Dies irae („Deň hnevu“) je známy latinský hymnus z 13. storočia, ktorého autorom bol pravdepodobne taliansky františkánsky mních a básnik, bl. Tomáš z Celana (asi 1200asi 1265) alebo dominikánsky mních, rímsky kardinál Latino Malabranca Orsini. Nevylučuje sa však i starší pôvod básne. Hymnus býva považovaný za najlepšiu báseň napísanú v stredovekej latinčine.
Text básne je inšpirovaný najmä prekladom Knihy proroka Sofoniáša 1:15–16 do Vulgáty, Dies iræ, dies illa, dies tribulationis et angustiæ, dies calamitatis et miseriæ, dies tenebrarum et caliginis, dies nebulæ et turbinis, dies tubæ et clangoris super civitates munitas et super angulos excelsos.
Ten deň je deň hnevu, deň úzkosti a zvierania, deň víchra a víchrice, deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Deň pozauny a lomozu proti opevneným mestám a proti vysokým baštám.
Ďalej je v diele zjavná inšpirácia Zjavením Jána 20:11–15.
Do revízie Rímskeho misálu po II. vatikánskom koncile v roku 1970 a dodnes v rámci tridentských omší sa hymnus používa počas rekviem a Spomienky na všetkých verných zosnulých. V Jednotnom katolíckom spevníku má slovenská parafráza pod názvom V ten deň hnevu číslo 476.
V riadnej forme Rímskeho rítu sa hymnus používa v Liturgii hodín počas XXXIV. týždňa cezročného obdobia podľa ľubovôle na posvätné čítanie, ranné chvály a vešpery, medzi ktoré je rozdelený.
Text Báseň popisuje deň posledného súdu, trúbenie zvolávajúce duše pred trón Boha-Sudcu, ktorý má duše rozsúdiť a tie majú podľa rozsudku byť buď spasené alebo zvrhnuté to večného ohňa.
Je písaná rýmovaným sylabotonickým trochejovým veršom v štyroch stopách, čím sa líši od väčšiny latinskej poézie, ktorá je spravidla písaná v časomiere. Pôvodný latinský textSlovenský preklad (Rímsky misál) 1 Dies iræ! dies illa Solvet sæclum in favilla: Teste David cum Sibylla!
2 Quantus tremor est futurus, Quando iudex est venturus, Cuncta stricte discussurus!
3 Tuba, mirum spargens sonum Per sepulchra regionum, Coget omnes ante thronum.
4 Mors stupebit, et natura, Cum resurget creatura, Iudicanti responsura.
5 Liber scriptus proferetur, In quo totum continetur, Unde mundus iudicetur.
6 Iudex ergo cum sedebit, Quidquid latet, apparebit: Nil inultum remanebit.
7 Quid sum miser tunc dicturus? Quem patronum rogaturus, Cum vix iustus sit securus?
8 Rex tremendæ maiestatis, Qui salvandos salvas gratis, Salva me, fons pietatis.
9 Recordare, Iesu pie, Quod sum causa tuæ viæ: Ne me perdas illa die.
10 Quærens me, sedisti lassus: Redemisti Crucem passus: Tantus labor non sit cassus.
11 Iuste iudex ultionis, Donum fac remissionis Ante diem rationis.
12 Ingemisco, tamquam reus: Culpa rubet vultus meus: Supplicanti parce, Deus.
13 Qui Mariam absolvisti, Et latronem exaudisti, Mihi quoque spem dedisti.
14 Preces meæ non sunt dignæ: Sed tu bonus fac benigne, Ne perenni cremer igne.
15 Inter oves locum præsta, Et ab hædis me sequestra, Statuens in parte dextra.
16 Confutatis maledictis, Flammis acribus addictis: Voca me cum benedictis.
17 Oro supplex et acclinis, Cor contritum quasi cinis: Gere curam mei finis.
18 Lacrimosa dies illa, qua resurget ex favilla iudicandus homo reus.
19 Huic ergo parce, Deus: Pie Jesu Domine, dona eis requiem. Amen. 1 V ten deň hnevu, v ten deň práva V prach sa zvráti sveta sláva, Sibyla a Dávid vravia.
2 Aký strach nás schváti dravý, Keď sa pred očami zjaví Všetkých skutkov Sudca pravý.
3 Hlasy trúby, plné čudu, Nad hrobami krajín budú Znieť a volať všetkých k súdu.
4 Príroda, smrť v žase stíchne, Keď sa každý mŕtvy zdvihne, K súdu príde, jak len stihne.
5 Napísaná kniha tu je, Všetky deje obsahuje, Z nej svet ortieľ vypočuje.
6 Keď si sudca teda sadne, Vyjaví sa všetko riadne, Nenechá tak viny žiadne.
7 Čo len poviem na obranu, Koho vzývať o ochranu, Keď aj svätí bázňou vzplanú?
