Františkánsky Kostol svätého Jozefa (ľudovo Františkánsky kostol) je slovenský ranobarokový rímskokatolícky kláštorný kostol v Prešove z konca 14. storočia.

Je vo vlastníctve Rádu menších bratov, jeho súčasný rektor je od 1. augusta 2022 br. Ján Kapistránsky Lazový OFM. Kostol ako taký patrí pod Farnosť svätého Mikuláša, ktorej farár je zároveň aj dekanom dekanátu Prešov-stred v Košickej arcidiecéze.

Ide v súčasnosti o jediný dvojvežový františkánsky kostol na Slovensku.

Poloha Kostol sa nachádza v južnej časti Slovenskej ulice, najstaršej ulice v Prešove, na námestí, ktoré v súčasnosti nesie názov Františkánske námestie. Na kostol je zo severnej strany napojená budova kláštora, zo západu sa tiahne Svätoplukova ulica, ktorá spája kostol s Hlavnou ulicou, na juhu stojí evanejlická a.v. fara, na juhovýchode sa rozkladá Záhrada umenia (v minulosti mestské kúpalisko) a na východe stoja tzv. Františkánske schody, ktoré sa napájajú na Kmeťovo stromoradie.

História

História kostola

11. storočie: na mieste dnešného Františkánskeho kostola stál slovenský rímskokatolícky gotický chrám Svätej Trojice 1380: bratia karmelitáni na mieste chrámu Svätej Trojice postavili nový kostol a spolu s ním aj neveľký kláštor, kostolu ponechali patrocínium Svätej Trojice, z čoho sa dá vyvodiť, že prestavbu iniciovalo mesto, nie bratia, lebo tí by ho pravdepodobne po prestavbe zasvätili Panne Márii, ktorej kult rozširovali 1529: bratia karmelitáni odišli z mesta a budovy kostola a kláštora prepadli do mestskej správy, mesto ich počas reformácie používalo na hospodársko-obranné účely 1661: rozhodnutím panovníka Leopolda I. kostol a kláštor pripadli bratom františkánom z neďalekej Nižnej Šebastovej 1671: bratia františkáni prevzali kostol a kláštor, dostať sa k nemu im trvalo 10 rokov kvôli tomu, že evanjelická mestská rada nebola ochotná ani po viacerých intervenciách panovníka vpustiť bratov do mesta. To sa zmenilo až keď roku 1671 obsadila Prešov kráľovská armáda na čele s generálom Spankaouom 1671: vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Prešova a barónky Šóšovej zo Solivaru čoskoro po prevzatí kostola františkánmi začala prestavba gotického kostola, a to presbytéria a lode kostola, ku ktorej boli medzi piliermi pribudované bočné kaplnky 1682: počas Tököliho povstania bol v auguste toho roku Prešov obsadený povstaleckými vojskami, ktoré zničili časť vybavenia farského kostola sv. Mikuláša a kostola sv. Jozefa, mesto vtedy museli opustiť jezuiti a minoriti, bratia františkáni mohli naopak zostať a slúžiť katolícke bohoslužby, ale s obmedzeniami 1685: povstanie bolo potlačené a kostol sa vrátil do správy Rádu menších bratov 1704: počas povstania Františka II. Rákociho obsadilo jeho vojsko Prešov 1705: osobitná, konfesiálne zmiešaná komisia riešila rozdelenie kostolov v meste pre jednotlivé cirkvi, Františkánsky kostol ponechala františkánom 17081718: rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora, ktorú viedol košický staviteľ Ján Tornyossi a ktorú finančne podporovala rodina Klobušickovcov, kostol bol daný pod patrocínium svätého Jozefa, bolo upravované priečelie kostola s dvomi vežami. Prestavba kostola bola inšpirovaná jezuitským kostolom III Gésu v Ríme Hlavný zásah bol urobený v pôdoryse pôvodne gotického presbytéria. Obvodové múry ponechali, zaklenuli ich ale dvoma poliami ranobarokovej lutenovej klenby. Zvnútra vystavali priečku, ktorá z polygónu vytvorila obdĺžnik. V oblúku dole je dnes sakristia, hore bol chór pre rehoľníkov, dnes je tam kaplnka Svätých Relikvií. 17321735: ďalšia rekonštrukcia, pri ktorej boli osadené aj barokové lavice používané dodnes 1732: bol novovytvorený oltár svätej Rodiny a získal bohatú sochársku výzdobu. Jeho autor František Strecius na ňom umiestnil vyše 40 rozličných plastík, uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený 1734: chrámové priečelie doplnené štukovou ornamentikou a štyrmi pieskovcovými plastikami. Plastiky predstavujú svätých Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Ich autorom je Šimon Griming 1735: kostol bol v 14. nedeľu po Svätom Duchu slávnostne posvätený arcibiskupom kaločským, grófom Klobušickým 1870: dňa 21. decembra toho roku zasiahol kostol ničivý požiar, ktorý zničil celý interiér kostola vrátane bohato zdobeného hlavného oltárakrátko na to sa začalo s rekonštrukciou Pôvodný oltár nahradila iluzívna olejová nástenná maľba, ktorej autorom je františkán Konrád Švestka, rodák z Kroměříža a ktorá zobrazuje pôvodný oltár pred zničením 1888: po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo, ktoré výraznejšie nezmenilo svoju podobu do súčasnej doby 1944: počas bombardovania mesta Sovietskou armádou cez druhú svetovú vojnu bola strecha kostola a vitrážové okná poškodené 1947: po skončení vojny došlo k obnove poškodených častí chrámu a na priečelie boli doplnené obrazysgrafitázobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet 1950: v rámci nezákonnej násilnej likvidácie mužských kláštorov, ktorá je známa pod názvom Akcia K boli všetci rehoľníci v Česko-Slovensku interovaní a kláštory boli zrušené, to sa nevyhlo ani Františkánskemu kláštoru v Prešove. Kostol ale zostal v majetku katolíckej cirkvi 19841991: kostol bol podrobený generálnej oprave 1990: bratia františkáni sa vrátili do svojho kláštora a kostola, ktorý im nezákonne vzali zločiny Komunistickej strany Česko-Slovenska

