Bc. Milan Mazurek (* 24. január 1994, Kežmarok) je slovenský krajne pravicový politik, poslanec Európskeho parlamentu, médiami označovaný za neonacistu.
V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Do parlamentu sa dostal ako člen strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.
V januári 2021 odišiel zo strany Mariana Kotlebu a spolu s Milanom Uhríkom a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu REPUBLIKA. Za túto stranu bol v roku 2022 zvolený za poslanca Prešovského samosprávneho kraja.
Od roku 2024 je poslancom Európskeho parlamentu a dňa 22. januára 2025 bol prijatý za člena frakcie Európa suverénnych národov.
Najvyšší súd SR ho v roku 2019 právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia kvôli jeho protirómským vyhláseniam, v dôsledku čoho prišiel o poslanecký mandát. Niektoré médiá ho označujú ako neonacista. Podľa analýzy hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu europoslancov.
Životopis Narodil sa 24. januára 1994 v Kežmarku. V rokoch 2009 až 2010 študoval na Strednej odbornej škole technickej v Poprade. V rokoch 2010 až 2014 študoval odbor právo a podnikanie na súkromnej strednej škole v Poprade.
Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 20192020Pozri: najmä v odvetví maloobchodu. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015, pôsobil aj ako manažér internetového obchodu českej spoločnosti METABET s.r.o.
Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 Hospodárske noviny upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli Heureka.sk, vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od Slovenskej obchodnej inšpekcie pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie. Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.
V rokoch 2019 až 2021 absolvoval štúdium na súkromnej Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave v odbore ekonómia a manažment, kde získal bakalársky titul.
Pôsobenie v politike
Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky (20162023) Mazurek sa do Národnej rady SR dostal po voľbách do Národnej rady v marci 2016 ako náhradník za Andreja Medveckého, ktorý bol zvolený za Ľudovú Stranu Naše Slovensko (ĽSNS), no ešte pred zložením poslaneckého sľubu sa mandátu vzdal v súvislosti s trestným stíhaním za ublíženie na zdraví, keď bol spolu so svojím bratrancom obvinený z napadnutia a zbitia občana Dominikánskej republiky. V parlamente pôsobil ako člen Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.
V roku 2019 ho Najvyšší súd SR právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v dôsledku čoho prišiel o poslanecký mandát. Už v septembri 2020 nastúpil do Národnej rady SR ako poslanecký asistent Mariána Chmelára (ĽSNS).
Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal. Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.
Po útoku v Spojenej škole vo Vrútkach z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí. Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
V januári 2021 Mazurek spolu s poslancami NR SR resp. Európskeho parlamentu Milanom Uhríkom, Ondrejom Ďuricom, Miroslavom Sujom, Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS. Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany Mariana Kotlebu. V marci 2021 prevzali títo odídenci hnutie HLAS ĽUDU od Petra Marčeka a pretransformovali ho na hnutie REPUBLIKA.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny hnutia REPUBLIKA, ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.
Pôsobenie v Európskom parlamente (20242029) Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 bol zvolený za poslanca za hnutie REPUBLIKA z 2. miesta kandidátky so 71 656 preferenčnými hlasmi.
Dňa 22. januára 2025 bol Mazurek prijatý za člena frakcie Európa suverénnych národov. Jej členom a podpredsedom bol od jej založenia v júli 2024 jeho stranícky kolega Milan Uhrík. Mazurek však nebol do frakcie prijatý bezprostredne po jej vzniku, čo vysvetľoval potrebou najprv sa lepšie spoznať s jej členmi. Podľa medializovaných informácií boli dôvodom jeho neskoršieho prijatia výhrady najsilnejšej strany frakcie Alternatívy pre Nemecko voči jeho predchádzajúcim vyjadreniam a obavy z reputačného rizika.
Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) V lete 2025 slovenské médiá upozornili, že europoslanci Mazurek a Milan Uhrík zamestnávajú z prostriedkov Európskeho parlamentu (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia REPUBLIKA – Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča. Uhríkova manželka figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania manželov europoslancov. Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.
Hlasovanie v Európskom parlamente V koncom roka 2025 zverejnili EUobserver a Novaja Gazeta Europe analýzu zameranú na prvú časť 10. volebného obdobia (2024 – 2029), v ktorej porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa Ruska a vojny proti Ukrajine a 3 hlasovania o Bielorusku (spolu 17 hlasovaní). Podľa tejto analýzy Mazurek nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania zdržal, čím sa zaradil na čelo skupiny europoslancov, ktorú médiá charakterizujú ako najviac proruskú.
