Muránska brázda je geomorfologickou časťou Tŕstia, podcelku Stolických vrchov. Leží v okrajových častiach podcelku a severnou vetvou prepája údolia riek Muráň a Rimava. Na jej území ležia mestá Tisovec a Revúca.

Polohopis Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Stolické vrchy → Tŕstie → Muránska brázda

Územie Muránskej brázdy sa nachádza v strednej časti Stolických vrchov a z troch strán (západ, sever a východ) obklopuje podcelok Tŕstie. Západné rameno zaberá údolie Rimavy, východné rameno údolie riečky Muráň a ich severné okraje prepája údolie Muránskeho zlomu so Skaličkou a Lehotským potokom. Obe rieky patria do povodia Slanej. Na severovýchode pokračujú Stolické vrchy podcelkom Stolica, severne susedí Spišsko-gemerský kras s podcelkom Muránska planina a západný okraj vymedzujú Klenovské vrchy, podcelok Stolických vrchov. V údolí Rimavy na juhozápade susedí geomorfologická časť Rimavské podolie a podcelok Železnícke predhorie a na území Revúcej časť Jelšavské podolie, všetko patriace do Revúckej vrchoviny.

Na severozápade leží mesto Tisovec, na severovýchode Muráň, Muránska Zdychava a Muránska Dlhá Lúka a na juhovýchodnom okraji mesto Revúca. Údoliami vedú i regionálne významné komunikácie; z Revúcej do obce Muráň cesta II/532 a súbežne i lokálna železničná trať, medzi Muráňom a Tisovcom vedie cesta II/531. Z Rimavskej Soboty cez Tisovec do Brezna smeruje cesta I/72, ktorú kopíruje železničná trať Brezno – Jesenské.

Chránené územia Severná časť Muránskej brázdy leží v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa v tejto časti Stolických vrchov nachádza chránený areál Vachtové jazierko, Lúka pod cintorínom a Tunel pod Dielikom.

Turizmus Najmä severná polovica Muránskej brázdy patrí medzi atraktívne oblasti regiónu. Stolické vrchy i susedná Muránska planina ponúkajú množstvo prírodných zaujímavostí a široké možnosti na turistiku. Z historických pamiatok sú vyhľadávané ruiny Tisoveckého a Muránskeho hradu, z technických pamiatok vzbudzujú veľkú pozornosť Gemerské spojky, t.j. súbor nedokončených tunelov a tratí, ktoré mali prepojiť dopravne odrezané oblasti Slovenska počas Slovenského štátu. Výnimočnou je i časť trate Tisovec – Zbojská, ktorá pre veľké stúpanie využíva ozubnicu.

Značené trasy po červeno značenej trase (Chodník Márie Széchy) z Rimavskej Soboty cez Tŕstie () na Muránsky hrad po modrej značke: z Klenovca cez Tisovec a sedlo Dielik do Muráňa z Tisovca do sedla Bánovo z Revúcej na vrch Kohút () po zelenej značke: z Rimavskej Píly na Tŕstie () z Tisovca údolím Rimavy do sedla Burda po žltej značke: z Tisovca na vrch Tŕstie () z Tisovca na Tisovecký hrad z Hačavy na rázc. Kvakov vŕšok () zo sedla Dielik na Tri chotáre () z Muráňa na rázcestie Nižná Kľaková z Revúcej ku chate Nemcová

Referencie

Pozri aj Tŕstie Stolické vrchy Geomorfologické členenie Slovenska

Kategória:Stolické vrchy Kategória:Brázdy na Slovensku Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku