náhľad|Apulský červenofigúrový lutroforos, maľba neznámeho maliara znázorňuje bohyňu Éós a ňou uneseného Kefala, cca 330 pred Kr., Antikensammlung Kiel, inv. číslo B 787. Lutroforos alebo loutroforos (lutroforos) je typ starovekej keramickej nádoby. Ritual, Loutrophoros
Lutroforos (mn. č. lutroforoi, doslova „nesúci (vodu) do kúpeľa“), vysoká štíhla rituálna nádoba s úzkym hrdlom a s dvomi vysokými vertikálnymi uchami, sa používal pri svadbách a pohreboch mladých ľudí (v Aténach bol známy od konca 8. storočia pred Kr.)
V starovekom Grécku bola svadba obvykle doprevádzaná rôznymi rituálmi a obradmi (ekdosi, „odovzdanie“). Obľúbeným časom sobáša (najmä v Aténach), ku ktorému dochádzalo niekedy aj po niekoľkoročnom zasnúbení, bola doba splnu Mesiaca v mesiaci Gamelión (od gamos „svadba“, či „svadobná hostina“), v čase, keď bolo v poľnohospodárstve najmenej práce. Po obradoch lúčenia a po obetách bohom ženích i nevesta podstúpili rituálny kúpeľ vo vode prinesenej v nádobe lutroforos (v Aténach ho sprievod priniesol z prameňa Enneakrunos) a v dome otca nevesty sa potom konala hostina. Lutroforos dávali zo súcitu príbuzní alebo priatelia po svadbe, pri pohrebe alebo i na určité sviatky na hroby (do hrobov) tým, čo sa svojej svadby nedožili (hlavne do hrobov predčasne zomrelých dievčat).
Tvary a typy lutroforov
Lutroforos sa podľa tvaru a typu delí na: atický v tvare amfory (protoatický, nedštandardný a štandardný), atický v tvare hydrie (nedštandardný a štandardný) a na apulský (v tvare vajca: Typ I. a Typ II., a v tvare cylindra: Typ I. a Typ II.Apulische Loutrophoren, Loutrophoros
Atický lutroforos
Apulský lutroforos
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky
Kategória:Staroveká grécka keramika Kategória:Nádoby