thumb|Záber v blízkom infračervenom spektre z observatória ESO ukazuje planétu Urán, jej prstence a sedem jeho mesiacov. Štyri najjasnejšie mesiace ležiace takmer na priamke smerujúcej z ľavého horného rohu snímky do pravého spodného sú (zľava): Titania, Umbriel, Ariel a Oberon. Priamo nad planétou (zdanlivo nad jej pólom) svieti o niečo menej jasná Miranda. V blízkosti planéty sa nachádzajú dva najslabšie mesiace, ktoré sa ešte na snímke zobrazili: Portia a Puck. right|thumb|Nepravidelné satelity Urána
Mesiace Urána sú prirodzené satelity planéty Urán. Na základe charakteru obežných dráh sa mesiace Urána rozdeľujú do štyroch skupín, zvyčajne nazývaných rodiny.
Vnútorné mesiace s pravidelnými dráhami Tieto mesiace obiehajú v blízkosti planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Perdita, Mab a Cupid.
Vonkajšie mesiace s pravidelnými dráhami Tieto mesiace obiehajú v strednej vzdialenosti od planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon.
Mesiace s nepravidelnými prográdnymi dráhami Tieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných prográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patrí zatiaľ jediný člen – Margaret.
Mesiace s nepravidelnými retrográdnymi dráhami Tieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných retrográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patria Caliban, Stephano, Trinculo, Sycorax, Prospero, Setebos, Francisco a Ferdinand.
Mesiace sú pomenované podľa postáv z diel Alexandra Popa a Williama Shakespeara (niektoré z nich sú zároveň mytologické). Jedenásť z mesiacov Urána objavila sonda Voyager 2, pričom jeden z nich (Perdita) bol objavený až pri neskorších štúdiách fotografií.
Vznik mesiacov Vznik veľkých Uránových mesiacov prebehol pravdepodobne rovnakým spôsobom, akým vznikali kamenné planéty – akréciou z disku okolo protoplanéty. Keďže je však Urán veľmi vzdialený od Slnka, v žiadnej z fáz vzniku mesiacov nevystúpila teplota na vysoké hodnoty. Preto nedošlo k úniku ľahkotaviteľných látok z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty. Väčšina malých mesiacov sú zrejme planétky, ktoré boli neskôr zachytené gravitáciou Urána.
História objavu Prvé dva mesiace objavil ešte objaviteľ planéty William Herschel. Do roku 1986 sme poznali iba 5 najväčších mesiacov. V tomto roku planétu navštívila sonda Voyager 2, na ktorej snímkach sa našlo jedenásť ďalších mesiacov. Vzdialené mesiace boli objavené až po roku 1997.
Zoznam mesiacov Meno Označenie Elementy dráhy Rozmer (km) Magnitúda Rok objavu Objaviteľ definit. predbežné veľká polos (103 km) excentricita Sklon dráhy (°) doba obehu (dni)CordeliaVIS/1986 U7 49,8 0,0003 0,0850 0,33504023,11986R. Terrile / Voyager 2OpheliaVIIS/1986 U8 53,8 0,0099 0,1040 0,37644222,81986R. Terrile / Voyager 2BiancaVIIIS/1986 U9 59,2 0,0009 0,1930 0,43465122,01986Voyager 2CressidaIXS/1986 U3 61,8 0,0004 0,0060 0,46368021,11986S. P. Synnott / Voyager 2DesdemonaXS/1986 U6 62,7 0,0001 0,1130 0,47376421,51986S. P. Synnott / Voyager 2JulietXIS/1986 U2 64,4 0,0007 0,0650 0,49319320,61986S. P. Synnott / Voyager 2PortiaXIIS/1986 U1 66,1 0,0001 0,0590 0,513213519,91986S. P. Synnott / Voyager 2RosalindXIIIS/1980 S6 69,9 0,0001 0,2790 0,55857221,31986S. P. Synnott / Voyager 2CupidXXVIIS/2003 U2 74,8 0,0000 0,0000 0,618010262003M. R. Showalter, J. J. LissauerBelindaXIVS/1986 U5 75,3 0,0001 0,0310 0,62358021,01986S. P. Synnott / Voyager 2PerditaXXVS/1986 U10 76,4 0,0000 0,0000 0,63802024,01999E. Karkoschka / Voyager 2PuckXVS/1985 U1 86,0 0,0001 0,3190 0,761816219,21985S. P. Synnott / Voyager 2MabXXVIS/2003 U1 97,7 0,0000 0,0000 0,922910262003M. R. Showalter, J. J. LissauerMirandaV 129,4 0,0018 4,3380 1,413547115,31948G. KuiperArielI 191,0 0,0012 0,0410 2,5204115813,21851W. LassellUmbrielII 266,3 0,0040 0,1280 4,1442116914,01851W. LassellTitaniaIII 435,9 0,0012 0,0790 8,7059157813,01787W. HerschelOberonIV 583,5 0,0013 0,0680 13,4632152213,21787W. HerschelFranciscoXXIIS/2001 U3 4276 0,146 145,20 266,6 2225,02001M. Holman et al., B. J. Gladman et al.CalibanXVIS/1997 U1 7231 0,143 140,90 579,7 7222,41997B. J. Gladman et alStephanoXXS/1999 U2 8004 0,159 144,10 677,4 3224,11999B. J. Gladman et al.TrinculoXXIS/2001 U1 8578 0,208 167,00 759,0 1825,42001M. Holman et al.SycoraxXVIIS/1997 U2 12179 0,522 159,40 1288,3 15020,81997P. D. Nicholson et al.MargaretXXIIIS/2003 U3 14345 0,661 56,60 1694,8 2025,22003S. S. SheppardProsperoXVIIIS/1999 U3 16243 0,443 152,00 1977,3 5023,21999M. Holman et al.SetebosXIXS/1999 U1 17501 0,584 158,20 2234,8 4723,31999J. J. Kavelaars et al.FerdinandXXIVS/2001 U2 20901 0,368 169,80 2823,4 2125,12001M. Holman et al., B. J. Gladman et al.
Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Urána so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).
Referencie
Pozri aj Urán Prirodzený satelit
Iné projekty
Externé odkazy
Mesiace slnečnej sústavy (The Planetary Society) (po anglicky) Stránka Scotta Shepparda (po anglicky) Stránka JPL – dynamika slnečného systému (po anglicky) Properties of the planetary satellites of the solar system / W. R. Johnston (po anglicky)
Zdroj
Kategória:Urán Urán