Édouard Albert Roche (* 17. október 1820, Montpellier, Francúzsko – † 27. apríl 1883, tamže) bol francúzsky astronóm, matematik a profesor, ktorý je známy pre svoju prácu v oblasti nebeskej mechaniky. Po ňom je pomenovaná Rocheova sféra, Rocheova medza a Rocheov lalok. Bol tiež autorom prác v oblasti meteorológie.
Životopis Narodil sa v Montpellier a študoval na miestnej univerzite, kde získal titul D.Sc. v roku 1844. Neskôr sa tu stal profesorom, pôsobil na fakulte vedy od roku 1849.
Urobil matematickú štúdiu o Laplaceovej nebulárnej hypotéze a predložil svoje výsledky v sérii článkov na akadémii v Montpellier od jeho vymenovania až do roku 1877. Najdôležitejšie boli práce o kométach (1860) a hypotéze hmloviny (1873). Jeho štúdie skúmali účinky silných gravitačných polí na roje malých častíc.
Najznámejší je svojou teóriou, že planetárne prstence Saturnu vznikli, keď veľký mesiac prišiel príliš blízko k Saturnu a bol roztrhaný gravitačnými silami. Opísal metódu výpočtu vzdialenosti, pri ktorej by sa objekt, ktorý držal iba gravitáciou, rozpadne v dôsledku slapových síl. Táto vzdialenosť sa stala známa ako Rocheova medza.
Jeho ďalšie známe diela zahŕňali aj orbitálnu mechaniku. Rocheova sféra opisuje hranice, v ktorých bude predmet, ktorý je na obežnej dráhe okolo dvoch ďalších objektov, zachytený jedným alebo druhým u nás je vžitý názov Hillova sféra. Rocheov lalok je oblasť, ktorá sa približuje gravitačnej sfére vplyvu ťažšieho astronomického telesa okolo ktorého obieha.
Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiacihttps://planetarynames.wr.usgs.gov/Feature/5167 a asteroid (38237) Roche.
Dielo
« Sur les figures ellipsoïdales qui conviennent à l’équilibre d’une masse fluide homogène tournant sur elle-même et soumise à l’attraction d’un point éloigné », 1849
« Ma théorie plus complète [que celle de Laplace] ne suppose rien sur le rapport des masses en présence, et s'applique aussi bien à la figure d'une étoile appartenant à un système double10. »
C'est de ce travail que Cauchy et Leverrier ont écrit : « M. Roche a résolu avec sagacité une question importante11. »
« Mémoire sur la figure d'une masse fluide, soumise à l'attraction d'un point éloigné ». Publié en trois parties dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences :
t. 1, p. 243 (1849) t. 1, p. 333 (1850) t. 2, p. 21–32 [archive] (1851)
« Mémoire sur la variation de la pesanteur au-dessus de la surface de la Terre [archive] », dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences, t. 2, p. 251–265 « Mémoire sur la figure des atmosphères des corps célestes [archive] », dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences, t. 2, p. 399–439 « Recherches sur les atmosphères des comètes [archive] », dans Annales de l'Observatoire impérial de Paris, vol. 5, Paris, 1859, p. 353 Réflexions sur la théorie des phénomènes cométaires, à propos de la comète de Donati [archive], Paris, 1860 « Sur une généralisation de la formule de Taylor [archive] », dans Journal de mathématiques pures et appliquées, 1864, p. 129–134 Recherches sur les offuscations du Soleil et les météores cosmiques sur Google Livres, Paris, 1868 « Essai sur la constitution et l'origine du système solaire » [archive], dans Mémoires de la Section des sciences / Académie des sciences et lettres de Montpellier, 1873 (1872 (T8)-1875), p. 235–324, sur Gallica
Pozri aj Rocheov lalok Rocheova medza Rocheova sféra
Referencie
Z. Kopal, The Roche problem, Kluwer Academic Publishers, Dordrecht, 1989 .
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Francúzski astronómovia Kategória:Francúzski matematici Kategória:Francúzski univerzitní profesori Kategória:Osobnosti z Montpellieru