov 60px Milan Krajniak SME RODINA poslanec NR SR 46 31. mája 2018 11. augusta 2018 25 135 podpisov občanov 60px František Mikloško nezávislý(s podporou OKS, KDH, OĽANO a Kresťanskej únie). publicista 71 6. júna 2018 25. januára 2019 19 104 podpisov občanov 60px Maroš Šefčovič nezávislý(s podporou SMER-SD) podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu 52 18. januára 2019 31. januára 2019 47 podpisov poslancov NR SR 60px Róbert Švec nezávislý politológ 42 27. mája 2018 25. novembra 2018 18 261 podpisov občanov 60px Bohumila Tauchmannová nezávislá podnikateľka 60 1. marca 2018 19. septembra 2018 viac ako 16-tisíc podpisov občanov 60px Juraj Zábojník nezávislý bezpečnostný analytik 56 19. februára 2018 13. augusta 2018 28 505 podpisov občanov 60px Ivan Zuzula SKS vysokoškolský pedagóg 64 31. januára 2019 31. januára 2019 16 542 podpisov občanov
Vzdali sa kandidatúry József Menyhárt sa 19. februára vzdal kandidatúry na post prezidenta v prospech Roberta Mistríka. Považuje ho za "najlepšieho pravicového demokratického kandidáta".
Robert Mistrík sa vzdal kandidatúry 26. februára v prospech Zuzany Čaputovej.
# Meno Strana Profesia Vek Zverejneniekandidatúry Potvrdeniekandidatúry Počet odovzdaných podpisov Vzdanie sakandidatúry Dôvod vzdania sakandidatúry 60px József Menyhárt SMK-MKP predseda politickej strany 42 29. septembra 2018 28. januára 2019 26 800 podpisov občanov 19. februára 2019 vzdanie sa v prospech Roberta Mistríka 60px Robert Mistrík nezávislý(s podporou SaS a SPOLU) vedec5215. máj 2018 17. november 201826 885 podpisov občanov 26. februára 2019 vzdanie sa v prospech Zuzany Čaputovej
Neprijaté kandidatúry Kandidáti, ktorých kandidatúru predseda NR SR neprijal. # Meno Strana Profesia Zverejneniekandidatúry Potvrdeniekandidatúry Dôvod neprijatiakandidatúry 60px Radovan Znášik nezávislý diplomat, bývalý zamestnanec MŽP SR 4. septembra 201729. januára 2019<div style="font-size: 90%; line-height: 1.3;"> ku dňu konania volieb nespĺňa vekovú podmienku 60px Ján Molnár nezávislý dôchodca 22. januára 2019 29. januára 2019 podozrenie, že poslanecké podpisy boli získané podvodne 60px Martin Konečný nezávislý farmár 31. januára 2019 31. januára 2019 chýbajúci počet podpisov
K 31. januáru 2019, do kedy bolo potrebné doručiť do NR SR návrhy kandidátov, neprijal predseda NR SR Andrej Danko tri kandidatúry. Kandidatúru Radovana Znášika odmietol pre nesplnenie vekovej podmienky (dovŕšenie veku 40 rokov ku dňu konania volieb ) a dôchodcu Jána Molnára pre podozrenie, že podpisy od poslancov získal podvodom. Molnár sa zúčastnil dňa otvorených dverí v parlamente v septembri 2018, kde sa mu podarilo vyzbierať podpisy od poslancov potrebné na kandidatúru. Všetky podpisy sa potvrdili ako originálne a pravé. Andrej Danko najprv oznámil, že nemá dôvod kandidatúru neschváliť, pokiaľ táto spĺňa zákonné podmienky. Stretol sa však s poslancami, ktorí vyhlásili, že boli uvedení do omylu, k úprave petičného hárku došlo až po ich podpísaní a v čase podpísania listina neobsahovala údaj podstatný pre posúdenie listiny ako listiny, ktorú podpisujú nie ako občania, ale ako poslanci. Danko nakoniec kandidatúru neprijal pre podozrenie, že podpisy boli získané podvodom. Dôchodca Ján Molnár je blogerom a priaznivcom konšpiračných teórií.
Farmár Martin Konečný odovzdal do podateľne 31. januára krátko pred polnocou len 164 podpisov. Svoj záujem o prezidentské kreslo až tak vážne nemyslel, chcel skôr upriamiť pozornosť na problémy slovenských farmárov.
Ján Molnár aj Radovan Znášik sa 4. februára 2019 obrátili na Najvyšší súd SR, ten 8. februára ich žaloby zamietol ako neodôvodnené.
Stiahnuté kandidatúry Ohlásení kandidáti, ktorí neskôr kandidatúru stiahli. # Meno Strana Profesia Zverejneniekandidatúry Stiahnutiekandidatúry 60px Oskar Fegyveres nezávislý svedok zavlečenia Michala Kováča ml. 31. mája 2018 2. novembra 2018 60px Gabriela Drobová nezávislá dramaturgička a riaditeľka módnej televízie 16. septembra 2018 31. januára 2019
Nebudú kandidovať Súčasný prezident Andrej Kiska 15. mája 2018 oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať. Vtedajší premiér Robert Fico v decembri 2017 oznámil, že nebude kandidovať. „Na zdravie svojho syna vyhlasujem, že nebudem kandidovať na prezidenta,“ vyhlásil. Prezidentskú kandidatúru odmieta aj Iveta Radičová. Koncom júla 2018 Pál Csáky oznámil, že sa o kandidatúru nebude uchádzať.
Strana SMER-SD sa dlho snažila presvedčiť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby sa stal jej prezidentským kandidátom, ten to však viackrát odmietol.