Monastier Pantanassa (grécky Μονή Παντανάσσης, v doslovnom preklade Monastier Kráľovnej Všetkého) je kláštor (monastier) a súbor sakrálnych stavieb gréckej ortodoxnej cirkvi, ktorý sa nachádza v byzantskom stredovekom meste Mystras v Grécku. Je súčasťou lokality Archaeological Site of Mystras, ktorá je od roku 1989 zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Polohopis Kláštor je vybudovaný v areáli citadely, na východnom svahu mystraskej akropoly na úbočí hory Taygetos. Dnes sa nachádza v oblasti prevažne s ruinami po stredovekom meste, približne medzi chrámom sv. Mikuláša (Agios Nikolaos) a mužským kláštorom Perivleptos na hranici bývalého horného a stredného mesta.
thumb|right|Hlavná loď chrámu s ikonostasom. História a opis objektu Pantanassa ako katholikon (hlavný chrám) v monastieri bol založený protostratorom a mesazonom (vysoký vojenský a administratívny funkcionár) Morejského despotátu, Ioannisom Phrangopoulosom. Meno a funkcie zakladateľa a darcu na kostol sú zachované v nápise na stene západnej galérie katholikonu a v monogramoch vyrytých na päte oblúka v hlavnej lodi. Dátum vybudovania kostola, rok 1428, bol zaznamenaný v neistom stratenom zápiase, ktorý objavil a prečítal opát Fourmont v roku 1730. Ide o najmladší sakrálny objekt v meste, posledný, ktorý bol za byzantskej éry vystavaný, asi dekádu pred dobytím mesta Osmanmi.
Architektonický štýl kostola Pantanassa sleduje mystraský architektonický sloh, ktorý bol využívaný v kostoloch v Mystre od 13. do 15. storočia po tom, ako bol prvý raz použitý pri chráme Panny Márie Hodégétrie v monastieri Brontochion. Ide o vynikajúcu ukážku neskorej byzantskej architektúry, ktorá sa pri úpadku ríše od 13. do 15. storočia rozvíjala najmä na polostrove Peloponéz v rámci byzantskej renesancie. Hoci architektúra imituje tú z kostola Hodegetria, rožné dómy sotva vystupujú nad strechu. Vplyv franského štýlu je očividný vo vyčnievajúcej zvonici, pričom apsidy sú bohato zdobené a niektoré okná sú orámované lomenými oblúkmi. Vonkajšia fasáda kostola Pantanassa ukazuje prijatie západných dekoratívnych prvkov a zakomponovanie ich do byzantskej konštrukcie, kým maľby na stenách sú stále prísne ortodoxné. Spolu teda chrám využíva súbor všetkých architektonických trendov a experimentácie, ktoré boli pre dobu jeho budovania príznačné. V okolí kostola sa nachádzajú nižšie hospodárske a ubytovacie objekty, ktoré dodnes slúžia pre potreby mníšstva.
Vnútorná fresková výzdoba je veľmi bohatá a farebná a značná časť z nej sa zachovala ako pôvodná. Ako je tomu aj pri ďalších mystraských kostoloch, niektoré reliéfy sú opätovne použité, zatiaľ čo iné pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Fresky na prízemí pochádzajú zo 17. storočia, zvyšné sú z éry Palaiologovcov. Rozostavenie ikonografického programu na ikonostase a výber jednotlivých postáv mal inšpiráciu v chráme Hodégétria, zatiaľ čo ikonografia christologických scén sa podobá na tie z kláštora Perivleptos. Dekorácie vytvorili najmenej traja rôzni maliari, pre výnimočnú kvalitu ich diela pravdepodobne pochádzajúci z metropoly Konštantínopolu. Presun umelcov do Mystry sa datuje do 14. storočia, kedy, a následne aj v prvej polovici 15. storočia, tvorili významné diela vo všetkých troch vyššie uvedených sakrálnych objektoch.
Súčasné využitie Pantanassa je jediný mystraský kláštor, ktorý je stále funkčný. V kláštore žijú ženské ortodoxné mníšky, de facto jediné stále obyvateľky horného mesta Mystry. Tie prijímajú aj návštevy veriacich a turistov a poskytujú náboženské požehnanie spolu so službami turistických sprievodkýň po areáli. Počas hlavnej sezóny mníšky živí turistický ruch, predávajú tu tiež občerstvenie, vlastné remeselné výrobky a umelecké predmety.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Grécku Kategória:Pravoslávne kláštory v Grécku Kategória:Byzantská sakrálna architektúra v Grécku