Masaker v Sklenom sa udial 21. septembra 1944 v turčianskej obci Sklené (). Po obsadení tejto etnicky nemeckej obce v oblasti v Hauerland partizánmi počas Slovenského národného povstania bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorí 20. septembra obsadili Sklené a konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča SlavkinaЛеонид Николаевич Славкин (* 1916 vo Vladivostoku, † 1971 v Zaporoží, dnešná Ukrajina).
Priebeh V obci Sklené pred druhou svetovou vojnou bola väčšina (2 600 zo 4 500) obyvateľov nemeckej národnosti. Počas vojny časť z nich aktívne spolupracovala s Nemeckom. Pod velením sovietskych veliteľov obsadili partizáni v noci z 20. na 21. septembra 1944 obec a mužov vo veku 1660 rokov sústredili v škole.
Pod zámienkou kopania zákopov všetci nemeckí muži vo veku od 16 do 60 rokov (podľa slovenského historika ĎuricuĎurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 501 prevažne nemeckej národnosti zo Skleného vo veku 16 až 59 rokov) sa museli na príkaz partizánov zhromaždiť skoro ráno s lopatami na námestí. Skupina bola potom odvedená na stanicu a naložená do niekoľkých železničných vozňov. Vlakom boli prevezení na vlečku (slepú koľaj) asi dva kilometre za obcou na miesto pred „Ebener Wald“, Rovná hora (súradnice ), dnes na mapách ako „Les na Rovine“. V súčasnosti je tam pamätník. Na cintoríne (pravdepodobne na inom mieste) bol drevený kríž v roku 1994 nahradený pomníkom.
Asi 25 mužov muselo v neďalekom lese vykopať jamu 8 m dlhú, 1,50 m širokú a hlbokú 60 cm. Po tom, sa museli natlačiť do jamy a boli zastrelení guľometmi.
Potom bola aj väčšina ostatných mužov zastrelená a len málokomu sa podarilo utiecť do lesa. Mŕtvi zostali niekoľko dní ležať na poli a pochovali ich príbuzní v masovom hrobe na okraji lesa až po odchode partizánovBundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei. (podľa iných zdrojov masaker hneď na druhý deň 22. septembra 1944 vyšetrovali četníci z Hornej Štubne, ale nedospeli k jednoznačnému záveru).
Tí, ktorí prežili Strieľať začali väzňov z posledného vagóna. Vďaka učiteľovi Josefovi Striczovi sa podarilo odviesť 63 mužov z prvého vagóna do Slovenskej Ľupče a tak ich zachrániť. (Boli potom tiež považovaní za mŕtvych, kým sa vrátili).Karpatenblatt Nr. 9/2004, S. 9
Medzi preživšími a teda aj svedkami masakru bol miestny pán farár Msgr. Josef Pöss, ktorý hneď po začatí streľby spadol a prežil s miernymi strelnými poraneniami medzi mŕtvymi. Neskôr sa stal dekanom vo Württembergu.
Masaker by si pravdepodobne vyžiadal ešte oveľa viac obetí, avšak väčšina Nemcov z obce tradične od jari do jesene boli na sezónnych prácach v Rakúsku.Karpatenblatt Nr. 9/2004, S. 9
Ďalšie akcie proti Nemcom
Masaker v Sklenom je najväčší známy z viacerých podobných akcií proti Karpatským Nemcom v období od konca augusta do konca septembra 1944. Podobné avšak rozsahom menšie masakre sa odohrali na území súčasného Slovenska aj vo:
Veľkom Poli / Hochwies a Píle/Paulisch (spolu 85 mŕtvych), Ružomberku / Rosenberg im Waagtal (27. augusta 1944, 146 mŕtvych), Banskej Štiavnici / Schemnitz, Banskej Bystrici / Neusohl, Handlovej / Krickerhau (viac ako 80 mŕtvych), Nitrianskom Pravne (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych), v Sklabini (130 mŕtvych), podľa iných zdrojov: nemecká komisia v novembri 1944 exhumovala 140 mŕtvol,...Vilo Žitňan: Týždenník NOVÝ SVET, november 1944 z ktorých minimálne sto bolo príslušníkov nemeckej menšiny a ďalších stúpencov a funkcionárov režimu (členovia alebo funkcionármi HSĽS alebo HG). v (Nemeckej) Partizánskej Ľupči / Deutsch-Lipsch (32 mŕtvych), Kunešov / Kunschhau (69 mŕtvych) a na iných miestach.
Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku karpatských Nemcov zo Slovenska.
Dohra
Začiatkom októbra 1944 boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemecké Einsatzkommando 14, ktoré si zriadilo v Kremnici oporný bod, vraždilo v novembri a decembri 1944 na rozhraní katastrov Dolný Turček Horná ŠtubňaSklené povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla 1945 bol pri rázcestí Dolný Turček Sklené v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od 9. mája do 15. mája 1945 exhumovaných 180 mŕtvol.
Vyrovnanie sa Vyšetrovanie tohto zločinu najprv prerušili boje a neskôr i tabuizovanie počas vlády KSČ, takže vinníci zostali nepotrestaní.
Kronika obce Sklené obsahuje povojnový zápis:
V roku 1993 uskutočnila skupina vojenských historikov prieskum na mieste činu a zdokumentovala výpovede viacerých žijúcich pamätníkov. Niekdajší riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Pavel Šimunič zhrnul zistenia skupiny do štyroch bodov: „Prvý – stalo sa to, druhý – nemalo sa to stať, tretí – nebola to plánovaná masakra, štvrtý – išlo o zjavné porušenie vojnového práva.“
Aktivisti za občianske práva, najmä Josef Stricz, sa snažili riešiť túto masovú vraždu. Od roku 1994 sa na mieste masakru nachádza pamätník. V archíve Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici (nemecky Neusohl) boli zaznamenané výpovede šiestich vrahov o ich činnosti a činnosti počas celého obdobia povstania. Koncom deväťdesiatych rokov sa začalo policajné vyšetrovanie, ale bolo zastavené bez súdneho procesu, pretože hlavný podozrivý Leonid N. Slavkin zomrel už v roku 1971.
V roku 2004 sa na podnet niekoľkých pozostalých obetí obnovilo policajné vyšetrovanie prípadu. Ukázalo sa totiž, že masaker hneď na druhý deň 22. septembra 1944 vyšetrovali četníci z Hornej Štubne, ale nedospeli k jednoznačnému záveru. V auguste 1945 podali svoje svedectvá aj niektorí priami aktéri zásahu v Sklenom, bývali partizáni (v nemeckej verzii vyššie uvedení ako vrahovia).
Pozri aj Koncentračný tábor Nováky Lager Deutschendorf (Poprad) na Spiši Lager Engerau (Petržalka)
Literatúra Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte Hg. & Theodor Schieder (Bearb.): Dokumentation zur Vertreibung der Deutschen aus Ost-Mitteleuropa. Bd. 4, 1–2: Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei. Bonn 1957. (nemecky) (Spolkové ministerstvo pre vysídlené osoby, utečencov a obete vojny Hg. & Theodor Schieder (arr. ): Dokumentácia o vyhostení Nemcov z východnej strednej Európy . 4, 1-2: Vyhostenie nemeckého obyvateľstva z Československa . Bonn 1957) Zahlreiche weiterführende Hinweise zu diesem von Theodor Oberländer durchgesetzten Werk, Vorarbeiten Fritz Valjavec, im Lemma des Ministeriums, Anm. Johann Grossmann, Johann Daubner: Glaserhau. Ein deutsches Dorf im Hauerland. 2., überarb. Aufl. Schwäbisch Gmünd 1986. (nemecky) Silvestra Stric: Josef Stricz bojovník za Glaserhau. Pripomienka môjmu otcovi. S početnými ilustráciami a faksimiles vydavateľ: Slovenské národné múzeum, 2003. Silvester Stric: Josef Stricz der Kämpfer für Glaserhau. Erinnerungsschrift an meinen Vater. Mit zahlreichen Abbildungen und Faksimiles, Herausgeber: Slovenske Narodne Museum, 2003.
Poznámka
Referencie
Kategória:1944 na Slovensku Kategória:21. september Kategória:Masakre druhej svetovej vojny Kategória:Masakre na Slovensku Sklené Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny Kategória:Sklené (okres Turčianske Teplice) Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny