Michal Šimečka, DPhil. (* 10. máj 1984, Bratislava) je slovenský politik, politológ a bývalý novinár, ktorý pôsobí ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Politickú kariéru začal ako poslanec Európskeho parlamentu, do ktorého bol zvolený v roku 2019. 18. januára 2022 sa stal prvým slovenským podpredsedom Európskeho parlamentu. V roku 2023 bol vyhlásený za 14. najvplyvnejšieho europoslanca. Je zakladajúcim členom a od mája 2022 predsedom sociálnoliberálneho politického hnutia Progresívne Slovensko.
Vzdelanie Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied Karlovej Univerzity, kde medzi rokmi 20032006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na University of Oxford, na ktorej v roku 2013 získal titul DPhil. v oblasti politických vied.
Kariéra Začínal ako novinár, keď medzi rokmi 2002 až 2004 písal pre slovenský denník SME a neskôr (20042006) pre Financial Times, Praha. Po štúdiu (20072010) pracoval ako analytik politického rizika, v Exclusive Analysis v Londýne a (2010, 2011) ako externý prednášajúci na Karlovej Univerzite a Univerzite Komenského.
V rokoch 20112014 pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku poslancov EP Borisa Zalu (SMER-SD) a Libora Roučka (ČSSD). Potom sa stal výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti (20152017 ako vedúci výskumný pracovník). Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí a neskôr aj prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
Politická kariéra Európsky parlament V európskych voľbách v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %. So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca. V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.
Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe. V tom istom roku sa 6. júna na sneme Progresívneho Slovenska stal podpredsedom strany. V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou, 521 hlasov bolo za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhla komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.
Šimečka bol 18. januára 2022 zvolený za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii. V roku 2023 bol spomedzi 705 europoslancov 14. najvplyvnejší na základe jeho legislatívnej aktivity, pôsobenia v riadiacich pozíciách, schopnosti spolupracovať a presadzovať politickú agendu do praxe.
Progresívne Slovensko 7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu Progresívneho Slovenska, so ziskom 152 zo 156 hlasov delegátov, čím nahradil Irenu Bihariovú, ktorá na tento post znova nekandidovala .
V hnutí predtým pôsobil ako podpredseda a stál pri jeho zrode ako jeden zo zakladajúcich členov.
Na nasledujúcich snemoch hnutia v roku 2024 a 2026 delegáti PS potvrdili Šimečkov mandát a opätovne ho zvolili za predsedu hnutia.
Národná rada SR V parlamentných voľbách v roku 2023 ako predseda hnutia viedol kandidátku Progresívneho Slovenska. Získal 303 423 preferenčných hlasov, teda tretí najvyšší počet spomedzi všetkých kandidujúcich politikov po predsedovi SMER-SD Robertovi Ficovi a predsedovi HLAS-SD Petrovi Pellergrinim. Progresívne Slovensko na čele so Šimečkom skončilo druhé so ziskom 17,96 %, čím získalo 32 poslaneckých mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Prezidentka Zuzana Čaputová sa dva dni po voľbách, 2. októbra, stretla so Šimečkom ako predsedom druhej najsilnejšej strany. Šimečka viedol „neformálne diskusie“ s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení PS, HLAS – SD, SaS a KDH. Z povolebného prieskumu, ktorý vykonala agentúra SANEP, uskutočneného medzi 3. a 5. októbrom, vyplynulo, že väčšina ľudí (49,2 %) preferovala vznik koalície strán HLAS-SD, SMER-SD a SNS, iba 32,7 % ľudí by preferovalo koalíciu strán PS, HLAS-SD, SaS a KDH.
Po poverení Roberta Fica na zostavenie vlády sa začali formálne rokovania. Na rokovaniach Šimečku s predstaviteľmi Hlasu požadoval Hlas aj kreslo predsedu vlády, aj rezort Ministerstva vnútra. Progresívne Slovensko bolo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však prenechať Hlasu odmietlo. Odpoveď na túto ponuku sa Šimečka dozvedel až z tlačovky Hlasu. 10. októbra 2023 Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS. Na druhý deň podpísal s Robertom Ficom a Andrejom Dankom memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií. Týmto krokom sa Progresívne Slovensko dostalo do opozície, a Šimečka ako predseda najsilnejšej opozičnej strany povedal, že bude venovať všetok čas a energiu, aby boli aktívnou, odbornou a tvrdou opozíciou.
Po zvolení do Národnej rady Šimečka 17. októbra 2023 rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu. 25. októbra na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR bol zvolený za podpredsedu parlamentu, spolu s Ľubošom Blahom, Petrom Žigom a Andrejom Dankom. V tajnom hlasovaní dostal 92 hlasov, proti hlasovalo 29 poslancov a 21 sa zdržali.
Koncom augusta 2024 premiér Robert Fico požadoval odvolanie Šimečku z postu podpredsedu NR SR, kedy Šimečku a jeho rodinu obvinil z profitovania z verejných zdrojov a jeho prepojenie na Nadáciu Milana Šimečku. Šimečka obvinenia odmietol s tým, že jeho príbuzní pôsobiaci v kultúrnej a mimovládnej sfére sa oprávnene uchádzali o granty, ktoré nemohol nijako ovplyvniť, pretože Progresívne Slovensko nikdy nebolo súčasťou vlády. Navyše, veľká časť financií bola schválená za predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Progresívne Slovensko zároveň zverejnilo zoznam desiatok koaličných poslancov, ktorých príbuzní poberali verejné dotácie s odôvodnením, že ide o bežnú prax. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že najväčším dôvodom na odvolanie Šimečku bol protest s účasťou 18-tisíc ľudí, ktorý opozícia zorganizovala proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi. Šimečka bol 17. septembra 2024 odvolaný z postu s najmenšou možnou väčšinou 76 hlasov zo 77 prítomných poslancov NR SR. Stalo sa tak prvýkrát v histórii moderného Slovenska, že parlament odvolal opozičného politika z vedenia Národnej rady. Traja koaliční poslanci zo strany Hlas-SD nehlasovali spolu s koalíciou.
