Obchodný spor (kauza Gamatex) firmy Mariana Kočnera proti Pavlovi Ruskovi o ovládnutie televízie Markíza v auguste a septembri 1998, skončil prekvapivo pokojne v roku 2000. Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že 11. júna 2000 podpísal štyri zmenky (dlžobné úpisy) v prospech Kočnera a Štefana Agha. Dve zmenky, každá na vtedajších 250 miliónov korún (8,3 mil. eur), plus ďalšie dve záručné biankozmenky (s nevyplnenou sumou). Existencia zmluvy z 30. júna 2000, ktorou sa Markíza stala vlastníkom spoločnosti Gamatex a Kočner získal okolo 100 miliónov korún bola dôsledne utajovaná až do roka 2016. Naopak, Kočner, zastupujúci firmu Správa a inkaso zmeniek, začal od roku 2015 (od mája 2016 súdne) vymáhať ďalšie milióny eur priamo od televízie Markízy, pretože Rusko bol bezmajetný. V apríli 2018 Kočner vyhral prvé súdne konanie v tejto veci. V máji 2018 podala Markíza trestné oznámenie na Kočnera a Ruska. Polícia obvinila Kočnera, Ruska a Štefana Agha z falšovania zmeniek. Od júna bol Kočner vo väzbe a od októbra 2018 bol obvinený a od marca 2019 stíhaný aj za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kauza vraždy odhalila tzv. "Kočnerovu Threemu", na ktorú sa odvolával v kauze vraždy prokurátor Ján Šanta na pojednávaní už v júli 2019. Súd povolil čítať odšifrovanú komunikáciu na pojednávaní v novembri 2019, keď bola celá komunikácia prepísaná. (Rusko bol monitorovaný náramkom od novembra 2018 a ešte obžalovaný z objednávky vraždy bývalej obchodnej spoločníčky Sylvie Volzovej). Aj vďaka analýze Končerovej komunikácie v Threeme bolo najprv zistené, že sudkyňu Maruniakovú, ktorú rozhodla v prospech Kočnera riadila jeho podplatená známa Monika Jankovská. Dňa 27. februára 2020 vydal Špecializovaný trestný súd rozsudok, v ktorom uznal Kočnera a Ruska vinnými a odsúdil ich na 19 rokov väzenia. Ich obhajca avizoval podanie odvolania proti rozsudku. V novembri 2020 začal súdny proces so Aghom, ktorému v prípade dokázania viny hrozí 12 až 20 rokov väzenia. Zároveň aj sudkyne Maruniaková, Cviková a Jankovská sú obvinené z manipulácie sporu, ktorý v apríli 2018 Kočner vyhral.
12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Kočner a Rusko odsúdení na 19 rokov odňatia slobody. Súd so Štefanom Aghom prebieha v septembri 2021 na samostatnom konaní. 15. decembra 2022 TV Markíza vyhrala v civilnom spore proti Kočnerovi na Okresný súd Bratislava V o zmenke za viac ako 26 miliónov eur.
Časový prehľad (chronológia) udalostí (Najmä na základe novinových článkov)
V auguste a septembri 1998 vrcholila kauza Gamatex - firma Mariana Kočnera exekvovala televíziu Markíza na základe požiadavky štúdia ESPE a so súhlasom S. Volzovej. 25. a 26. septembra 1998 sa uskutočnili voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Do NR SR sa dostalo šesť politických strán a napriek tesnému víťazstvu HZDS vznikla nová vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá získala ústavnú väčšinu a predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda. 11. júna 2000 - Rusko v roku 2018 verejne tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal aj tým, že podpísal štyri zmenky (dlžobné úpisy) v prospech Kočnera a Štefana Agha. Dve zmenky, každá na vtedajších 250 miliónov korún (8,3 mil. eur), plus ďalšie dve záručné bianko zmenky (s nevyplnenou sumou). 30. júna 2000 bola uzatvorená zmluva, ktorou sa Markíza stala vlastníkom spoločnosti Gamatex a Kočner získal okolo 100 miliónov korún (dôsledne utajovaná až do roka 2016). Naopak, Kočner, zastupujúci firmu Správa a inkaso zmeniek, začal od roku 2015 (od mája 2016 súdne) vymáhať ďalšie milióny eur priamo od televízie Markízy, pretože Rusko bol bezmajetný. V apríli 2018 Kočner vyhral prvé súdne konanie v tejto veci. V máji 2018 podala Markíza trestné oznámenie na Kočnera a Ruska. Polícia obvinila Kočnera, Ruska a Štefana Agha z falšovania zmeniek. 