Indonézia, dlhý tvar Indonézska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. S viac ako 230 miliónmi obyvateľov ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta a takisto o štát s najväčším počtom obyvateľov hlásiacich sa k islamu. Štátnym zriadením krajiny je republika s voleným prezidentom a parlamentom. Hlavným mestom Indonézie je Jakarta. Na pevnine Indonézia hraničí s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickým územím Andamany a Nikobary.
Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storočia, keď kráľovstvo Šrívidžaja obchodovalo s Čínou a Indiou. Miestni vládcovia postupne začali preberať indickú kultúru, náboženské a politické modely a hinduistické a budhistické kráľovstvá rozkvitali. Indonézska história bola ovplyvnená snahami cudzích mocností ovládnuť jej prírodné bohatstvo. Moslimskí obchodníci priniesli islam a európski kolonialisti spolu v čase zámorských objavov bojovali o ovládnutie obchodu s korením na Molukách. Po troch a pol storočiach holandskej nadvlády získala Indonézia po druhej svetovej vojne nezávislosť. Turbulentná moderná história krajiny bola ovplyvnená prírodnými katastrofami, korupciou, separatizmom, demokratizáciou a obdobiami prudkých ekonomických zmien.
Obyvateľstvo súostrovia patrí k mnohým etnickým, jazykovým a náboženským skupinám. V Indonézii došlo k vývoju zdieľanej identity definovanej spoločným jazykom, etnickou a náboženskou pluralitou vnútri väčšinovo moslimskej spoločnosti, umožnenú historickou skúsenosťou s kolonializmom a bojom proti nemu. Indonézske národné motto, „Bhinneka Tunggal Ika“ („Jednota v rozdielnosti“, doslova „Veľa, ale jeden“) vyjadruje rozdielnosť, ktorá je pre krajinu typická. Napriek veľkému počtu obyvateľov a vysokej hustote osídlenia sa v krajine nachádzajú obrovské oblasti divokej prírody s druhou najväčšou biodiverzitou na svete. Indonézia má veľké prírodné bohatstvo, ale napriek tomu je rozšíreným problémom chudoba. Aj napriek problémom s chudobou je Indonézia 19. najväčšou ekonomikou sveta a je preto jednou z krajín skupiny G-20. Je tiež členom Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva.
Etymológia Názov Indonézia je odvodený od latinského slova Indus znamenajúceho „India“ a gréckeho slova nesos znamenajúceho „ostrov“. Meno bolo prvýkrát použité v 18. storočí, dlho pred vznikom nezávislej Indonézie. V roku 1850 navrhol anglický etnológ George Earl označenie Indunesianovia(Indunesians) a Malayunesiánovia(Malayunesians) pre obyvateľstvo „Indického súostrovia alebo Malajského súostrovia“. V tej istej publikácii Earlov študent James Richardson Logan použil termín Indonézia ako synonymum pre Indické súostrovie.; Holandskí akademici venujúci sa východnej Ázii však termín neprebrali. Namiesto neho označovali oblasť ako Malajzijské súostrovie (Maleische Archipel), Holandskú Východnú Indiu (Nederlandsche Oost Indie), ľudovo tiež Indië, Východ (de Oost) a Insulinde.Tento termín bol použitý v roku 1860 vo vplyvnom diele Max Havelaar kritizujúcom kolonializmus napísanom Multatulim.
Od roku 1900 sa termín Indonézia stal štandardom v akademickom prostredí mimo Holandska a Indonézske nacionalistické skupiny ho prevzali pre účely svojej politickej prezentácie. Adolf Bastian z Berlínskej univerzity spopularizoval označenie svojou knihou Indonesien oder die Inseln des Malayischen Archipels, 1884-1894. Prvým holandským akademikom, ktorý termín Indonézia použil, bol Suwardi Suryaningrat (Ki Hajar Dewantara) keď v roku 1913 otvoril tlačovú agentúru pomenovanú Indonesisch Pers-bureau.
