náhľad|Jackson Pollock počas maľovania technikou drip-painting (1962) Drip-painting (iné názvy: drip painting, dripping, kvapkaná maľba, slash painting; z + painting – maľba) je špecifická technika akčnej maľby, ktorá prostredníctvom priameho kvapkania, liatia alebo striekania farby na plochu vodorovne položeného plátna vytvára chaotickú farebnú faktúru. Drip-painting zrušil funkciu klasickej obrazovej formy a klasických relačných kompozičných vzťahov.
Za predchodcu drip-paintingu sa považuje technika, ktorú použil francúzsky surrealista Max Ernst začiatkom 40. rokov 20. storočia (počas jeho tzv. amerického obdobia), pri ktorej farba vytekala na vodorovne položené plátno z nádoby zavesenej na šnúre rozhýbanej do krúživého pohybu (maľba Mladý muž znepokojený letom neeuklidovskej muchy z rokov 19421947). Túto techniku plne rozvinula generácia mladých amerických umelcov (abstraktných expresionistov), predovšetkým Jackson Pollock v rokoch 19461950. Pollock položil plátno na podlahu a obiehaním alebo vstupovaním naň (teda kvázi tancovaním okolo plátna) kvapkal a rozlieval farbu z plechovky pomocou štetca, paličky ap. Výsledná maľba bola výsledkom koncentrovanej energie autora v okamihu tvorby, fyzického a psychologického automatizmu pohybujúceho sa tela) a kauzality fyzikálneho procesu (zemskej príťažlivosti). Pollock odmietal, že by jeho maľba bola dielom náhody, tvrdiac, že „so skúsenosťami je do veľkej miery možné usmerňovať pohyb farby“.Citované podľa: . “with experience, it seems to be possible to control the flow of paint, to a great extent, and [...] I don’t use the accident”.
V slovenskom výtvarnom umení sa drip-painting uplatnil len výnimočne, napr. v raných dielach Miloša Urbánska v podobe liatych a vypaľovaných lakov alebo v akcii Upravený záhon (1970) Viliama Jakubíka, Vladimíra Kordoša a Mariána Mudrocha, na ktorej mohol divák maľovať farbou z pripravených plechoviek.
Referencie
Použitá literatúra
Iné projekty
Kategória:Výtvarné umenie Kategória:Technika maľby Kategória:Abstraktné umenie