P-8 Poseidon je americké protiponorkové a námorné hliadkové lietadlo, vyvinuté pre americké námorníctvo. Vzniklo modifikáciou civilného dopravného lietadla Boeing 737-800.
P-8 Poseidon je určený na detekciu ponoriek a hladinových plavidiel a v prípade potreby môže na plavidlá aj útočiť. Nesie rôzne sonarové bóje, torpéda ako aj protilodné riadené strely AGM-84 Harpoon. Lietadlo je skonštruované tak, aby operovalo spolu s dronmi MQ-4C Triton.
Vo viacerých krajinách nahradí zastarané lietadlá P-3 Orion.
Vznik a vývoj thumb|right|Slávnostné predstavenie verejnosti
V 80-tych rokoch začalo americké námorníctvo analyzovať možnosť obmeny zastaraných lietadiel P-3 Orion, lebo v dôsledku zvýšenia hmotnosti sa skrátil ich dolet a blížil sa aj koniec ich životnosti. Požiadavky námorníctva na nové protiponorkové lietadlo obsahovali aj znížené prevádzkové náklady. V roku 1989 bola podpísaná zmluva s firmou Lockheed, ktorej predmetom bol vývoj lietadla P-7. Tento kontrakt bol však hneď v nasledujúcom roku zrušený.
V roku 2000 bola vyhlásená nová súťaž, do ktorej sa zapojil Lockheed Martin s vylepšenou P-3 označovanou ako Orion 21. Spoločnosť Boeing prišla s návrhom založenom na dopravnom lietadle 737-800. Do súťaže vstúpila aj britská firma BAE Systems so svojou verziou hliadkovacieho lietadla Nimrod MRA4, táto ponuka však bola politicky nepriechodná. BAE Systems by musela pribrať k spolupráci výrobného partnera so sídlom v Spojených štátoch a preto sa zo súťaže stiahla. Dňa 14. mája 2004 bol za víťaza označený Boeing a v júni tohto istého roka podpísalo námorníctvo s touto spoločnosťou zmluvu o vývoji. Hlavnými subdodávateľmi sú Raytheon, Northrop Grumman, Spirit AeroSystems, GE Aviation Systems, Marshall Aerospace and Defence Group, CFMI, BAE Systems a Marotta.
Pôvodný plán počítal s tým, že americké námorníctvo si objedná najmenej 108 lietadiel. Ďalšie objednávky by mohli prísť od iných krajín, ktoré v minulosti úhrnne nakúpili viac ako 200 lietadiel P-3. V júli 2004 si americké námorníctvo objednalo prvých päť viacúčelových námorných lietadiel a 30. marca 2005 získal tento typ oficiálne označenie P-8A. Prvý let jedného z týchto lietadiel sa konal 25. apríla 2009.
Prvé lietadlo z počiatočnej sériovej výroby bolo americkej armáde dodané 4. marca 2012. Stroje P-8A dosiahli US Navy počiatočnú operačnú spôsobilosť v novembri 2013.
Konštrukcia thumb|right|Stanovisko operátorov P-8 thumb|right|Kokpit P-8A
P-8 je militarizovaná verzia Boeingu 737-800ERX. Lietadlo má kvôli operáciám v nízkej nadmorskej výške zosilnený trup. 90kVA generátory z civilných 737 boli nahradené silnejšími. Na každom motore je až 180kVA elektrický generátor, aby bolo možné napájať dodatočnú palubnú elektroniku. To si vyžadovalo prepracovanie gondol a aj krídel. P-8 dokáže letieť plynulejšie a vystavuje posádky menším turbulenciám ako predchádzajúce P-3, čo im umožňuje lepšie sa sústrediť na misie.
Päť obslužných staníc pre operátorov je namontovaných v rade pozdĺž bočnej strany kabíny. V priestore operátorov nie sú okná, jedno pozorovateľské okno sa nachádza na každej strane trupu v prednej časti kabíny. Za krídlami je krátka bombovnica, v ktorej sú nesené torpéda a iné vybavenie. P-8 by mal mať spôsobilosť viesť protiponorkový boj aj z veľkej nadmorskej výšky. Zabezpečiť by to mala úprava torpéda Mark 54 na kĺzavú bombu, vďaka čomu ho bude možné vypúšťať z výšky až .
P-8 je vybavený viacúčelovým vyhľadávacím radarom Raytheon APY-10. Na rozdiel od lietadiel P-3 Orion nová P-8 nemá detektor magnetických anomálií (MAD). Dôvodom bolo zníženie hmotnosti za účelom dosiahnutia väčšieho dostupu, ale aj fakt, že akustický senzorový systém je údajne účinnejší ako samotný MAD. Výnimku tvoria indické P-8I, ktoré sú týmto zariadením vybavené na základe požiadavky indického námorníctva.
Lietadlo je vybavené infra-červeným senzorom MX-20HD EO/IR, ktorý je vylepšením pôvodného MX-20, nachádzajúcim sa na P-3 Orion. Novinkou, ktorá sa nenachádzala ani na P-3C, je systém elektronických opatrení, vyvinutý na základe systému z EA-18G Growler. Pre vlastnú ochranu pred tepelne navádzanými raketami má systém AAQ-24.
