Néstor Carlos Kirchner (* 25. február 1950, Río Gallegos – † 27. október 2010, El Calafate) bol argentínsky politik a právnik. 25. mája 2003 sa stal 45. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 50. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako guvernér provincie Santa Cruz, intendant (starosta) mesta Río Gallegos, neskôr pôsobil ako federálny poslanec, predseda Justicialistickej strany, generálny tajomník Únie Juhoamerických národov a prvý pán Argentíny, keďže jeho manželka sa stala prezidentkou.

Ako prezident prevzal krajinu po veľkej ekonomickej kríze, ktorá sa naplno prejavila v decembri 2001 a spôsobila rezignáciu niekoľkých prezidentov v krátkom čase. Napriek tomu dokázal Argentínu stabilizovať. Spolu so svojou manželkou a tiež neskoršou prezidentkou Cristinou Fernándezovou Kirchnerovou založil v rámci Peronizmu nový politický smer nazývaný Kirchnerizmus. Na druhej strane musel čeliť kritike, pretože vládol prostredníctvom prezidentských dekrétov, ktorými obchádzal kongres, súčasne bol obviňovaný z populizmu.CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 443 Tiež sa objavovali obvinenia z korupcie a iných finančných machinácii, vďaka čomu mal narásť majetok manželov Kirchnerovcov.

Prvé obdobie života Mladosť a profesionálne začiatky Narodil sa v meste Río Gallegos v provincii Santa Cruz takmer na úplnom juhu Argentíny ako Néstor Carlos Kirchner Ostoić. Jeho otec mal švajčiarsky a nemecký pôvod a jeho matka bola Čiľanka z mesta Punta Arenas chorvátskeho pôvodu. Obaja sa venovali telegrafnej činnosti, prostredníctvom ktorej sa aj spoznali. Otec bol Perónista, matka bola konzervatívna. Rodina mala okrem Néstora ešte dve dcéry, Aliciu (ktorá sa v súčasnosti taktiež venuje politike) a Maríu Cristinu. Néstor sa v mladom veku nakazil čiernym kašľom, v dôsledku čoho sa u neho vyvinul strabizmus, teda škuľavosť. Na jednom oku musel v rámci liečby nosiť dva roky obväz, no napriek vzhľadu si vedel podľa pamätníkov získať sympatie okolia. Základnú školu navštevoval vo svojom rodnom meste, strednú školu ale musel určitý čas navštevovať v meste Río Grande na úplnom juhu krajiny, keďže na pôvodnej škole mal problémy s uznávaním autority svojich učiteľov. Stredoškolské štúdium ale ukončil v Río Gallegos, počas tohto obdobia sa chcel stať učiteľom, ale kvôli neschopnosti vysloviť správne niektoré hlásky sa musel tejto kariéry vzdať. Venoval sa tiež aktívne basketbalu, pričom hral za svoje rodné mesto. Počas stredoškolských štúdii sa začal tiež politicky angažovať, bol zvolený za prezidenta študentského centra na svojej škole. Tu podporoval štrajky a protesty proti vtedajšiemu vojenskému diktátorovi Juanovi Carlosovi Onganíovi. Následne sa rozhodol pre štúdium práva v meste La Plata, ktoré bolo jedným z centier perónistického odporu voči vojenskej diktatúre. Vďaka tomu sa aj Kirchner stal súčasťou perónistického revolučného hnutia.

V roku 1969 tak začal študovať právo na tamojšej Národnej univerzite v La Plate. Okrem štúdia sa aktívne zapájal do politickej činnosti perónistických študentských hnutí. Domov sa vracal iba raz ročne a vôbec sa v tejto dobe nezapájal o regionálnu politiku vo svojom rodisku. Bol tiež v kontakte s členmi ľavicovej perónistickej gerilovej (teroristickej) skupiny Montoneros, ale nikdy sa nezapojil do jej činnosti. V marci 1973 umožnila vojenská chunta konanie slobodných volieb, ktoré jednoznačne vyhral Perónista Héctor José Cámpora, keďže Juan Perón bol stále v nútenom exile a chunta mu nedovolila kandidovať. Perón sa o niekoľko mesiacov vrátil do krajiny, vyhral nové voľby a v októbri sa stal prezidentom.

To zintenzívnilo činnosť krajne pravicovej teroristickej organizácie Triple A, ktorá sa zameriavala na ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Triple A tak zavraždila aj niekoľko priateľov Kirchnera, dokonca pri príchode Peróna do Argentíny sa na letisku, kde Perón pristál a vítalo ho tam množstvo ľudí, udial teroristický útok, známy ako ezeizský masaker, kde pravicoví Perónisti zavraždili 13 ľudí a stovky ďalších zranili. Na letisku vtedy Peróna vítal aj Kirchner. V septembri 1974 sa stretol s Cristinou Elisabet Fernándezovou, ktorá taktiež študovala právo a podporovala perónistické hnutia. V tej dobe sa mnoho Perónistov zo strachu pred Triple A a komandami ozbrojených síl uchýlilo do ilegality, ale Kirchner a Fernándezová nie, keďže nesúhlasili s ozbrojeným odporom. V tomto období sa už naplno začínala tzv. špinavá vojna. V máji 1975 sa Kirchner a Fernándezová po pomerne krátkom vzťahu zosobášili. Manželia sa dohodli, že sa presťahujú do Kirchnerovho rodného mesta Río Gallegos, no kým žili ešte v La Plate, ukrývali u seba členov Montoneros, ktorým hrozil únos a zavraždenie. V januári 1976 navštívili Kirchner a Fernándezová Río Gallegos, kde boli na krátko uväznení, následne sa o mesiac vrátili do La Platy. V marci 1976 ozbrojené sily zosadili prezidentku Maríu Estelu Martínezovú Perónovú, čím začala nová vojenská diktatúra. Manželia sa tak radšej presťahovali hneď do Río Gallegos, kde si Kirchner založil advokátsku kanceláriu, ktorej súčasťou sa o niekoľko rokov neskôr stala aj Cristina, ktorá bola podľa pamätníkov lepšia právnička ako jej manžel. Ich klientmi boli najmä banky, ktoré chceli zabavovať majetok neplatiacich klientov. Zastupovali dokonca vojakov, ktorí boli obvinení zo zločinov v rámci špinavej vojny. Práve táto ich činnosť neskôr vyvolala veľkú kritiku z nedostatočného boja proti diktatúre a obviňovala ich z pokrytectva. Na druhej strane však bol Kirchner na krátko na začiatku roka 1977 uväznený, iba mesiac po narodení jeho prvého dieťaťa.

Funkcia starostu a začiatok reálnej politickej činnosti Možnosti pre advokátov na juhu Argentíny neboli veľké, napriek tomu sa Kirchnerovcom v ich činnosti pomerne darilo. Postupne začali skupovať nehnuteľnosti a v roku 1983 ich už mali 22 po celom Río Gallegos. Vo februári 1977 sa presťahovali späť do La Platy, lebo Cristina mala o krátky čas rodiť. Mesto však už bolo v tom čase silne militarizované, armáde sa podarilo úplne potlačiť niekdajšie revolučné hnutia. Po narodení ich prvého dieťaťa sa tak radšej vrátili späť do Río Gallegos. Napriek tomu bol Kirchner na tri dni uväznený, keďže ho chunta podozrievala z podpory Montoneros. Kirchner začal ako advokát zastupovať aj disidentov, jedného dokonca išiel obhajovať až do rodného mesta svojej matky v Čile mesta Punta Arenas. Tu sa rozhodovalo o jeho vydaní do Argentíny. To vyvolalo odpor vojenskej vlády a jej prívržencov, v roku 1978 niekto umiestnil výbušné zariadenie do advokátskej kancelárie v snahe túto zničiť, Kirchner však už na druhý deň opäť pracoval. Už v tej dobe začal uvažovať o politickej činnosti, jeho cieľom bolo stať sa guvernérom svojej rodnej provincie Santa Cruz. Začal preto rozširovať svoj majetok (preto kupoval už spomenuté nehnuteľnosti) a nadväzovať kontakty s významnými a vplyvnými osobami. Na druhej strane navštevoval svojich priateľov z mladosti, ktorí boli ako členovia Montoneros uväznení na juhu Argentíny. V roku 1981 čelila jeho advokátska kancelária druhému pokusu o zničenie výbuchom, ktorý však bol taktiež neúspešný. Vďaka manželovi svojej sestry Alicie Armandovi Mercadovi získal možnosť právne zastupovať odborový zväz pracovníkov v ropnom priemysle. Tým získal prístup k odborárom, ktorých sympatie si začal postupne získavať.

