Španielska chrípka bola nezvyčajne smrteľná pandémia chrípky, ktorú spôsobil chrípkový vírus H1N1. Trvala od februára 1918 do apríla 1920 a infikovala 500 miliónov ľudí na celom svete - okolo tretiny vtedajšej svetovej populácie - v štyroch po sebe idúcich vlnách. Počet obetí sa zvyčajne odhaduje na 17 až 50 miliónov a možno až 100 miliónov, čo z nej robí jednu z najsmrteľnejších pandémií v histórii ľudstva.
Prvé pozorovania chorôb a úmrtnosti boli zdokumentované v Spojených štátoch, vo Francúzsku, v Nemecku a vo Veľkej Británii. Kvôli udržaniu morálky tieto prvotné správy minimalizovali cenzori z prvej svetovej vojny. Noviny mohli slobodne informovať o účinkoch epidémie v neutrálnom Španielsku, napríklad o ťažkej chorobe kráľa Alfonza XIII., vďaka čomu tieto správy vytvorili falošný dojem zo Španielska, ktoré bolo obzvlášť ťažko zasiahnuté. Tak vznikol názov „španielska“ chrípka. Historické a epidemiologické údaje nie sú dostatočné na identifikáciu geografického pôvodu pandémie, z čoho vznikajú rôzne názory o ohnisku nákazy.
Epidémie chrípky väčšinou zabíjajú najmä mladistvých, starších alebo už oslabených pacientov, obeťou pandémie v roku 1918 však boli nezvyčajne aj zdraví mladí dospelí. Gagnon A, Miller MS, Hallman SA, et al. Age-specific mortality during the 1918 influenza pandemic: unravelling the mystery of high young adult mortality. PLoS One. 2013;8(8):e69586. Published 2013 Aug 5. doi:10.1371/journal.pone.0069586 Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení vysokej úmrtnosti na pandémiu španielskej chrípky. Niektoré výskumy naznačujú, že konkrétny variant vírusu bol nezvyčajne agresívny. Jedna skupina výskumníkov obnovila vírus z tiel zmrazených obetí a transfikovali ním zvieratá, čo spôsobilo rýchlu progresívnu poruchu dýchania a smrť syndrómom uvoľnenia cytokínov (nadmerná reakcia imunitného systému). Predpokladá sa, že silné imunitné reakcie mladých dospelých devastovali telo, zatiaľ čo slabší imunitný systém detí a dospelých v strednom veku spôsobil v týchto skupinách menej úmrtí. V roku 2007 analýza zdravotníckych časopisov z obdobia pandémie zistila, že samotná vírusová infekcia nebola agresívnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca chrípka, avšak osobitné okolnosti epidémie (podvýživa, preplnené lekárske tábory a nemocnice, slabá hygiena) podporovali bakteriálnu superinfekciu, ktorá zabila väčšinu obetí, zvyčajne po trochu predĺženom umieraní.
Španielska chrípka z roku 1918 bola prvou z dvoch pandémií spôsobených vírusom chrípky H1N1; druhou bola pandémia prasačej chrípky v roku 2009.
Historické a epidemiologické údaje nie sú dostatočné na identifikáciu geografického pôvodu pandémie. Niektoré štúdie predpokladajú, že pandémia súvisela s vypuknutím letargickej encefalitídy v 20. rokoch minulého storočia.
Etymológia Cenzúra počas vojny, s cieľom udržať morálku, minimalizovala prvotné správy o chorobe a úmrtnosti v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Spojených štátoch. Aj keď nie je známy jeho geografický pôvod, z prvej vlny pandémie sa ochorenie nazývalo španielska chrípka. Španielsko nebolo zapojené do vojny, zostalo neutrálne a nezaviedlo vojnovú cenzúru. Noviny mohli slobodne informovať o účinkoch epidémie v neutrálnom Španielsku, napríklad o ťažkej chorobe kráľa Alfonza XIII., vďaka čomu tieto správy vytvorili falošný dojem zo Španielska, ktoré bolo obzvlášť ťažko zasiahnuté. s. 171 čím vznikla prezývka „španielska chrípka“.
V čase pandémie sa používali aj alternatívne názvy. Mnohé z nich, podobne ako názov španielskej chrípky, narážali aj na domnelý pôvod choroby. V Senegale ju pomenovali „brazílska chrípka“ a v Brazílii „nemecká chrípka“, zatiaľ čo v Poľsku ju označovali ako „boľševická choroba“. V samotnom Španielsku si prezývku chrípky, ktorá bola „Neapolský vojak“ prevzali z operety z roku 1916 Pieseň zabudnutia (La canción del olvido) po tom, čo jeden z libretistov vtipkoval, že najpopulárnejšie hudobné číslo tejto hry, Neapolský vojak, bola chytľavá ako chrípka. Dnes je však „španielska chrípka“ (Gripe Española) najbežnejšie používaným názvom pandémie v Španielsku.
