136472 Makemake, dočasný názov bol (136472) 2005 FY9 je jedna z piatich trpaslíčich planét, nachádzajúca sa v Kuiperovom páse (symbol: ). Objavil ju tím vedený Mikeom Brownom v roku 2005, svoje pomenovanie však dostala až 11. júla 2008. Makemake bol v mytológii Veľkonočného ostrova tvorca ľudstva.
Makemake je po Eris, Plute a Haumei štvrtým najväčším telesom Kuiperovho pásu. Veľkosťou zodpovedá zhruba 2/3 Pluta. Jej priemer je približne 1 420 ± 60 km. Nedávno bola klasifikovaná ako plutoid. Zatiaľ neexistujú nijaké snímky jej povrchu, je však známe, že má červenkastú farbu a podľa spektra sa usudzuje, že je pokrytá zmrznutým metánomT. Müller: Makemake: A truly exotic TNO! EPSC Abstracts, Vol. 6, EPSC-DPS2011-1416, 2011, EPSC-DPS Joint Meeting 2011. Makemake obieha okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Pluto. Po Plute je druhým najjasnejším transneptúnskym telesom. Makemake sa okolo svojej osi otočí raz za 7,77 hodín.
V infračervenom spektre vyzerá byť táto trpaslíčia planéta červená, v dôsledku čoho sa predpokladá, že jej povrch je tvorený zamrznutým metánom.
V apríli roku 2015 bol objavený prvý mesiac tejto trpasličej planéty, ktorý dostal zatiaľ len provizórny názov S/2015 (136472) 1 alebo Mk2. Odhaduje sa, že okolo Makemake obieha vo vzdialenosti 21 000 km s periódou 12 dní a má priemer cca 175 km.
Dejiny pozorovania a výskumu Výskum trpasličej planéty Makemake predstavuje jeden z kľúčových míľnikov modernej astronómie pri mapovaní vonkajšieho okraja slnečnej sústavy. Keďže ide o teleso s vysokou zdanlivou jasnosťou (približne 16,7 až 17 magnitúd v čase opozície), historicky vyvstala v strediskách pre výskum planétok otázka, prečo nebola Makemake objavená už počas systematického hľadania transneptúnskych telies v prvej polovici 20. storočia. Spätné analýzy ukázali, že v čase, keď astronóm Clyde Tombaugh v roku 1930 objavil Pluto, sa Makemake nachádzala len niekoľko stupňov od roviny ekliptiky, avšak premietala sa do oblasti súhvezdia Býk a Povozník. Táto oblasť sa vyznačuje mimoriadne vysokou hustotou hviezdneho pozadia (ide o pás Mliečnej dráhy), čo v kombinácii s vtedajšími fotografickými technológiami spôsobilo, že planétka zanikla v optickom šume a unikla detekcii.
Objav a počiatočná identifikácia Samotný objav telesa sa uskutočnil až na začiatku 21. storočia v rámci rozsiahlej prehliadky oblohy zameranej na hľadanie jasných transneptúnskych objektov. Makemake bola objavená 31. marca 2005 tímom astronómov z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech), ktorý viedol Michael E. Brown, s kľúčovou účasťou Chada Trujilla a Davida Rabinowitza. Tím využil na objav snímky vyhotovené 1,2-metrovým Samuel Oschinovým teleskopom na observatóriu Palomar. Existencia objektu bola verejnosti a vedeckej obci oficiálne oznámená 29. júla 2005. Tento dátum je v histórii astronómie mimoriadne významný, pretože v ten istý deň bol zverejnený aj objav ďalších dvoch masívnych transneptúnskych telies – Eris a Haumea. Objekt, pôvodne evidovaný pod predbežným označením 2005 FY9, sa v čase objavu nachádzal v súhvezdí Vlasy Bereniky a patril k najjasnejším známym objektom Kuiperovho pásu.
