Balduin I. (: Balduinus, : Baudouin, : Balduin, : Baldwin, niekedy nazývaný Balduin Lotrinský, z Boulogne, z BouillonuHrochová, str. 38 či z Flámska, * medzi rokmi 1061 a 1066,† 2. apríl 1118, El-Aris, Egypt) bol francúzsky šľachtic, jeden z prvých, ktorí tiahli do Svätej zeme v znamení kríža, edesský gróf a jeruzalemský kráľ.
Bol jedným feudálov, ktorí sa po clermontskej výzve pápeža Urbana II. rozhodli k prvé križiackej výprave pripojiť a pevne sa v Palestíne usadiť. Ako vôbec prvý z vojvodcov kruciáty sa stal samostatným panovníkom - v roku 1098 sa ujal vlády v Edesse a prijal titul grófa. O dva roky neskôr, po predčasnej smrti brata Godefroya, sa stal druhým križiackym vládcom Jeruzalema a prvým, ktorý prijal kráľovský titul. Balduin jeruzalemský štát vnútorne i navonok upevnil a na konci jeho vlády bolo Jeruzalemské kráľovstvo pevným štátnym útvarom.
Hoci bol pravdepodobne homosexuál, trikrát sa oženil. Nemal však legitímnych potomkov, ktorí by ho prežili. Keď sa stal jeruzalemským kráľom menoval grófom z Edessy svojho príbuzného, menovca Balduina Le Bourg, ktorý ho vystriedal aj na tróne v Jeruzaleme.
Mladosť vľavo|náhľad|Rozlúčka s matkou (stredoveká iluminácia z Piesne o Antiochii) Narodil sa pravdepodobne po roku 1060 a pochádzal z vznešeného rodu: jeho otec Eustach II. z Boulogne i matka Ida z Boulogne, dedička dolnolotrinského vojvodstva, boli z rodu Karola Veľkého. Mal minimálne dvoch súrodencov - bratov Eustacha a Godefroya. Podnikavý a energický Balduin bol najmladším z bratov a mal sa stať duchovným - bol kanonikom v Liège, Reims a Cambrai. Pred rokom 1086 sa zmenila jeho životná dráha a stal rytierom, pretože už v roku 1086 spolu s Eustachom organizoval pomoc pre Godefroya, ktorý bol obliehaný v pevnosti Stenay. V roku 1095 získal Balduin od verdunského biskupa grófstve Verdun (ktoré Godefroy získal zrejme po bitke pri Stenay, ale neskôr ho biskupovi predal). Toho istého roku (1095) pápež Urban II. vyhlásil na clermontskom koncile prvú križiacku výpravuHrochová, str. 7 a krátko potom Balduin spolu so svojimi staršími bratmi Godefroyom a Eustachom prijal kríž,Hrochová, str. 22 ktorý mali ako symbol jednoty účastníci výpravy prišitý na odevoch.
