Vyššie primáty (lat. Anthropoidea; iné slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) sú veľký taxón primátov, presnejšie celistvonosoblížnych (Haplorrhini).
Vyššie primáty v systéme zodpovedajú pravým primátom (Euprimates) okrem poloopíc (Prosimii); inými slovami: zodpovedajú celistvonosoblížnym (Haplorrhini) okrem okáľoidných (Tarsiiformes).
Názvy Slovenské názvy sú: vyššie primátyprimáty. In: NOVOTNÝ, Bohuslav et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor, 1986., opiceopice; primáty in: PyramídaBETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 343, 402Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 255, antropoidné (primáty)THURZO, M. 1998 , , antropoidy, antropoidi, antropoidné opicePozri zdroje v článku antropoid., opice vlastnéSvet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 317, pravé opiceSTANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 475, človekorodéTHURZO, M. Milióny rokov človeka. Bratislava: Obzor, 1985, S. 33.
Vedecké (latinské) názvy sú: Anthropoidea (Mivart 1864)MIVART, S. G.: Notes on the crania and dentition of the Lemuridae. In: Proceedings of the Zoological Society of London. 1864 S. 635, Simiiformes, SimiaeTRNKA, Zoológia chordátov – vybrané kapitoly. Trnavská univerzita, 2018 S. 89 , Simioidea, PitheciHAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895., S. 600-601, Pithecales, Pithecoidea, Anthropoideae
Niekedy sa to, čo dnes označujeme ako vyššie primáty, označovalo názvom primáty (Primates) v užšom zmysle; inak povedané, do primátov sa nezaraďovali poloopice.heslá opice a Primates. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 46, 106Primaten. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Säugethiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638.
O latinskom názve Anthropoidea treba poznamenať, že hoci je zakončený koncovkou -oidea, ktorá je typická pre nadčeľaďe, dnes nemá postavenie nadčeľade, ale nejakej vyššej taxonomickej úrovne (typicky podradu a podobne).
Charakteristika Výskyt a pohyb Ak odhliadneme od ľudí, vyskytujú sa vyššie primáty v širokom páse okolo rovníka, t. j. v strednej Amerike a približne severnej polovici Južnej Ameriky, v celej Afrike okrem Sahary a v Ázii od 41° severnej šírky až po Malé Sundy (tu asi po 10° južnej šírky), okrem Blízkeho Východu.
Žijú na stromoch alebo zriedkavejšie sú sekundárne prispôsobené životu na zemi (človek žije primárne na zemi; americké vyššie primáty žijú len na stromoch). Pohybom sú štvornohé alebo dvojnohé. Štandardne sa na dvoch nohách pohybuje len človek, niektoré druhy (najmä ľudoopice) sa dokážu pohybovať na dvoch nohách, ale robia to zriedkavo, inak je štandardných pohyb vyšších primátov po štyroch nohách. Mnohé druhy nevedia plávať, iné plávajú dobre.
Opis tela Niektoré druhy sú bez chvosta, mnohé (najmä všetky americké) druhy naopak majú veľký chvost, ktorý americké druhy neraz používajú na prichytávanie (obkrúcajú ho okolo konára zvrchu). Palce na končatinách stoja proti ostatným prstom. Na zadných končatinách sú vždy nechty, na predných končatinách sú buď nechty alebo pazúry. Predné končatiny sú pri niektorých druhoch značne predĺžené.
Lebka je veľká, orbity majú postavené frontálne a od sluchovej jamy oddelené a zatvorené. Mozog je veľký, s rudimentárnymi ňuchovými lalokmi. Stoličky sú hrboľkavé, spodné stoličky majú niekedy hrboľkov viac než vrchné. Očné zuby sú dosť veľké.
Maternica je jednoduchá. Na prsiach sú dve mliečne bradavice. Americké druhy nemajú skrótum, ani menštruačný cyklus (alebo je neúplný); rodia jedno alebo dve mláďatá. Ostatné druhy majú skrótum, majú menštruačný cyklus a rodia jedno mladé.
Po celom tele je bohaté osrstenie; nezarastená je tvár, dlane a niekedy aj sedacie vankúše. Srsť je niekedy miestami dlhšia, hrivovitá.
Potrava Sú to všežravce, jedia napr. ovocie, semená, hľuzy, cibule, listy, púčiky, hmyz, vajcia, vtáčie mláďatá a pod. Od ľudí zjedia aj čokoládu, sucháre a iné potraviny.
Ostatné Vyššie primáty sú spoločenské tvory. Medzi jedincami existuje v spoločnosti určitá hierarchia. Na rozdiel od ostatných cicavcov vykazujú vyššie primáty vlastnosti ako čulosť, pohyblivosť, bezočivosť, odvážnosť, zúrivosť a podobne. Opičia napodobivosť nezodpovedá skutočnosti. Úzkonosovce sú psychicky vyvinitejšie než ploskonosovce.
Zdroje kapitoly:opice. In: Pyramída
Systematika Rozsah taxónu Vyššie primáty (Anthropoidea, Simiiformes) môžu byť v porovnaní s ich dnes bežným rozsahom v niektorých textoch obmedzené dvoma základnými spôsobmi:
1. Prvá, zriedkavá možnosť je, vyššie primáty nezahŕňajú niektoré alebo všetky kmeňové taxóny ("stem groups"), konkrétne: a) Vyššie primáty sú obmedzené len na korunové taxóny, t.j. spravidla (t.j. pri použití najbežnejšieho fylogenetického stromu) zahŕňajú len Platyrrhini + Catarrhini bez taxónov Paradectidae, Eosimiidae, Amphipithecidae atď. (porovnaj nižšie kapitolu o vnútornej systematike)KAY, R. F., WILLIAMS, B. A. Cladistics, Computers, and Character Analysis...In: Evolutionary Anthropology 1994 . b) Alternatívne môžu byť vyššie primáty poňaté ako taxón založený na apomorfii, čomu obyčajne zodpovedá Anthropoidea vo význame 1a) plus nadčeľaď Parapithecoidea a/alebo čeľaď Oligopithecidae. 2. Druhá možnosť je, že vyššie primáty nezahŕňajú ľuďí a im podobné taxóny, konkrétne: a) V minulosti vyššie primáty (Anthropoidea) nezahŕňali čeľaď Hominidae (v zmysle: rody Homo, Australopithecus v širšom zmysle, prípadne dávnejšie aj rody Ramapithecus a Oreopithecus). To znamená, že sa primáty delili na poloopice (Prosimiae), vyššie primáty (=opice) v užšom zmysle a ľudí (Hominidae).LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 164.; primáty. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 494opice. In: Masarykův slovník naučný V. S. 372 U niektorých autorov bola takto chápaná čeľaď Hominidae vylúčená nielen z vyšších primátov, ale aj z primátovPrimaten. In: Biologie Band 2. Leipzig: VEB F. A. Brockhaus Verlag. 1986, S. 712GRAY, John Edward. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. Dostupné online. S. 4 (porov. aj článok o historickom taxóne Quadrumana), resp. u iných autorov bola vylúčená aj zo živočíšnej ríše.SIMPSON. The principles of classification and a classification of mammals. 1945. S. 181 b) Menej často vyššie primáty (najmä pod vedeckým názvom Simae) nezahŕňali to, čo dnes označujeme ako hominoidovce (Hominoidea; teda ľudia a ľudoopy, vrátane gibonov). To znamená, že sa primáty delili na poloopice, vyššie primáty (opice) v najužšom zmysle a ľudoopy v širšom zmysle (resp. ľudoopy v užšom zmysle a ľudia).HOFFSTETTER, R. Confrontation des résultats obtenus par les diverses voies d'approche du problème. Bull. et Mém. de la Société d'Anthropologie de Paris Année 1977 4-4 str. 327-346 (napr. Fig 2) Takéto chápanie vyšších primátov (opíc) a príslušné delenie primátov sa občas vyskytuje dodnes, ale už len ako neformálna či nepresná reprezentácia súčasného štandardného systému primátov.SLÁDKOVÁ, D. Výuková prezentace Primáti. 2008. snímka č. 12 RNDr. Maroš Sirotiak, PhD. Ríša: (Animalia). STU v Bratislave. S. 26
Pokiaľ ide špeciálne len o vedecký (latinský) názov Anthropoidea, ten môže mať alternatívne nasledujúce odchylné významy: Po roku 2006 sa ako Anthropoidea občas označoval taxón výslovne nezahŕňajúcu rod †Rooneyia. Konkrétne Rosenberger delil "polopodrad Simiiformes" na "hyprad Protoanthropoidea" (obsahujúci jedinú čeľaď Rooneyiidae, obsahujúcu jediný rod Rooneyia) a "hyprad Anthropoidea" (všetky ostatné taxóny vyšších primátov). Vzhľadom na to, že rod Rooneyia sa dnes už obyčajne radí úplne mimo taxónu Anthropoidea (spravidla do čeľade Azibiidae z taxónu Strepsirrhini - porov. napr. Seiffert et al. 2018), je dnes spomínané Rosenbergerove delenie už bezpredmetné (jeho Simiiformes teda splýva s jeho Anthropoidea).ROSENBERGER, A. L. et al. "14. Rooneyia, Postorbital Closure, and the Beginnings of the Age of Anthropoidea". In: E.J. Sargis and M. Dagosto (eds.), Mammalian Evolutionary Morphology: A Tribute to Frederick S. Szalay, 325–346. Springer Science + Business Media B.V. 2008 Anthropoidea je obmedzené na ľudí (resp. ľuďom podobné taxóny), konkrétne: Istý čas (najmä v Argentíne) sa ako Anthropoidea označovalo to, čo dnes označujeme ako hominoidovce (Hominoidea); zvyšok vyšších primátov v dnešnom ponímaní sa potom označoval ako Simioidea. Alternatívne sa ako Anthropoidea môže označovať čeľaď Hominidae v užšom zmysle (t.j. v podstate rod Homo).DELBOS, L. CONVENTION B.N.I.S.T.-B.R.G.M. - THESAURUS MULTILINGUE EN SCIENCES DE LA TERRE - ETABLISSEMENT D'UN THESAURUS MULTILINGUE POUR LES SCIENCES DE LA TERRE. 1976
Ďalšie významy slovenského (resp. medzinárodného) názvu vyššie primáty pozri vyššie primáty (rozlišovacia stránka).