Súdne spory
Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus (2017) V januári 2017 začala Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru (NAKA) trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu Rómov v relácii Debata na telefón Rádia Frontinus odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS Marian Kotleba. Poslanec Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur. 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur. Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.
Súdny spor s Petrom Sabakom (2021) V decembri 2021 Okresný súd Kežmarok rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi Petrovi Sabakovi. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach. Mazurek sa voči rozhodnutiu odvolal. V hlavnom konaní neskôr Krajský súd v Prešove právoplatne potvrdil povinnosť zaplatiť 15 tisíc eur a verejne sa ospravedlniť.
Súdny spor so SME (2024) V roku 2024 podal Mazurek na súd žalobu na ochranu osobnosti proti vydavateľstvu denníka SME. Žiadal ospravedlnenie za komentár z októbra 2018, v ktorom komentátorka napísala, že Mazurek na proteste v júni 2015 v Bratislave hádzal dlažobné kocky na arabskú rodinu a kričal urážky na ich náboženstvo. Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol. Sudca v odôvodnení uviedol, že Mazurek si dobré meno poškodil sám svojím správaním, a že nie je podstatné, či kamene skutočne hádzal.
Prejavy a pôsobenie spájané s extrémizmom
Výrok na sociálnej sieti (2015) Mazurek mal v roku 2015 na sociálnej sieti uviesť: "História je úplne prekrútená víťazmi a Chazarmi. Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“ Polícia odmietla v tejto veci začať trestné stíhanie.
Incident na proteste proti islamizácii (2015) Dňa 20. júna 2015 sa Mazurek zúčastnil na pochode proti imigrácii a islamizácii s názvom „Stop islamizácii Európy“ v Bratislave, ktorého hlavným organizátorom bol Lukáš Kopáč, neskorší asistent Milana Uhríka a člen hnutia REPUBLIKA. Po jeho skončení sa časť účastníkov presunula k Hlavnej železničnej stanici. Tam skupina ľudí, vrátane Mazureka, konfrontovala rodinou zo Saudskej Arábie, ktorá mala so sebou malé deti. Mazurek bol na videonahrávke zachytený, ako agresívne a vulgárne kričí na rodinu. Opakoval urážlivé heslá smerom k ich náboženstvu a pôvodu, následne z jeho skupiny začali na rodinu lietať kamene. Rodina sa pred agresívnym davom ukrývala za policajným kordónom.
Podpora obvinených z rozširovania extrémistických materiálov (2018) V máji 2018, ako poslanec ĽSNS, prišiel Mazurek podporiť na verejné zasadnutie Najvyššieho súdu SR Jakuba Škrabáka, predsedu občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, hudobníka Jaroslava Pagáča a Michala Buchtu, obvinených z rozširovania extrémistických materiálov.
Spolupráca s Danielom Bombicom (20192020) Minimálne od roku 2019 Mazurek udržiaval blízke kontakty s Danielom Bombicom (známym ako Danny Kollár), influencerom spájaným s extrémizmom, neonacizmom a antisemitizmom, ktorý je stíhaný za extrémistické trestné činy, kyberšikanu a šírenie nenávistných prejavov. V období pôsobenia v ĽSNS a pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa Bombic objavoval v predvolebných materiáloch a videách predstaviteľov strany. Udržiaval blízke vzťahy najmä s Mazurekom a projektom Kulturblog, ktorý slúžil na politickú propagáciu a prevádzkovali ho Mazurekovi poslaneckí asistenti Ján Pastuszek (trestne stíhaný) a Dávid Pavlík. Bombic v ňom niekoľkokrát vystupoval ako hosť. Po odchode Uhríka a Mazureka z ĽSNS a založení hnutia REPUBLIKA ich vzťahy s Bombicom postupne ochladili a prerušili sa potom, ako začal spolupracovať so stranou Smer-SD.
Vyjadrenia v súvislosti s obranou asistenta (2022) V septembri 2022, krátko po oficiálnom pripomenutí Slovenského národného povstania stranou Republika, Mazurek na sociálnych sieťach označil prívržencov Jozefa Tisa za „hrdých vlastencov“ a bránil svojho poslaneckého asistenta Jána Pastuszeka, ktorý bol súdený za predaj tričiek s podobizňou Tisa.
Stretnutie s Maximilianom Krahom (2025)