Pohon P-8A zabezpečujú dva dvojprúdové motory CFM56-7B27A, každý s výkonom 121 kN. Maximálny dolet stroja je . Akčný rádius lietadla je 2200 km, v rámci čoho dokáže na požadovanom mieste ešte 4 hodiny viesť protiponorkový boj. Dolet môže byť predĺžený pomocou tankovania počas letu, P-8 však nedokáže natankovať prostredníctvom klasickej hadice s košom. Poseidon je tak odkázaný len na doplnenie paliva pomocou tankovacieho ramena, ktorým sú vybavené lietadlá KC-135 Stratotanker, KC-10 Extender a KC-46 Pegasus.
Maximálny dostup lietadla je . Zatiaľ čo predchodca P-3 zvykol operovať vo výške asi , štandardná výška, v ktorej vykonáva svoje úlohy P-8, je viac ako .
Poseidon určený na hliadkovanie, prieskum, ale aj na ničenie hladinových plavidiel a ponoriek. Na 11 závesníkoch (5 v bombovnici + 6 pod krídlami) môže niesť riadené strely AGM-84H/K SLAM-ER a AGM-84 Harpoon, torpéda alebo hĺbkové míny.
P-8A má v porovnaní so svojim predchodcom dvojnásobnú kapacitu sonarových bójí. Môže niesť až 120 bójí a spracovávať údaje zo 64 z nich súčasne prostredníctvom piatich vzájomne prepojených pracovných staníc. Lietadlo využíva tri rovnaké typy bójí ako P-3: pasívne smerové SSQ-53 (DIFAR), aktívne smerové SSQ-62 (DICASS) a aktívny prijímač SSQ-101 (ADAR).
USA a Austrália budú lietadlá P-8A prevádzkovať spolu s prieskumnými dronmi MQ-4C Triton. V kombinácii s týmito bezposádkovými lietadlami dokážu Poseidony v rámci hliadkovania pokryť obrovské morské plochy.
Varianty P-8A Poseidon – počiatočná produkčná verzia vyvinutá pre U.S. Navy. P-8I Neptune– exportná verzia vyvinutá pre indické námorníctvo. Poseidon MRA1 – označenie P-8A v RAF
Používatelia thumb|right|P-8I so strelami Harpoon pod krídlami a detektorom magnetických anomálií thumb|right|P-8A zhadzuje torpédo Mark 46 Súčasní používatelia Austrália Royal Australian Air Force - k decembru 2019 prevádzkovali 12 lietadiel P-8A. India Indické námorníctvo - k decembru 2018 prevádzkovalo 8 lietadiel P-8I. Ďalšie štyri stroje boli objednané v roku 2016 a ich dodávky sú plánované na rok 2020. Spojené kráľovstvo Royal Air Force - v júli 2016 objednalo 9 lietadiel MRA1 (P-8A) v hodnote 3 miliardy libier. Prvý stroj bol dodaný v októbri 2019. USA United States Navy - k decembru 2019 prevádzkovalo 98 lietadiel P-8A.
Budúci používatelia Nórsko Kráľovské nórske vzdušné sily - objednali päť lietadiel P-8A, ktorých dodávky by mali prebehnúť v rokoch 2022 až 2023. Nový Zéland Kráľovské novozélandské vzdušné sily - objednali štyri lietadlá P-8A, ktorých dodávky by mali začať v roku 2022. Kórejská republika Námorníctvo Kórejskej republiky - v júli 2018 objednalo šesť lietadiel P-8A, ktorých dodávky majú začať v roku 2022.
Špecifikácie thumb|right|P-8 Poseidon (vpredu) počas letu s turbovrtuľovým P-3C Orion thumb|right|Porovnanie amerického P-8A (vľavo) a japonského Kawasaki P-1 (vpravo) thumb|right|Tankovanie P-8 počas letu prostredníctvom KC-135
Technické údaje Posádka: 2 piloti + 7 členov obslužného personálu Rozpätie krídel: Dĺžka: Výška: Hmotnosť prázdneho lietadla: Maximálna vzletová hmotnosť: Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor CFM56-7B27A Výkon pohonnej jednotky: 2× 121 kN
Výkony Maximálna rýchlosť: /h Cestovná rýchlosť: /h Dolet: Akčný rádius: so 4-hodinovým hliadkovaním vo výške Dostup:
Výzbroj 5 interných a 6 externých závesníkov Riadené strely vzduch-zem: AGM-84 Harpoon AGM-84H/K SLAM-ER Bomby: konvenčné hlbinné bomby Torpéda: Mk54 Námorné míny Sonarové bóje (SSQ-53, SSQ-62 a SSQ-101)
Iné projekty
Zdroj
Referencie
Kategória:Protiponorkové lietadlá P008 Poseidon Kategória:Vojenské lietadlá USA