Švédsko-francúzska vojna je posledná a zároveň najkrutejšia fáza Tridsaťročnej vojny v rokoch 16351648.
Priebeh vojny Začala sa vyhlásením vojny cisára Ferdinanda II. Francúzsku roku 1635. V 30. rokoch 17. storočia posúvalo Francúzske kráľovstvo svoje územné pozície až k Porýniu, ktoré mocensky ovládlo. Vojna proti Habsburgovcom sa stala nevyhnutná. Roku 1635 Francúzske kráľovstvo uzavrelo zmluvu so Švédskym impériom, v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku Francúzsko napadlo španielske Nizozemsko a následne zaútočilo na španielske Milánsko. Švédske impérium zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov. Dôkazom bolo vojenské ťaženie generála Bannera roku 1639 smerom do do Čiech. Po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Francúzske kráľovstvo sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Začiatkom 40. rokov 17. storočia však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri 1643 jeho vojská stáli pred Prahou, a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežaťom Jurajom I. Rákocim.
Koniec vojny V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku 1648 však bol podpísaný Vestfálsky mier, práve keď švédske vojská stáli pred Prahou a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého Bavorska chystal tiahnuť na Viedeň.
Referencie
Pozri aj Tridsaťročná vojna Bitka pri Nördlingene (1645) Povstanie Juraja I. Rákociho
Kategória:Tridsaťročná vojna Kategória:Vojny Francúzska