Spektroskopická analýza a termálne mapovanie Krátko po objave sa do výskumu Makemake zapojili najväčšie pozemské observatóriá, vrátane teleskopov VLT (Very Large Telescope) v Čile a observatória Keck na Havaji, s cieľom určiť jej chemické zloženie pomocou spektroskopie. Prvé detailné spektrálne analýzy z roku 2006 ukázali výrazné absorpčné čiary metánu, čo bolo zistenie, ktoré Makemake okamžite geochemicky prepojilo s Plutom a Tritonom. Výskum však zároveň odhalil dôležitú odchýlku: na rozdiel od Pluta, spektrum Makemake nevykazovalo signifikantné množstvo plynného dusíka, čo vedci pripísali menšej gravitácii planétky a dlhodobému úniku dusíka do voľného vesmíru vplyvom slnečného žiarenia.
Veľkosť a albedo telesa boli v nasledujúcich rokoch spresňované pomocou infračervených a submilimetrových pozorovaní z vesmírneho priestoru. Kľúčové dáta poskytli Spitzerov vesmírny ďalekohľad a neskôr európsky Herschelov vesmírny ďalekohľad. Termálne emisie zachytené týmito prístrojmi preukázali, že povrch planétky nie je termodynamicky homogénny, ale pravdepodobne obsahuje izolované oblasti s tmavším materiálom, ktoré sa zohrievajú viac ako zvyšok extrémne reflexného (svetlé ľady obsahujúceho) povrchu.
Hviezdny zákryt a atmosférický výskum (2011) Zlomový moment v pozorovacej histórii Makemake nastal 23. apríla 2011. V tento deň planétka z pohľadu pozemského pozorovateľa prešla presne popred slabú hviezdu v pozadí (jav známy ako zákryt alebo okultácia). Na tento mimoriadne vzácny úkaz bola vopred pripravená medzinárodná sieť teleskopov naprieč Južnou Amerikou, vrátane observatórií La Silla a Paranal. Výsledky, ktoré v roku 2012 publikoval tím pod vedením španielskeho astronóma Josého Luisa Ortiza v prestížnom časopise Nature, boli prekvapivé. Kým svetlo hviezdy pri zákryte Pluta klesá postupne v dôsledku refrakcie v jeho atmosfére, v prípade Makemake svetlo hviezdy zmizlo a znovu sa objavilo úplne okamžite, bez akejkoľvek prechodnej fázy. Tento fotometrický jav poskytol nespochybniteľný dôkaz, že Makemake nedisponuje globálnou atmosférou plutónskeho typu. Merania stanovili prísny horný limit pre akýkoľvek atmosférický tlak na úrovni približne 4 až 12 nanobarov. Zákryt zároveň umožnil doteraz najpresnejšie určenie jej rovníkového priemeru.
Objav prirodzeného satelitu (2016) Po celé desaťročie od svojho objavu bola Makemake považovaná za osamelé teleso, čo ju odlišovalo od ostatných veľkých trpasličích planét (Pluto, Eris, Haumea), ktoré všetky disponovali minimálne jedným známym mesiacom. Absencia satelitu znemožňovala astronómom priamo vypočítať hmotnosť a hustotu planétky (pomocou Keplerových zákonov).
Tento stav sa zmenil na jar roku 2016, kedy tím vedcov pod vedením Alexa Parkera zo Southwest Research Institute oznámil objav malého, extrémne tmavého mesiaca na obežnej dráhe okolo Makemake. Mesiac, oficiálne označený ako S/2015 (136472) 1 (a vedecky prezývaný MK 2), bol identifikovaný vďaka hĺbkovej analýze archívnych záberov z prístroja Wide Field Camera 3 (WFC3) na palube Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktoré boli zhotovené v apríli 2015. K objavu prispela zmena orientácie jeho obežnej dráhy; mesiac bol dlhodobo skrytý v silnom optickom jase (glare) samotnej Makemake a pozorovateľný sa stal až v momente, keď sa jeho orbita natočila do vhodnejšieho pozorovacieho uhla. Objav mesiaca definitívne otvoril cestu k budúcim exaktným výpočtom hmotnosti tohto vzdialeného sveta a vyriešil paradox prítomnosti tmavých termálnych škvŕn, o ktorých sa následne predpokladalo, že pochádzajú práve z tmavého povrchu tohto drobného satelitu.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
MAKEMAKE (update 2.8.2008) na webe planetky.cz
Kategória:Transneptúnske objekty Kategória:Trpasličie planéty Kategória:Plutoidy Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 2005