Kruciáta Na výpravu sa vydal vo vojsku svojho brata Godefroya v lete roku 1096 i so svojou prvou manželkoou Godverou a deťmi.Hrochová, kroniky, str. 36Baldwin, str. 297 Už pri prechode územím Uhorska Balduinova rodina poslúžila ako rukojemníci kráľa Kolomana, aby sa križiaci v Uhorsku nedopúšťali plienenia. Koloman mal obavy, aby Lotrinčania neplienili jeho územie po vzore svojich predchodcov. Po prepychovej ceste s kráľovskou družinou Balduin s rodinou a s vojskom putoval cez Balkán smerom k Bosporu a po krátkom plienení dedín na byzantskom území vojsko prišlo 23. decembra 1096 pred sídelné mesto byzantských cisárov - Konštantinopol.Baldwin, str. 284 Tu sa objavili problémy, keď Godefroy a Balduin odmietli zložiť byzantskému cisárovi Alexiovi I. Komnenovi lénnu prísahu vernosti, ktorú vyžadoval, a ktorú do jeho rúk zložil už iný veliteľ križiackeho vojska, Hugo I. z Vermandois, mladší brat exkomunikovaného francúzskeho kráľa Filipa I.Hrochová, str. 23 Alexios reagoval zastavením dodávok potravín, Balduin odpovedal vyplienením predmestia KonštantínopoluHrochová, str. 24 a zavraždením Pečenehov (cisárových vojakov nomádskeho pôvodu). Keď sa zastavenie dodávok opakovalo, zaútočil Godefroy - pravdepodobne však z Balduinovho podnetu - na Zelený štvrtok 2. apríla 1097 na Konštantínopol. Mesto náporu odolalo a nasledujúci deň prišla k Lotrinčanom cisárova delegácia. Križiaci ju napadli, čo prinútilo cisára Alexia, aby opätoval útok, ktorým križiakov zatlačil. Išlo o prvý ozbrojený konflikt medzi križiakmi a Byzantínčanmi.Baldwin, str. 285Hrochová, str. 25
Lénna prísaha bola zložená na Veľkú noc roku 1097 do Alexiovych rúk zložená, neskôr nebola križiakmi dodržiavaná. Počas skladania prísahy nastala zaujímavá situácia, ktorú opísala cisárova vzdelaná dcéra Anna Komnena:
Putovanie Malou Áziou náhľad|"Bitka pri´Dorylea" (stredoveká miniatúra z prepisu diela Viliama z Tyru) Po slávnostnom obrade Alexios I. križiackych veliteľov bohato bohato obdaroval a dopravil do vojenského križiackeho tábora ležiaceho na druhom brehu Bosporu. Potom sa 6. mája toho istého roku Godefroyovo vojsko dostalo pred mesto Nikaia, ležiace blízko križiackeho tábora pri Nikomédii.Baldwin, str. 289 Keď sa križiaci po šiestich týždnoch bojov chystali k rozhodnému útoku, nad mestom zaviali zástavy cisára Alexia.Hrochová, str. 33-34 Križiaci boli síce rozhorčení, že im bola odopretá korisť a triumf, ale neprišli skrátka, pretože dostali veľké dary ako podiel na dobytí mesta.Hrochová, str. 34 Pri obliehaní Nikaii sa Balduin zoznámil s urodzeným Arménom v byzantských službách menom Bagrat, bratom jedného z arménskych vládcov Koghu Vasila.Runciman I., str. 195, 197 Bargat mal pravdepodobne vplyv na neskoršiu Balduinovu samostatnú cestu Taurosom.Hrochová, str. 38 Potom sa vojsko rozdelilo na dve časti. V prvom slede boli sicílski aj francúzski Normani, Flámi a kontingenty z Blois a Champagne sprevádzané byzantským pomocným vojskom, v druhom, vyrazivšom o deň neskôr, boli Provensálčania, vojská Huga z Vermandois a Lotrinčania (medzi ktorými samozrejme nechýbal Balduin). Obe vojská sa stretli až pri meste Dorylaia, kde sa križiaci 1. júla stretli v prvej otvorenej bitke prvej kruciáty so Seldžukmi. Kresťania mali spočiatku k dispozícii len prvý voj. Keď Turci zaútočili velenia sa ujal Bohemund z Tarentu a okamžite vyslal poslov k druhej časti vojska, aby sa poponáhľali. Spočiatku mali Turci prevahu, ale na poslednú chvíľu sa obe vojská konečne spojili a bezmocní Seldžukovia boli zahnaní na útek.Nicolle, str. 35-36Hrochová, str. 35-36 Ďalej vojsko pokračovalo po starej byzantskej vyprahnutej ceste cez mesto Ikonion, kde sa kontingenty konečne plne občerstvili, do Herakleia.