Šimečka po hlasovaní uviedol, že jeho odvolanie bola „čisto osobná pomsta Roberta Fica“. Na odvolanie Šimečku reagovala francúzska europoslankyňa a predsedníčka frakcie Obnovme Európu Valerie Hayerová, ktorá v Európskom parlamente ostro odsúdila odvolanie Šimečku s tým, že „Režim Roberta Fica opäť raz podkopal demokratické piliere Slovenskej republiky.“
Napriek odporu vlády Progresívne Slovensko pokračovalo v sérii protestných zhromaždení proti krokom Ficovho kabinetu. Najväčší z nich hnutie zorganizovalo na výročie Nežnej revolúcie, 17. novembra 2025. Protestu za v Bratislave zúčastnilo až 50-tisíc ľudí.
V roku 2026 Šimečka započal aktivity smerujúce ku konsolidácii demokratického tábora pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami. S opozičnými stranami SaS, KDH, Demokrati a Maďarská aliancia sa hnutie dohodlo na vzájomných konzultáciách o programových prioritách pre spoločné vládnutie.
Šimečka opakovane zdôrazňuje potrebu pripravenosti prípadnej opozičnej vlády a garancií voličom, že ich hlas vo voľbách neprepadne.
Politické názory
Ekonomika Progresívne Slovensko pod vedením Michala Šimečku predstavilo ekonomickú víziu TRESK!, teda plán pre „Totálny reštart ekonomiky Slovenska“. Autormi plánu sú bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a expremiér Ľudovít Ódor, ktorý viedol kandidátku PS vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024, a ekonóm a zakladateľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.
TRESK! je programovou odpoveďou hnutia na ekonomický úpadok Slovenska, pokračujúci odliv mozgov, neudržateľné verejné financie a rastúci štátny dlh. Hnutie v ňom predstavilo napríklad zámer rušenia a znižovania niektorých daní, zefektívnenia čerpania eurofondov, či odbúravania podnikateľskej byrokracie.
Korupcia Po neustále sa prevaľujúcich škandáloch politikov vlád Roberta Fica Progresívne Slovensko v roku 2026 predstavilo plán boja proti korupcii s názvom Kladivo na korupciu.
Hnutie tak reagovalo napríklad na účelové znižovanie trestných sadzieb za ekonomickú trestnú činnosť, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, či vymenovanie bývalého policajného prezidenta a člena strany SMER-SD Tibora Gašpara, obžalovaného zo zosnovania organizovanej zločineckej skupiny, do vedenia Slovenskej národnej rady.
Garantmi programu Kladivo na korupciu, ktoré deklarovalo úmysel hnutia stíhať korupciu na najvyšších politických miestach, obnoviť ÚŠP, aj zakázať obžalovaným politikom zastávať verejné funkcie, boli bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, právnička a predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová, a Zuzana Števulová, tieňová ministerka spravodlivosti.
Bytová kríza Podľa výročnej správy Deloitte Property Index za rok 2025 sa slovenské mestá umiestnili na vrchole európskeho rebríčka nedostupnosti bývania. V roku 2026 čase pritom na Slovensku podľa odhadov chýbalo až 500-tisíc bytov.
Na sneme Progresívneho Slovenska v roku 2026 preto Michal Šimečka predstavil tretí programový pilier hnutia do paralmentných volieb v roku 2027, plán boja proti zvyšujúcim sa životným nákladom.
Hnutie sa v ňom zasadilo za riešenie bytovej krízy odbúravaním stavebnej byrokracie, poskytnutím štátneho majetku za účelom výstavby nových bytov, vyšším zdaňovaním nevyužitých stavebných pozemkov, či zmiernením hypotekárnych podmienok pre mladých.
Zahraničná politika Michal Šimečka podporuje členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V roku 2025 navštívil Kyjev, kde absolvoval stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podporuje Ukrajinu, jej územnú celistvosť a právo na sebaurčenie.
Ľudské práva Michal Šimečka aktívne podporuje LGBT komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením. Podporil kampaň Dúhová stužka a v roku 2021 vystúpil s príhovorom na festivale Dúhový PRIDE Bratislava. Zasadzuje sa tiež za inštitút registrovaného partnerstva.
Šimečka sa tiež aktívne zasadzuje za ochranu a rovnosť žien v spoločnosti. Prihlásil k celoslovenskej osvetovej kampanie 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. V niekoľkých medializovaných prípadoch rodovo podmieneného násilia na ženách, vrátane kauzy Epstein či vraždy učiteľky v Gelnici, verejne žiadal dôkladné prešetrenie prípadov a systémové zmeny, ktoré Progresívne Slovensko pod jeho vedením navrhlo.
Národnostné menšiny V apríli 2022 Šimečka vyzval Radu EÚ, aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii Rómov v členských štátoch, kedy akcentoval zlú sociálnu situáciu a diskrimináciu Rómov vo všetkých oblastiach života a potrebu vzdelávania na prelomenie generačnej chudoby.
Na výjazdovom zasadnutí poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska 20.11.2025 v Komárne hnutie jednohlasne prijalo Uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V tomto uznesení sa hnutie prihlásilo k ideám rovnoprávnosti a spolupatričnosti občanov slovenskej národnosti a maďarskej menšiny. Zároveň ním odsúdilo princíp kolektívnej viny a zasadilo sa o neuplatňovanie Benešových dekrétov pri riešení majetkových súdnych sporov.
Osobný život