V roku 1982 začal Kirchner spolu so sestrou Aliciou zakladať komunitné centrá, čím sa snažil pomáhať chudobným obyvateľom. Založil tiež združenie Ateneo Juan Domingo Perón, ktoré malo za úlohu podporovať zosadenú prezidentku Martínezovú Perónovú a rokovať s vojenskou vládou. V roku 1983 už začalo byť jasné, že postavenie vojenskej vlády je neudržateľné, následne chunta povolila konanie slobodných volieb a návrat k demokratickým pomerom. Kirchner sa začal snažiť o získanie nominácie za Justicialistickú stranu do volieb guvernéra, stal sa dokonca lídrom jednej z miestnych frakcii strany. Nomináciu nakoniec získal Arturo Puricelli, ktorý sa aj stal guvernérom provincie Santa Cruz. Puricelli v snahe zjednotiť stranu vymenoval neúspešných kandidátov na iné politické pozície, Kirchner bol menovaný do Fondu sociálneho zabezpečenia provincie. V tejto funkcii zotrval šesť mesiacov, no kvôli názorovým nezhodám s guvernérom odstúpil a stal sa fakticky súčasťou opozície napriek tomu, že bol z tej istej strany, ako guvernér. Po neúspechu pri kandidatúre na guvernéra a súčasne nemožnosti presadzovať svoje názory v rámci provinčnej politiky, sa Kirchner zameral na post intendanta, teda starostu, rodného mesta Río Gallegos. Kampaň začal v roku 1986 a financoval si ju sám predajom dvoch zo svojich domov. Jeho volebný tím tvorilo veľmi málo ľudí vrátane jeho manželky Cristiny a sestry Alicie. 7. septembra 1987 sa konali komunálne voľby, ktoré Kirchner veľmi tesne vyhral a stal sa intendantom. Začal s mnohými rozvojovými a stavebnými projektmi, no jeho hlavným cieľom bolo znižovanie dlhov. Jeho manželka Cristina sa stala vedúcou právneho a technického sekretariátu mesta, sestra Alicia bola zas tajomníčkou pre sociálne veci. V mestskom zastupiteľstve však nemal väčšinu, navyše jeho vzťah s novým guvernérom provincie Ricardom Jaimem del Valom bol veľmi napätý.

Guvernér provincie Santa Cruz Kirchner sa však stále nevzdával ambície stať sa guvernérom. Lenže tým sa stal po posledných voľbách v roku 1987 jeho stranícky kolega Ricardo Jaime del Val, s ktorým tiež nemal Kirchner dobrý vzťah. Kirchner začal na prezentáciu svojich politických názorov a úspechov vo funkcii intendanta Río Gallegos využívať štátne regionálne média. Guvernéra neskôr Kirchner obvinil, že zneužil provinčné prostriedky na vyčistenie prístupovej cesty k jeho domu, následne ho obvinil aj z nezrovnalostí pri hospodárení s verejnými financiami. V provinčnom parlamente pôsobila v tej dobe ako poslankyňa aj Cristina Fernándezová Kirchnerová. V júli 1990 guvernér Del Val kvôli veľkej finančnej kríze provincie rezignoval, jeho funkciu prevzal viceguvernér José Ramón Granero, ktorý patril ku Kirchnerovým spojencom. Kirchner mal už v tej dobe v Río Gallegos pomerne silnú podporu obyvateľstva. V ďalších voľbách znova kandidoval na guvernéra a získal veľkú podporu, keď ho volilo viac ako 61% voličov. Kirchner si získal dobré meno ako intendant dobrou ekonomickou politikou, ktorá bola v úplnom protiklade s katastrofálnou ekonomickou politikou provincie. Funkcie guvernéra sa ujal 10. decembra 1991 a provinciu prevzal s deficitom vo výške 1,2 miliardy dolárov, kedy nemala peniaze ani na výplaty pre vlastných zamestnancov. Po desiatich rokoch vo funkcii dokázal ekonomiku provincie stabilizovať a na konci jeho úradovania dokonca vykazoval rozpočet provincie prebytok. Počas jeho vlády narástol počet obyvateľov provincie, nezamestnanosť sa znížila iba na 3%, iba 8,7% obyvateľov žilo pod hranicou chudoby a školská dochádzka dosahovala takmer 100%.