Krížna zriedkavo Krížne (; , , ) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Podbanským, približne severovýchodne od Liptovského Hrádku.
Názov Na jeho vrchole sa schádzajú, križujú tri horské hrebene. Meno Krizno sa v literatúre prvý raz objavuje u Mateja Bela (Notitia, 1735).
Poloha Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské kopy. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve. Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso a Štrba, južne Východná a Važec a severne mesto Zakopané. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.
Opis Krížna je druhý najvyšší vrch v masíve Veľkej kopy, tvoriacej samostatnú časť Liptovské kopy. Tie sú na hlavný hrebeň Vysokých Tatier napojené sedlom Závory v masíve Hladkého štítu (). Ohraničuje ich na západe a severe Tichá dolina a na juhu a východe Kôprová dolina, ktorými voda z celej oblasti odteká riekou Belá do Váhu. Severozápadné svahy odvodňuje potok Kôprovnica, juhozápadné Krížny potok, oba do Tichého potoka, z východných a južných odteká do Kôprovského potoka.
Vrch leží v juhozápadnej časti hlavnej osi hrebeňa, medzi Nižným kôprovickým sedlom (Predným Holým vrchom) a Opáleným. Krížna je uzlovým bodom a odtiaľ v pokračovaní hlavnej osi rázsochy leží Opálené a Všiváky, pokým vo vedľajšom ramene medzi Kôprovicou a Krížnou dolinou je Malé Krížne, Koniarčisko (sedlo) a Štíty.
Západným smerom sa nachádza Holý vrch (), Bystrá (), Veľká Kamenistá (), Brdárová zvonica () a Smrečiny (), severným Poľská Tomanová (), Veľká Brdárova grapa (), Kondratova kopa (), Predný Holý vrch () a Veľká kopa (), východným Zadná Garajová kopa (), Hrubá kopa (), Nefcerské veže (), Hrubý vrch (), Furkotský štít () a Kriváň () a južným Malý Kriváň (), Vyšná Priehyba (), Grúnik (), Všiváky () a Štíty ().''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.
Na jeseň v roku 1943 veľký požiar zničil lesné porasty na južných stráňach štítu. V zime po holých stráňach padajú veľké lavíny. V minulosti vypásali chrbty vrchu miestni pastieri z Liptovskej Kokavy a Východnej. Počas Slovenského národného povstania sa tu nachádzal štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
Výhľady Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých a Západných Tatier a Nízke Tatry.
Prístup Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný. Prvý zaznamenaný zimný výstup uskutočnili 13. januára 1903 Karol Englisch a Karol Jordán.
Referencie
Iné projekty
Pozri aj Liptovské kopy Tichá dolina (národná prírodná rezervácia) Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia) Tatranský národný park Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy Poloha na turistickej mape
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy Západných Tatier Kategória:Vrchy v okrese Poprad Kategória:Vysoké Tatry (mesto)