Kyselina izokyanatá (HNCO) je anorganická zlúčenina objavená roku 1830 Justusom von Liebigom a Friedrichom Wöhlerom, je to nestála a jedovatá, bezfarebná kvapalina.
Príprava a reakcie Kyselinu izokyanatú možno pripraviť protonizáciou kyanatanového aniónu (OCN-), napríklad pridaním kyseliny chlorovodíkovej (HCl) do roztoku kyanatanu draselného (KOCN). V takto pripravenej kyseline izokyanatej je v množstve okolo 3 % prítomná pravdepodobne kyselina kyantá (HOCN), nemožno ju však izolovať (pozri nižšie).
H+ + OCN- → HNCO
Kyselinu izokyanatú možno tiež pripraviť vysokoteplotným rozkladom kyseliny kyanúrovej, ktorá časom vzniká v koncentrovaných roztokoch kyseliny izokyanatej. Je to jej trimér.
C3H3N3O3 -t → 3 HNCO
Kyselina izokyanatá vo vode pomaly hydrolyzuje za vzniku oxidu uhličitého (CO2) a čpavku (NH3).
HNCO + H2O → CO2 + NH3
S amínmi reaguje za vzniku karbamidov a reakcia sa nazýva karbamylácia.
HNCO + RNH2 → RNHC(O)NH2.
Izoméry Nízkoteplotnou fotolýzou pevných látok obsahujúcich kyselinu izokyanatú bola preukázaná existencia molekuly H-O-C≡N (kyselina kyantá), ktorá je tautomérom kyseliny izokyanatej. Čistá kyselina kyanatá nebola izolovaná a kyselina izokyanatá v roztokoch vo všetkých rozpúšťadlách výrazne prevažuje. Je preto potrebné dávať pozor, pretože v niektorých príručkách sa vyskytujú údaje pre kyselinu kyanatú, ale v skutočnosti ide o kyselinu izokyanátú.
Ďalším izomérom je kyselina fulmínová (H-C=N-O), ktorá však nie je nijak zvlášť stabilná.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Zdroj
Izokyanatá Izokyanatá Izokyanatá Kategória:Zlúčeniny uhlíka Kategória:Zlúčeniny dusíka