Achille Silvestrini (* 25. október 1923, Brisighella, Taliansko – † 29. august 2019, Vatikán) bol taliansky kardinál, emeritný prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.
Životopis Študoval najprv teológiu v seminári svojej diecézy Faenza. Neskôr získal doktorát z filozofie na Bolonskej univerzite a z práva na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 13. júla 1946 vo Faenze. V roku 1952 nastúpil na Pápežskú diplomatickú akadémiu vo Vatikáne. Od roku 1953 bol zodpovedný za záležitosti týkajúce sa juhovýchodnej Ázie. Od roku 1955 bol súčasťou sekcie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. V rokoch 1958 – 1969 bol osobným tajomníkom dvoch kardinálov – štátnych sekretárov: Domenica Tardiniho a Amleta Giovanniho Cicognanigo. Od roku 1969 pracoval v Rade pre verejné záležitosti cirkvi. Bol vedúcim pracovníkom sekcie zodpovednej za medzinárodné organizácie, mier, odzbrojenie a ľudské práva. V tejto pozícii zastupoval Vatikán aj pred rôznymi medzinárodnými organizáciami. V roku 1973 sa stal podsekretárom Rady pre verejné záležitosti cirkvi.
Arcibiskup a kardinál V roku 1979 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Novaliciany a sekretára Rady pre verejné záležitosti cirkvi. Biskupskú vysviacku mu dňa 27. mája 1979 aj sám udelil. Spolusvätiteľmi boli substitút Štátneho sekretariátu arcibiskup Eduardo Martínez Somalo a sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov arcibiskup Duraisamy Simon Lourdasamy, obaja neskorší kardináli. Vo svojej funkcii sa zúčastnil mnohých diplomatických misií a bol spolutvorcom viacerých dôležitých medzinárodných dokumentov (napr. revízia Lateránskych zmlúv, angažovanie v krízach počas Falklandskej vojny či vojny v Nikarague.
Pápež Ján Pavol II. ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Benedetto fuori Porta S. Paolo 28. júna 1988.
Od 1. júla 1988 až do 24. mája 1991 bol prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Od roku 1991 pôsobil ako prefekt Kongregácie pre východné cirkvi a zároveň ako veľký kancelár Pápežského východného inštitútu. V roku 1998 požiadal o uvoľnenie z úradu, čomu však pápež vyhovel až 7. septembra 2000. Kardinál Silvestrini sa nezúčastnil ako volič žiadneho konkláve.
Zaujímavosti Kardinál Silvestrini patril do tzv. St. Gallenskej skupiny kardinálov – skupiny progresívnejších prelátov, ktorí sa stretávali raz v roku medzi 1995 – 2006, aby prediskutovali aktuálne otázky cirkvi. Títo kardináli boli v opozícii voči kardinálovi Josephovi Ratzingerovi, neskoršiemu Benediktovi XVI. a zároveň ako jednotlivci privítali zvolenie Františka. Kardinál Silvestrini považuje rozhodnutie pápeža Pavla VI. o určení vekovej hranice pre kardinálov-voliteľov za nešťastnú reformu, keďže aj starší kardináli by svojimi hlasmi mohli pomôcť ku konsenzu v kardinálskom zbore.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Talianski kardináli Kategória:Vatikánski diplomati Kategória:Prefekti Kongregácie pre Východné cirkvi Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky