Be-rešit (, ) bola kozmická sonda izraelskej spoločnosti SpaceIL, ktorej cieľom bolo pristátie na Mesiaci. Pristátie kvôli poruche v pristávacej sekvencii sa nepodarilo.
História Spoločnosť SpaceIL vznikla ako účastník súťaže Google Lunar X PrizeGoogle Lunar XPrize , 7. október 2015 o 30 miliónov dolárov, inšpirujúca vývoj robotického prieskumu vesmíru. SpaceIL plánovala splniť požiadavku prejsť 500 metrov na mesačnom povrchu skokom pomocou raketového pohonu z miesta pristátia k inému, vzdialenému 500 metrov.
V októbri 2015 spoločnosť SpaceIL podpísala zmluvu na vypustenie mesačného landeru z Cape Canaveral (Florida) na rakete Falcon 9 prostredníctvom Spaceflight Industries. Štart sa uskutočnil 22. februára 2019, lander bol sekundárne užitočné zaťaženie, primárny náklad bol telekomunikačný satelit PSN-6.
585 kilogramový pristávací modul - lander, predtým známy ako Sparrow, bol oficiálne pomenovaný Be-rešit („Na počiatku“) v decembri 2018. Po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme sa od Falconu 9 Be-rešit oddelil a po niekoľkých obehoch Zeme zvyšoval obežnú dráhu, tak dosiahol oblasť vplyvu Mesiaca, kde vykonal manéver na zachytenie a týždeň ho obiehal. Na správnej obežnej dráhe okolo miesta pristátia spomalil a 11. apríla 2019 kvôli poruche v pristávacej sekvencii tvrdo dopadol na povrch Mesiaca.
Misia bola čiastočne úspešná, išlo o prvé zachytenie sa na obežnej dráhe Mesiaca vykonané súkromnou spoločnosťou.
Plánované miesto pristátia Plánované miesto pristátia bolo na severe Mare Serenitatis,Here's (almost) everything you need to know about Israel's Moon lander Jason Davis, Planetary Society . 8. novembra 2018. približne 32°N 18°E, pristávacia zóna Posidonius 1 mala polomer okolo 15 km.Landing site selection for the SpaceIL mission to the Moon. Yuval Grossman. Conference: 48th Lunar and Planetary Science Conference (LPSC), At The Woodlands, Texas, Marec 2017.
Be-rešit lander Rozmery: priemer približne 2 m a výška 1,5 m. Hmotnosť: 585 kg pri štarte; z toho sonda 150 kg a 435 kg pohonné hmoty. Leros 2b, reštartovateľný motor na kvapalné palivo, používa monometylhydrazínové (MMH) palivo a okysličovadlo zmiešaný oxid dusíka (MON). Ťah motora je 407 N, ISP je 318. Užitočné vedecké zaťaženie: Magnetometer, od Weizmanského inštitútu vedy Laserový retroreflektor (odrážač) od NASA Goddard Space Flight Center Doba prevádzky: Približne 2 dni na povrchu Mesiaca, lander nemá žiadnu tepelnú kontrolu a očakáva sa jeho prehriatie.
Štart 22. februára 2019 1:45 UTC sonda Be-rešit odštartovala na rakete Falcon 9 a o 2:19 úspešne prebehla separácia od horného stupňa Falconu.
Neúspešné pristátie náhľad|Miesto dopadu Be-rešitu, ako ho videl Lunar Reconnaissance Orbiter 22. apríla 2019. Dňa 11. apríla 2019 sa lander neúspešne pokúsil o pristátie na povrchu Mesiaca. Gyroskop inerciálnej meracej jednotky (IMU2) zlyhal počas brzdenia pri priblížení na miesto pristátia. Pozemná kontrola nebola schopná resetovať jednotlivé komponenty v dôsledku náhleho výpadku komunikácie s riadiacou sieťou. V čase, keď bola komunikácia obnovená, hlavný motor sondy bol už dlhšiu dobu neaktívny. Po resete v celom systéme sa motor vrátil do režimu online; sonda však už stratila príliš veľa výšky, zostávajúca nestačila na to aby dostatočne spomalila zostup. Konečné telemetrické čítanie ukázalo, že v nadmorskej výške 150 metrov sonda stále letela rýchlosťou 1 000 metrov za sekundu, čo malo za následok celkovú stratu sondy pri dopade na povrch Mesiaca. Miesto dopadu je 32.5956°N, 19.3496°E. Pred dopadom sonda bola schopná odfotiť dve posledné fotografie: pohľad na Mesiac a bližší záber povrchu Mesiaca.
Zlyhanie IMU2 samo o sebe by nespôsobilo, že Be-rešit havaruje, pretože sonda ich mala viac.
Zhodnotenie Izrael sa stal 7 krajinou ktorej sonda sa zachytila na lunárnej orbite a niekoľko krát Mesiac obehla. Krajina a rok zachytenia na obežnej dráhe okolo Mesiaca: ZSSR (Rusko) 1966, USA 1966, Japonsko 1992, EU 2004, Čína 2007, India 2008 a Izrael 2019.
Pristátie 11. apríla 2019 bolo neúspešné a sonda nevykonala 22. mäkké pristátie na Mesiaci. Nestala sa tak 4. krajinou, po ZSSR (31. január 1966), USA (17. apríl 1967) a Číne (1. december 2013), ktorá to zvládla.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mesačné sondy Kategória:Neúspešné sondy Kategória:Kozmonautika v Izraeli Kategória:Kozmonautika v 2019