Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je vysoké Sitno.
Vymedzenie Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.
Delenie Sitno Sitnianske predhorie Štiavnická brázda Prenčovská kotlina
Vybrané vrcholy Sitno () – najvyšší vrch podcelku i pohoria Petrov vrch () Sitience () Holík () Lipovie () Novinská ()
Turizmus Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950 a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe . Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.
Chránené územia Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia: Michalské rašelinisko – chránený areál Banskoštiavnická botanická záhrada – chránený areál Arborétum Kysihýbeľ – chránený areál Holík – prírodná rezervácia Sitno – národná prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč – prírodná rezervácia
Doprava Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.
Referencie
Kategória:Štiavnické vrchy Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Vrchoviny na Slovensku