8 Kráľu hroznej velebnosti, Spásu dávaš cez milosti, Spas ma, studňa láskavosti.
9 Ježiš dobrý, nezabudni, Pre mňa si šiel kríž niesť trudný, Nezatrať ma v ten deň súdny.
10 Hľadal si ma, ustal v sparne, Vykúpil na kríži zdarne, Nech to všetko nie je márne.
11 Spravodlivý Sudca zlostí, Odpusť moje neprávosti, Prv než v hrob dáš moje kosti.
12 Vzlykám ako vinník čierny, Červeň vín sa v tvári perlí: Bože, prosím, súd svoj zmierni.
13 Máriu si zbavil zlosti, Lotra vzal si do milosti, Aj mne dal si nádejnosti.
14 Prosím to, čo nezaslúžim: No daj, Bože, po čom túžim, Nech sa v oheň nepohrúžim.
15 Medzi ovce daj ma, Pane, Od baranov odhodlane Oddeliac ma k pravej strane.
16 Keď už pôjdu zlorečení Do plameňov odsúdení: Zavolaj ma k vyvoleným.
17 Prosím vrúcne, úpenlive, Jak prach srdce ľútostivé: Riaď môj koniec milostive.
18 Slzavý deň, v ktorý strachu Zasa vinný človek z prachu Vstane, dostaví sa k súdu.
19 Preto, Bože, šetri ľudu! Dobrý Ježiš, Pane náš, daj Všetkým večný pokoj, raj. Amen.
Hudobné prevedenie básne
Tradičné gregoriánske prevedenie bolo mnohokrát použité alebo spracované v známych hudobných a filmových dielach.
Charles-Valentin Alkan – Souvenirs: Trois morceaux dans le genre pathétique, Op. 15 (No. 3: Morte) Ernst Bloch – Suite Symphonique Hector Berlioz – Symphonie fantastique, Requiem Johannes Brahms – Šesť kusov pre klavír, Op. 118 Op. 118, No. 6, Intermezzo in E-flat minor Wendy Carlos a Rachel Elkind – otvárací motív pre Svitanie, (1980) Michel Chion – "Dies Irae" George Crumb – Čierni anjeli (1970) Michael Daugherty – Mŕtvy Elvis (1993) Gerald Fried - film Drakulov návrat (1958) Alexander Glazunov – Zo stredoveku suita op. 79 (1901/1902) Jerry Goldsmith – Poltergeist (1982) Charles Gounod – opera Faust, 4 akt Joseph Haydn – Symfónia No. 103 Gustav Holst – Planéty, časti Saturn, Nositeľ starého veku a Óda na smrť pre chórus a orchester (1919) Arthur Honegger – La Danse des Morts, H. 131 Gottfried Huppertz – Score for Metropolis (1927) Franz Liszt – Totentanz Gustav Mahler – Symfónia No. 2, Alan Menken - Zvonár Matky Božej (soundtrack Zvony Notre Dame) Modest Petrovič Musorgskij – Piesne a tance smrti, No. 3 „Trepak“ Nikolaj Jakovlevič Mjaskovskij – Symfónia No. 6, Op. 23 Sergej Vasilievič Rachmaninov – Symfónia No. 1, Op. 13; Symfónia No. 2, Op. 27; Symfónia No. 3, Op. 44; Ostrov mŕtvych, Op. 29; Zvony chorálová symfónia, Op. 35; Rapsódia na Paganiniho tému, Op. 43; Symfonické tance, Op. 45, Sonáta pre piano No. 1 Leonard Rosenman – hlavný hudobný motív filmu Cár (1977) Camille Saint-Saëns – Danse Macabre, Symfónia No. 3 (Organová Symfónia), Requiem Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič – Symfónia No. 14; Aphorisms, Op. 13 – No. 7, „Tanec smrti“ Stephen Sondheim – Sweeney Todd Kaikhosru Shapurji Sorabji – Sequentia cyclica super „Dies irae“ ex Missa pro defunctis a osem iných prác Piotr Iľjič Čajkovskij – symfónia Manfred Eugène Ysaÿe – sólo sonáta pre husle A minor, Op. 27, No. 2 „Posadnutosť“ Antonín Dvořák – Requiem Wolfgang Amadeus Mozart – Rekviem d-mol Giuseppe Verdi – Requiem Carl Theodor Dreyer – dánska dráma Vredens dag (1943)
Obraz v literatúre Báseň bola viackrát spomínaná alebo citovaná vo svetovej, ale aj slovenskej literatúre.
Walter Scott – použil prvé dve stance v šiestom kante v jeho básni „The Lay of the Last Minstrel“ (1805). Johann Wolfgang von Goethe – použil prvú, šiestu a siedmu stancu hymny v scéne „Katedrála“ v prvej časti jeho diela Faust (1808). Oscar Wilde – (Básne, 1881) Gaston Leroux – novela Fantón opery (1910) Martin Kukučín – poviedka Dies Irae William R. Forstchen – román Day of Wrath (2014)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Hymnus Dies irae na Youtube
Kategória:Kresťanské hymny Kategória:Kresťanské spisy Kategória:Literatúra v latinskom jazyku Kategória:Literatúra 13. storočia Kategória:Katolícka liturgia Kategória:Jednotný katolícky spevník Kategória:Latinské výroky