2001 - Zmenky mali prejsť na Kočnerovu a Aghov firmu Inkasný servis, neskôr cez zahraničie na ďalšiu firmu Správa a inkaso zmeniek (bola zapísaná do registra 8. júna 2016). od 24. septembra 2003 do 24. augusta 2005 – bol Rusko podpredseda vlády a minister hospodárstva SR. 2005 - definitívne vplyv v Markíze stratil Rusko, keď zvyšok svojho podielu predal CME. Američania vtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Po vypuknutí "kauzy zmenky" v lete 2005 Ruskova strana ANO prestala byť členom vládnej koalície, čoho dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005. V roku 2007 zvyšných 20% Markízy získala CME, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,8 až 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Od roku 2015 (a od mája 2016 súdne). 21. a 22. júna 2016 podal Kočner štyri žaloby na TV Markízu za 69 miliónov eur. 9. januára 2017 súd zastavil konanie o jednej zmenke za 26,2 milióna eur. od septembra 2017 do mája 2018 - z Kočnerovej trémy vyplýva, že štátna tajomníčka Monika Jankovská v tomto období priamo na Kočnerov pokyn nepretržite riadila celú operáciu „zmenky“. Kočnerovi mala priniesť milióny eur od televízie Markíza a jej a ďalším dvom sudkyniam provízie za to, že sa na celom podvode podieľali. Kočnerova komunikácia bola zaistená v roku 2018. Až v roku 2019 sa však dostávali na verejnosť podrobnosti tejto komunikácie. V apríli 2018 Kočner vyhral prvé súdne konanie v tejto veci. V máji 2018 podala Markíza trestné oznámenie na Kočnera a Ruska. Polícia obvinila Kočnera, Ruska a Štefana Agha z falšovania zmeniek. Od júna 2018 bol Kočner vo väzbe. 15. marca 2019 - vyšetrovateľ finančnej polície NAKA podal návrh na obžalobu Mariana K. a Pavla R. Formou spolupáchateľstva sa mali dopustiť trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti so škodou 69 miliónov eur. 3. septembra 2019 - Monika Jankovská skončila vo funkcii štátnej tajomníčky. NAKA vykonala u Jankovskej zaisťovacie úkony. 9. septembra 2019 - Marian K. obžalovaný z falšovania zmeniek TV Markíza vypovedal pred senátom ŠTS v Ústave na výkon väzby Bratislava. Tak ako Pavol R. začal vysvetľovaním kauzy Gamatex, ktorá mala viesť k podpisu údajných zmeniek. Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vypovedal na ŠTS vo veci falšovania zmeniek bez prítomnosti verejnosti. V bratislavskom Ústave na výkon väzby pokračovalo pojednávanie vo veci údajného falšovania zmeniek TV Markíza a marenia spravodlivosti. 27. februára 2020 vydal Špecializovaný trestný súd rozsudok, v ktorom uznal Kočnera a Ruska vinnými z falšovania a odsúdil ich na 19 rokov väzenia. 15. decembra 2022 - TV Markíza vyhrala spor v kauze o jednej zmenke za 26,2 miliónov eur.
Vyriešenie sporu o Markízu v roku 2000 Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa do 1. apríla 2000 a potom sa stal predsedom rady majiteľov STS. Napriek dlhotrvajúcim nepriateľským postojom Ruska ku Kočnerovi sa spor napokon skončil tak, že v roku 2000 prevádzkovateľ Markízy (Ruskova STS) kúpil celý Gamatex cez akcie jeho materskej firmy A.D.A.M. a.s. Podľa Kočnerových slov za 80 až 300 miliónov korún. Podľa iných hodnoverných údajov išlo o transakciu v sume okolo 100 miliónov korún. Presná suma nebola zverejnená. Existencia zmluvy z 30. júna 2000, ktorou sa Markíza stala vlastníkom spoločnosti Gamatex a Kočner získal okolo 100 miliónov korún bola dôsledne utajovaná až do roka 2016. Urovnať finančný spor s Kočnerom vtedy Ruskovi pomohli podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo, ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii. J. Kováčik následne odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa konateľom televízie. Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) Central European Media Enterprises (CME).
Vplyv v Markíze stratil Rusko definitívne v roku 2005, keď svoj podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,8 až 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Väčšinovým akcionárom CME je firma WarnerMedia, ktorú zase vlastní AT&T. Podľa výpovede Radky Doehring Rusko dostal vtedy za svoj podiel 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €).