Ďalšie významy latinského názvu Simiae pozri v článku Simiae.
Vnútorná systematika Súhrnný systém Najbežnejší súčasný systém vyšších primátov je takýto:Zdrojom sú zdroje uvedené nižšie pri konkrétnych systémov
polopodrad [či podrad] vyššie primáty/opice (Anthropoidea): bazálne a/alebo ťažko zaraditeľné vyhynuté taxóny (ojedinele sú, aspoň sčasti, označované ako protoantropoidy/Protoanthropoideaheslá Anthropoidea a Primates. In: DELSON, E. et al. Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory, 2000.Takai, M., Shigehara, N., Aung, A. K., Tun, S. T., Soe, A. N., Tsubamoto, T., & Thein, T. (2001). A new anthropoid from the latest middle Eocene of Pondaung, central Myanmar. Journal of Human Evolution, 40(5), 393–409. doi:10.1006/jhev.2001.0463 či "protosimiiformy"/Protosimiiformes): ? rod † Altiatlasius – alternatívne zaraďovaný ako najstarší pravý primát (Euprimates) alebo staršie do čeľade †omomyovité (Omomyidae; patrí do okáľoidných) alebo do plesiadapoidov (Plesiadapiformes) ?rod †Amamria rod †Nosmips - alternatívne zaraďovaný do čeľade eosimiasovité alebo do členitosoblížnych (Strepsirrhini) čeľaď †eosimiasovité (Eosimiidae) - alternatívne zaraďovaná do okáľoidných (Tarsiiformes) alebo staršie do úzkonosovcov alebo (zriedkavo) do afrotarsiovitých ?čeľaď †afrotarsiovité (Afrotarsiidae) - alternatívne zaraďovaná do okáľovitých (Tarsiidae; patrí do okáľoidných) alebo (zriedkavo) do parapitekovcov (Parapithecoidea) rod †Phileosimias - alternatívne zaraďovaný ako incertae sedis v rámci primátov alebo do čeľade eosimiasovité čeľaď †amfipitekovité (Amphithecidae/Pondaungiidae) - staršie zaraďovaná niekde do členitosoblížnych (Strepsirrhini) alebo do omomyovitých alebo do úzkonosovcov infrarad/nadčeľaď parapitekovce/parapitekoidovce (Parapithecoidea) rod †Arsinoea - alternatívne zaraďovaný do samostatnej čeľade †Arsinoeidae alebo staršie do čeľade amfipitekovité rod †Biretia - alternatívne zaraďovaný do čeľade parapitekovité čeľaď †parapitekovité (Parapithecidae) - alternatívne zaraďovaná do úzkonosovcov alebo staršie do ploskonosovcov; dnes zahŕňa aj staršie občas samostatne uvádzanú čeľaď †Qatraniidae čeľaď †Proteopithecidae - alternatívne zaraďovaná vedľa infraradu Parapithecoidea alebo (zriedkavo) do parapitekovitých alebo do ploskonosovcov alebo do úzkonosovcov alebo staršie do oligopitekovitých ?rod †Aseanpithecus - alternatívne zaraďovaný do čeľade amfipitekovité ?rod †Bugpithecus - alternatívne zaraďovaný do čeľade amfipitekovité ?čeľaď oligopitekovité (Oligopithecidae) - alternatívne zaraďovaná na rôzne miesta do úzkonosovcov alebo (zriedkavo) do parapitekovitých infrarad ploskonosovce/ploskonosé opice/širokonosé opice/opice Nového sveta (Platyrrhini)- t.j. americké druhy; majú široké nosové priehradky