Medzi ďalšie výrazy pre tento vírus patrí „chrípková pandémia z roku 1918“, „pandémia chrípky z roku 1918“ alebo ich variácie.
Dejiny Časová os Prvá vlna začiatkom roku 1918 Pandémia sa tradične označuje za zahájenú 4. marca 1918 záznamom prípadu Alberta Gitchella, armádneho kuchára v tábore Funston v Kansase v Spojených štátoch, napriek tomu, že pred ním pravdepodobne existovali nejaké prípady. Choroba bola pozorovaná v okrese Haskell v januári 1918, čo viedlo miestneho lekára Loringa Minera k varovaniu v akademickom časopise US Public Health Service. Za niekoľko dní hlásilo 522 mužov v tábore chorobu. Do 11. marca 1918 sa vírus dostal do Queensu v New Yorku. Neprijatie preventívnych opatrení v marci/apríli bolo neskôr kritizované.
Keď USA vstúpili do prvej svetovej vojny, choroba sa rýchlo rozšírila z tábora Funston, významného cvičiska pre vojská amerických expedičných síl, do ďalších táborov americkej armády a Európy a do apríla 1918 stala sa epidémiou na stredozápade, východnom pobreží a vo francúzskych prístavoch a na západný front sa dostala do polovice mesiaca. Potom sa rýchlo rozšírila do zvyšku Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Španielska a v máji sa dostala do Vroclavu a Odesy. Po podpísaní Brestlitovskej zmluvy začalo Nemecko prepúšťať ruských vojnových zajatcov, ktorí potom túto chorobu priviedli do svojej krajiny. Do severnej Afriky, Indie a Japonska sa dostala v máji a čoskoro potom pravdepodobne obletela svet, pretože v apríli boli zaznamenané prípady v juhovýchodnej Ázii. V júni bolo hlásené ohnisko v Číne. Po júlovom príchode do Austrálie začala vlna ustupovať.
Prvá vlna chrípky trvala od prvého štvrťroku 1918 a bola pomerne mierna. Miera úmrtnosti nebola zjavne nad normálnou hodnotou; v USA bolo za prvých šesť mesiacov roku 1918 hlásených ~ 75 000 úmrtí súvisiacich s chrípkou v porovnaní s ~ 63 000 úmrtiami v rovnakom časovom období v roku 1915. V španielskom Madride zomrelo od mája do júna 1918 na chrípku menej ako 1 000 ľudí. Počas prvého štvrťroka 1918 neboli hlásené žiadne karantény. Prvá vlna však spôsobila významné prerušenie vojenských operácií 1. svetovej vojny, pričom boli choré tri štvrtiny francúzskych vojsk, polovica britských síl a viac ako 900 000 nemeckých vojakov. náhľad|Polícia v Seattli s rúškami v decembri 1918
Smrteľná druhá vlna z konca roku 1918 Druhá vlna sa začala v druhej polovici augusta a pravdepodobne sa rozšírila do Bostonu a Freetownu v Sierre Leone loďami z Brestu, kam pravdepodobne dorazila s americkými jednotkami alebo francúzskymi regrútmi na námorný výcvik. Z Bostonského námorného dvoru a táboru Devens (neskôr premenovaného na Fort Devens), asi 30 kilometrov západne od Bostonu, boli čoskoro postihnuté aj ďalšie americké vojenské objekty, rovnako ako jednotky transportované do Európy. Vďaka pohybom vojsk sa rozšírila v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov do celej Severnej Ameriky a potom do Strednej a Južnej Ameriky a na lodiach sa dostala aj do Brazílie a Karibiku. Z Freetownu sa pandémia šírila ďalej cez západnú Afriku pozdĺž pobrežia, riek a koloniálnych železníc a od hláv koľajníc do vzdialenejších komunít, zatiaľ čo Juhoafrická republika ju dostala v septembri na lodiach privážajúcich späť členov juhoafrického zboru pracovných síl z Francúzska. Odtiaľ sa rozšírila po južnej Afrike a za Zambezi a v novembri sa dostala do Etiópie. 15. septembra došlo v New Yorku k prvému úmrtiu na túto chrípku. Prehliadka pôžičiek Philadelphia Liberty Loans Parade, ktorá sa konala 28. septembra 1918 vo Philadelphii v Pensylvánii na podporu vládnych dlhopisov pre prvú svetovú vojnu, mala za následok 12 000 úmrtí po závažnom prepuknutí choroby medzi ľuďmi, ktorí sa prehliadky zúčastnili.