Údajné zmenky Markízy splatné v rokoch 2015 a 2016 11. júna 2015 skončila 15-ročná splatnosť prvej zmenky. Je ťažko predstaviteľné, že Kočner nechal svojich 8,3 milióna eur od Markízy len tak celý rok. Až v roku 2016 nastali tri dôležité okolnosti:
Kočner si mohol uplatňovať aj bianko zmenky, Kočnerova firma Správa a inkaso zmeniek bola zapísaná do registra 8. júna 2016. Kočner sa snažil zisťovať zákonitosti prideľovanie súdnych spisov. 17. mája 2016 malo 80% zmenkových vecí riešil sudca Michal Sobolovský. Na petržalskom okresnom súde po príchode sudkyne Zuzany Maruniakovej porušilo princíp náhodného výberu. Spisy, ktoré dostala a v rámci ktorých bola aj zmenka Mariana Kočnera, neboli náhodne vybrané do generátora, ktorý ich prerozdelil, vyplýva zo správy osobitnej komisie súdnej rady. Jej kolegovia vybrali balíky spisov, ktoré sa potom prerozdeľovali. Na pochybnosti o prideľovaní spisov upozornil práve sudca Michal Sobolovský, ktorý rozhodol v dvoch zo 4 Kočnerových podaní. Obe konania zastavil. Prvé pre nezaplatenie súdneho poplatku, druhé pre nepodanie návrhu žiadnej zo strán na pokračovanie v konaní. (Jeho kolegyňa zo súdu, Zuzana Maruniaková, však jednu zmenku 8. februára 2018 Kočnerovi odklepla. )
Teóriu, že Kočner špekuloval so zmenkami, aby znížil kúpnu cenu Markízy potvrdzovala v roku 2020 jeho komunikácia s Norbertom Bödörom cez aplikáciu Threema. Dňa 22. decembra 2017 ponúkal Bödörovi fiktívnu kúpu zmenky v hodnote osem miliónov eur tak aby Haščák vedel, že ju Bödör má. Kočner pracoval v decembri 2017 s predpokladom, že Markíza bude čoskoro predaná Pente, čo už vtedy bolo verejne známe (Čínska energetická a investičná skupina CEFC a skupina Penta Investments v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME.) Pohľadávka voči Markíze by znížila jej predajnú cenu a Kočner predpokladal, že by ju potom s Haščákom vedel zobchodovať za polovicu (4 milióny €) alebo viacej. Doteraz nie je jasné, či Kočner už vtedy konal s Haščákovým vedomím.
V marci 2018 však najprv CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME (Markízy) neuskutočnil. V tomto období naliehal Kočner prostredníctvom Threemy na štátnu tajomníčku Jankovskú aby posúrila súdne uznanie prvej zmenky, čo sa mu naozaj podarilo v apríli 2018 (pozri ďalej). Keby sa vtedy podarilo Pente kúpiť Markízu (vo vlastníctve CME, ktoré vlastnil AT&T) a Kočnerov plán by vyšiel, ovládli by Markízu Haščák ale aj Bödör alebo aj Kočner s Ruskom. Televíziu však nakoniec (až v októbri 2019) kúpila česká skupina PPF (Petr Kellner). Kočner začal postupovať podľa plánu, ktorý z jednej zmenke za 8 miliónov bol rozšírený na viac v celkovej sume 69 miliónov €.
Domnienku o snahe Kočnera znížiť cenu Markízy čiastočne potvrdila v roku 2020 výpoveď už zatknutej Moniky Jankovskej pred vyšetrovateľmi NAKA. Kočner podľa Jankovskej údajne opakovane spomínal zmenky v súvislosti so znížením ceny televízie. Chcel ju dostať na kolená (do konkurzu). Následne sa chcel dohodnúť s Haščákom, resp. Smerom. Teda so záujemcami o investičný vstup do Markízy.
Kočner s Ruskom neskôr zhodne tvrdili, že okrem kúpy Gamatexu sa dohodli aj na „doplatku“ v hodnote 500 miliónov korún. Táto suma mala byť cenou za hodnotu vysielacej licencie Markízy, ak sa ju podarí predĺžiť o ďalších 12 rokov. Rusko vraj vystavil zmenky, ktoré podpísal ako súkromná osoba, avšak s garanciu Markízy, za ktorú sa podpísal ten istý Rusko, ale už ako štatutár (výkonný riaditeľ a akcionár) televízie.