Cesta za vlastným panstvom V Herakleii sa cesty križiackych vojsk rozdelili. Väčšia časť vojska sa rozhodla putovať dlhšou, avšak bezpečnejšou cestou stredom Malej Ázie, menšie oddiely Lotrinčanov a Normanov pod vedením Balduina, s ktorým sa na cestu vydal okrem 2 000 pešiakov a asi 500 rytierov i Armén Bagrat a Balduinov príbuzný Balduin Le Bourg (avšak nie jeho manželka a deti), a Normana Tankreda, synovca Bohemunda, kniežaťa z Tarentu, sa vydali horskými priesmykmi v Tauruse.Baldwin, str. 296-297 vľavo|náhľad|Križiacky rytier (detail z Mapy Palestíny zo St. Bertin z 12. storočia) Oba oddiely putujúce skrz priesmyky boli samostatné a ich vodcovia spolu veľmi dobre nevychádzali. Spor sa priostril potom čo Tankred dobyl mesto Tarsos a Balduin ho vyhnal, pretože mal početnejšie vojsko než Tankred.Hrochová, str. 38 Krátko po Balduinovom príchode do Tarsosu bolo pred mestom pobitých asi 300 Normanov, príchodiacich na pomoc Tankredovi, ktorých Balduin nepustil do mesta.Baldwin, str. 300 Potom Balduin odovzdal správu mesta pirátovi Guynerovi z Boulogne, ktorý priplával v čele flotily križiakov z Európy a ktorý sa vyhlásil za jeho vazala.Hrochová, str. 39 Z Tarsosu sa Balduin vydal za Tankredom. V Mamistre Tankred, zrejme z popudu svojho príbuzného Richarda zo Salerna, na Balduina zaútočil, ten ale jeho útok s prehľadom odrazil. Obaja križiacki vodcovia sa uzmierili a každý šiel svojou cestou.Baldwin, str. 301
Balduin sa nakrátko pripojil k "hlavnému" vojsku, pretože sa dozvedel o ťažkej chorobe svojej manželky a detí. Po úmrtí svojich najbližších príbuzných Balduin tiahol v čele asi sto jazdcov a hŕstky pridavších sa bojachtivých Arménov ďalej na východ, kde získal niekoľko pevností na pravom brehu Eufratu. V zime 1097/1098 k Balduinovi do mesta Turbessel,Hrochová, str. 46 prišli poslovia z mesta Edessy od miestneho vládcu, kuropalata Thorosa, predtým úradníka Byzancie, toho času vazala Seldžukov, a predložili mu ponuku, že ak pritiahne k Edesse a vyženie Seldžukov, stane sa Thorosovým spoluvládcom a i nástupcom.
Edesským grófom náhľad|Balduin z Bouillonu vstupuje do Edessy (obraz J.-N. Roberta-Fleuryho z roku 1840) Balduin bol pre prijatie Thorosovej ponuky, ale jeho arménski radcovia nesúhlasili. Arméni nenávideli Thorosa preto, že bol ortodoxného vyznania, nie monofysitického ako väčšina Arménov a to mohlo Balduinovi prísť vhod. Odporujúci radcovia boli vyhnaní, Balduin ponuku prijal a 6. februára 1098 sa dostavil do Edessy ako spoluvladár a následník trónu. Thoros sa však rozhodol Balduina osvojiť, k slávnostnému, pre kresťana nezvyčajnému obradu došlo ešte v ten istý deň. Pri ceremoniáli boli Balduin a Thoros vyzlečení do pása a pod košeľou treli nahú hruď o hruď. Rovnakú procedúru Balduin zopakoval so svojou adoptívnou matkou. Potom sa vydal na výpravu na sever od nového sídelného mesta, k mestu Samosatum, avšak výprava nemala úspech.Baldwin, str. 303