Z Európy sa druhá vlna prehnala cez Rusko na diagonálnom fronte juhozápad - severovýchod a bola privedená do Archangeľsku zásahom severného Ruska a potom sa rozšírila po Ázii po ruskej občianskej vojne a transsibírskej železnici a zasiahla Irán (kde sa rozšírila cez sväté mesto Mašhad), a potom v septembri neskôr Indiu, v októbri aj Čínu a Japonsko. Oslavy prímeria 11. novembra 1918 spôsobili aj ohniská v Lime a Nairobi, ale do decembra sa vlna väčšinou skončila. náhľad|Obete španielskej chrípky v amerických expedičných silách v nemocnici US Army Camp Hospital č. 45 vo francúzskom Aix-les-Bains v roku 1918 Druhá vlna pandémie španielskej chrípky bola oveľa smrteľnejšia ako prvá. Prvá vlna pripomínala typické chrípkové epidémie; najviac ohrození boli chorí a starší ľudia, zatiaľ čo mladší a zdravší ľudia sa ľahko zotavili. Október 1918 bol mesiacom s najvyššou úmrtnosťou z celej pandémie. V Spojených štátoch bolo v období od septembra do decembra 1918 hlásených ~ 292 000 úmrtí, v porovnaní s ~ 26 000 za rovnaké časové obdobie v roku 1915. Holandsko hlásilo viac ako 40 000 úmrtí na chrípku a akútne respiračné choroby, Bombaj hlásil ~ 15 000 úmrtí v populácii 1,1 milióna obyvateľov. Pandémia španielskej chrípky bola v Indii obzvlášť smrteľná, len v jesenných mesiacoch roku 1918 sa odhaduje na 12,5–20 miliónov úmrtí.
Tretia vlna v roku 1919 V januári 1919 zasiahla tretia vlna španielskej chrípky Austráliu, kde po zrušení námornej karantény zabila 12 000 osôb, a potom sa rýchlo rozšírila po Európe a Spojených štátoch, kde sa zdržala na jar až do júna 1919. Postihla predovšetkým Španielsko, Srbsko, Mexiko a Veľkú Britániu, čo si vyžiadalo státisíce mŕtvych. Bolo to menej závažné ako v druhej vlne, ale stále oveľa smrteľnejšie ako v prvej vlne. V Spojených štátoch sa vyskytli izolované ohniská nákazy v niektorých mestách vrátane Los Angeles, New Yorku, Memphisu, Nashvillu, San Francisca a St. Louis. Celková americká úmrtnosť sa počas prvých šiestich mesiacov roku 1919 pohybovala v desiatkach tisíc.
Štvrtá vlna v roku 1920 Na jar 1920 sa štvrtá vlna vyskytla v izolovaných oblastiach vrátane mesta New York, Švajčiarska, Škandinávie a niektorých juhoamerických ostrovov. Len v New Yorku bolo medzi decembrom 1919 a aprílom 1920 hlásených 6 374 úmrtí, čo je takmer dvojnásobok počtu prvej vlny na jar 1918. Obzvlášť tvrdo zasiahnuté boli ďalšie mestá v USA vrátane Detroitu, Milwaukee, Kansas City, Minneapolisu a St. Louis s mierou úmrtnosti vyššou ako po celý rok 1918. Peru zažilo neskorú vlnu začiatkom roku 1920 a Japonsko ju malo od konca rokov 1919 do 1920, posledné prípady boli v marci. V Európe zaznamenalo päť krajín (Španielsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko a Švajčiarsko) neskorý vrchol medzi januárom a aprílom 1920.
Potenciálny pôvod Napriek svojmu názvu historické a epidemiologické údaje nemôžu identifikovať geografický pôvod španielskej chrípky. Bolo však navrhnutých niekoľko teórií.
Spojené štáty Prvé potvrdené prípady pochádzajú z USA. Historik Alfred W. Crosby v roku 2003 uviedol, že chrípka má pôvod v Kansase, a populárny autor John M. Barry vo svojom článku z roku 2004 označil ako pôvodný bod ohnisko choroby v januári 1918 v okrese Haskell v Kansase.
Štúdia sklíčok s tkanivami a lekárskych správ z roku 2018, ktorú viedol profesor evolučnej biológie Michael Worobey, našla dôkazy proti pôvodu choroby z Kansasu, pretože tieto prípady boli miernejšie a mali menej úmrtí v porovnaní s infekciami v New Yorku v rovnakom období. Štúdia dokázala prostredníctvom fylogenetických analýz, že vírus mal pravdepodobne severoamerický pôvod, hoci nebola presvedčivá. Okrem toho hemaglutinínové glykoproteíny vírusu naznačujú, že vznikol dávno pred rokom 1918, a ďalšie štúdie naznačujú, že k novému triedeniu vírusu H1N1 došlo pravdepodobne okolo roku 1915.
Európa