Dejiny thumb|Loď vyrezaná v Borobudure Fosílne pozostatky Homo erectus, niekedy nazývaného človek Jávsky, naznačujú, že Indonézske súostrovie bolo osídlené pred dvoma až pol miliónom rokov.citované v ; citované v ;
citované v
Austronézania, ktorí v súčasnosti tvoria väčšinu populácie, migrovali do juhovýchodnej Ázie z Taiwanu. Do Indonézie dorazili okolo roku 2000 pred Kr. a s rozširovaním po súostroví začali vytláčať domorodé melanézske obyvateľstvo do oblastí na východe.Taylor (2003), s. 5-7 Vďaka ideálnym podmienkam pre poľnohospodárstvo a zvládnutí pestovanie ryže okolo roku 800 pred Kr. sa mohli rozvíjať dediny a mestá, ktoré nakoniec dali základ prvým kráľovstvám existujúcim asi od roku 100 pred Kr. Vďaka strategickému umiestneniu Indonézie rástol obchod medzi ostrovmi, ale aj medzinárodný obchod. Obchodné spojenie s Indiou a Čínou bolo nadviazané niekoľko storočí pred Kr. Odvtedy hral obchod v indonézskej histórii zásadnú úlohu.Taylor (2003), s. 3, 9, 10-11, 13, 14-15, 18-20, 22-23; Vickers (2005), s. 18-20, 60, 133-134
Od 7. storočia po Kr. existovalo a prosperovalo mocné kráľovstvo Šrívidžaja, ktoré bolo ovplyvnené budhizmom a hinduizmom, ktoré do neho boli prinesené vďaka intenzívnym obchodným vzťahom s okolím.Taylor (2003), s. 22-26; Ricklefs (1991), s. 3 Medzi ôsmym a desiatym storočím na Jáve prosperovali a následne upadli dve mocné poľnohospodárske dynastie, budhistická Sailendra a hinduistická Mataram. Obe vybudovali okázalé náboženské pamiatky, Sailendra vybudovala Borobudur a Mataram za sebou zanechala Prambanan. V 13. storočí vzniklo na východe Jávy hinduistické kráľovstvo Majapahit a za vlády panovníka Gajah Mady sa jeho vplyv rozšíril do väčšiny Indonézie. Toto obdobie je niekedy označované za „zlatú éru“ indonézskych dejín. thumb|left|Muškátový oriešok, v minulosti jedna z najcennejších indonézskych komodít. Hoci moslimskí obchodníci prvýkrát navštívili juhovýchodnú Áziu v období raného islamu, prvé doklady o islamizácii obyvateľstva siahajú až do 13. storočia na sever Sumatry.Ricklefs (1991), s. 3 - 14 Ďalšie indonézske oblasti začali postupne preberať islam, ktorý sa do konca 16. storočia stal dominantným náboženstvom na Jáve a Sumatre. Vo väčšine prípadov sa islam zmiešal s existujúcou kultúrou, čím vznikla dominantná forma indonézskeho islamu.Ricklefs (1991), s. 12-14 Prví Európania pristáli v Indonézii v roku 1512, keď sa portugalskí obchodníci, ktorých viedol Francisco Serrão, pokúsili ovládnuť zdroje muškátového orieška, klinčekov a kubéby na Molukách. Britskí a holandskí obchodníci ich čoskoro nasledovali. V roku 1602 vznikla Nizozemská východoindická spoločnosť a stala sa dominantnou európskou silou. Zanikla po bankrote v roku 1800 a holandská vláda vyhlásila Holandskú Východnú Indiu za svoju kolóniu.Ricklefs (1991), page 24
Po väčšinu koloniálneho obdobia bola holandská kontrola súostrovia okrem pobrežných pevností minimálna. Až na začiatku 20. storočia sa holandský vplyv rozšíril po celom území dnešnej Indonézie.Holandskí vojaci dlhodobo potláčali rebélie na Jáve aj mimo nej. Význam miestnych vodcov, napríklad princa Diponegora na strednej Jáve, Imama Bonjola na strednej Sumatre a Pattimury na Molukách a krvavá tridsaťročná vojna na Achehu oslabili vplyv kolonistov a obmedzili priestor pre ich pôsobenie (Schwartz 1999, s. 3-4). Napriek vzájomným rozdielom boli v priebehu indonézskej revolúcie jednotlivé skupiny obyvateľov schopné zjednotiť sa v boji za nezávislosť. Holandskú vládu ukončila Druhá svetová vojna a japonská invázia a následná okupácia Indonézie, ktoré podnietili k aktivite predtým potlačované hnutia za nezávislosť.Podľa neskoršej správy OSN zomreli v Indonézii za japonskej okupácie štyri milióny ľudí v dôsledku hladomorov a nútených prác (označovaných ako romusha) Zdroj:: Dower, John W . War Without Mercy: Race and Power in the Pacific War (1986; Pantheon; ISBN 0-394-75172-8); Library of Congress, 1992, "Indonesia: World War II and the Struggle For Independence, 1942-50; The Japanese Occupation, 1942-45". Dva dni po japonskej kapitulácii v auguste 1945 vyhlásil Sukarno, vplyvný nacionalistický líder, nezávislosť Indonézie a bol menovaný za jej prezidenta.; ; ; Reid (1973), s. 30 Holandsko sa pokúsilo opätovne získať kontrolu nad Indonéziou a ozbrojený a diplomatický boj skončil v decembri 1949, keď Holandsko pod medzinárodným tlakom uznalo indonézsku nezávislosť.; S výnimkou Západnéj Novej Guiney, ktorá sa súčasťou Indonézie stala v roku 1962 na základe dohôd z New Yorku a Aktu slobodnej voľby. thumb|Sukarno, prvý indonézsky prezident Sukarno posunul krajinu od demokracie k autoritárskej vláde a udržoval sa pri moci balansovaním medzi opozíciou tvorenou armádnymi zložkami a Komunistickou stranou Indonézie.Ricklefs (1991), s. 237 - 280 Pokus o puč 30. septembra 1965 bol potlačený armádou, ktorá rozpútala násilnú protikomunistickú kampaň. Tá si vyžiadala medzi 500 tisícmi až miliónom obetí a viedla k rozprášeniu komunistickej strany.Friend (2003), s. 107-109; Ricklefs (1991), s. 280-283, 284, 287-290; Veliteľ armády, generál Suharto, vytlačil politicky oslabeného Sukarna a v marci 1968 bol vymenovaný za prezidenta. Jeho vláda „Nového poriadku“ bola podporovaná Spojenými štátmiUS National Archives, RG 59 Records of Department of State; cable no. 868, ref: Embtel 852, 5. októbra 1965. ; Adrian Vickers,A History of Modern Indonesia. Cambridge University Press, p. 163; 2005; David Slater, Geopolitics and the Post-Colonial: Rethinking North-South Relations, London: Blackwell, p. 70 a otvorila Indonéziu zahraničným investíciám, ktoré boli hlavným dôvodom troch desaťročí nepretržitého ekonomického rastu .; ; Autoritárska vláda „Nového poriadku“ bola však obviňovaná z korupcie a potláčania opozície.
V rokoch 1997 a 1998 bola krajina zasiahnutá Ázijskou finančnou krízou, ktorá viedla k prepadu popularity vlády a masívnym protestom. Suharto 21. mája 1998 rezignoval. V roku 1999 sa od Indonézie po 25 rokov trvajúcej okupácii spojenej s represiou miestneho obyvateľstva, ktorá bola medzinárodným spoločenstvom odsudzovaná ako brutálna, odtrhol Východný Timor.; Demokratický proces po Suhartovej rezignácii obsahoval napríklad program vedúci k väčšej autonómii regiónov. V roku 2004 sa konali prvé priame prezidentské voľby. Politická a ekonomická nestabilita, sociálne napätie, korupcia a terorizmus však demokratizáciu spomaľujú. Hoci vzťahy medzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami sú väčšinou dobré, v niektorých oblastiach zostáva násilie významným problémom. Politická dohoda o ukončení konfliktu na Acehu bola dosiahnutá v roku 2005.
Politika a vláda thumb|Zasadnutie indonézskeho parlamentu. Indonézia je republika s prezidentským systémom. Keďže ide o unitárny štát, politickú moc drží centrálna vláda. Po Suhartovej rezignácii v roku 1998 prešli ústavné inštitúcie významnou transformáciou. Štyri dodatky k ústave z roku 1945Dodatky boli prijaté v rokoch 1998, 1999, 2000 a 2001. transformovali postavenie zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci. Prezident je hlavou štátu, stojí na čele ozbrojených zložiek, vedie domácu vládu a formuluje domácu a zahraničnú politiku. Vymenováva radu ministrov, ktorí nemusia byť zvolenými členmi zákonodarných orgánov. Vo voľbách konaných v roku 2004 volili ľudia prezidenta a viceprezidenta prvýkrát priamo. Prezident môže byť zvolený najviac na dve päťročné funkčné obdobia._(2002), The fourth Amendment of 1945 Indonesia Constitution, Chapter III - The Executive Power, Art. 7.