Na začiatku marca sa Arméni pokúsili Thora zajať. 7. marca zaútočili a Thoros žiadal o pomoc svojho adoptívneho syna.Hrochová, str. 47-48 Balduin slávnostne prisahal, že Thorovi neublíži. Kuropalat prisľúbil, že odíde z mesta.Hrochová. Kroniky, str. 57 Balduin ho dal zavrieť v paláci, a keď sa Thoros pokúsil o útek, bol davom na ulici 8. marca, či skôr 9. marca roku 1098 roztrhaný.Hrochová, str. 48Baldwin, str. 304 Dňa 10. marca sa k Balduinovi dostavili zástupcovia Edessy s prosbou, aby sa tu ujal vlády.Runciman I., str. 206 Balduin ponuku prijal a získal svoje vlastné panstvo ako prvý z veliteľov výpravy a tituloval sa ako gróf z Edessy. Konal ako suverén a porušil lénnu prísahu byzantskému cisárovi Alexiovi I., pretože Edessa a okolie boli pôvodne na byzantskom území. Balduin si potom podriadil štátny aparát: na niektoré miesta dosadil lotrinských rytierov, niekde ponechal sebe oddaných Arménov a tých úradníkov čo ho nepodporovali, si kúpil. V máji 1098 obliehal Edessu mosulský atabeg Körburgha,Baldwin, str. 316 avšak po troch týždňoch márnej snahy prestal útočiť a odtiahol k Antiochii, ktorú 3. júna dobyli zvyšné križiacke vojská.Hrochová, str. 44 Körburgha Antiochiu obliehal až 9. júna a šesť dní, ktoré hlavnému kontingentu poskytol Balduin trojtýždňovým zdržaním Körburghu, stačili križiakom k sformovaniu sa a Körburghov útok odrazili dňa 28. júna.Hrochová, str . 44-45
Prvé kroky samostatného vládcu a druhý sobáš vľavo|náhľad|Balduin bojuje s Turkami (stredoveká iluminácia z Piesne o Antiochii) Za zlato nazhromaždené svojim predchodcom mohol Balduin od seldžuckého emira Balduka, ktorý vstúpil do Balduinových služieb, kúpiť mesto Samosatum, kde bolo o.i. aj veľké množstvo kresťanských väzňov, ktorých oslobodenie mu prinieslo medzi miestnymi kresťanmi popularitu.
Balduin sa zrejme roku 1098 oženil s urodzenou Arménkou, ktorá je v literatúre zvyčajne nazývaná Arda (hoci pre toto meno chýba opora v prameňoch), dcérou akéhosi Arména Thatula,Runciman I., str. 209 a svojím rytierom odporúčal to isté. Bola to súčasť Balduinovej politiky splynutia s miestnym obyvateľstvom a s tým súvisiacim posilnením vplyvu križiakov.
V tom istom čase požiadal turecký vládca mesta Serudž Balduina o vojenskú pomoc proti vzbúrencom a Balduin vyhovel. Baldruk, ktorý bol vyslaný proti Serudži, však neplnil Balduinove pokyny, a tak bol popravený.Runciman I., str. 209-210 Balduin mesto získal a ponechal islamistom voľne prístupnú mešitu. Tento čin svedčil o jeho politickej prezieravosti, ktorá však u niektorých Balduinových súkmeňovcov nedošla pochopenia. Ešte roku 1098 Balduin odhalil sprisahanie namierené proti svojej osobe. Povstalci chceli miesto Balduina dosadiť jeho arménskeho svokraRunciman I., str. 211 a boli potrestaní po európskom spôsobe:
Nasledujúceho roku, dňa 15. júla 1099 kresťania dobyli Jeruzalem,Hrochová, str. 61 a Balduinov brat Godefroy sa stal prvým latinským vládcom Jeruzalema.Hrochová, str. 65 Na sklonku toho istého roku (1099) sa Balduin vybral osláviť Vianoce do Svätého mesta, kde sa tiež stretol so svojím bratom Godefroyom.Baldwin, str. 374-375