História františkánov v Prešove Pred rokom 1482 sa menší bratia usadili na Solivare, konkrétne pri kostole Najsvätejšej Trojice postaveného roku 1413, ktorý je dnes farským kostolom Farnosti Najsvätejšej Trojice PrešovSolivar Bratia opustili Solivar v druhej polovici 16. storočia Roku 1634 sa bratia usadili v Nižnom Šebeši, dnes PrešovNižná Šebastová V 17. storočí sa bratia usilovali získať kláštor po karmelitánoch, slúžili sväté omše pre prešovských katolíkov v ich domoch, mesto bolo vtedy viac protestantské Z Nariadenia cisára Leopolda I. z roku 1661 dostali franitškáni kostol a kláštor po karmelitánoch, evanjelická mestská rada však katolíckym mníchom bránila vstúpiť do mesta, a preto si kostol prevzali až o desať rokov neskôr, v roku 1671, potom čo do mesta prišli Habsburské vojská Roku 1679 zomrelo až 8 rehoľných bratov na mor Františkánsky kláštor nebol oproti iným kláštorom zrušený nariadeniami cisára Jozefa II. z roku 1787, bratia nesmeli nosiť pre nich typické hnedé habity, ale museli nosiť čierne, preto ich začali prezývať „čierni františkáni“ Od roku 1930 mali františkáni sídlo aj v budove Komisariátu Svätej Zeme na Dilongovej 13 Komunistami pripravená zločinná Akcia K, ktorá sa svojou brutalitou do dejín zapísala ako Barbarská noc a ktorá pripravila všetky rehoľné spoločenstvá o ich kostoly a kláštory a rehoľníkov internovala sa nevyhla ani prešovským františkánom V roku 1990 sa rehoľný život v kostole svätého Jozefa obnovil

Opis

Exteriér

Františkánske námestie Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.

Z námestia sa dá priamo dostať na Slovenskú ulicu, Konštantínovu ulicu, Svätoplukovu ulicu a ulicu Hurbanistov.

Súsošie svätého Róchusa

Pred vstupom do kostola sa na námestí týči niekoľko metrov vysoké súsošie, ktorého hlavná socha je socha svätého Róchusa, protimorového patróna.

Dali ho postaviť v roku 1730 františkánski mnísi. Autorom pieskovcového súsošia je Šimon Grimming, ktorý vytvoril v roku 1734 pre františkánsky kostol aj štyri pieskovcové plastiky svätcov - Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Pieskovcové súsošie sv. Róchusa bolo roku 1733 umiestnené na voľnom priestranstve pred kostolom. Úplne bolo dokončené až v roku 1795. Ďalšia renovácia súsošia sa uskutočnila v roku 1843.

V súčasnosti sú originály sôch v uložené v depozitári, vo veži konkatedrály svätého Mikuláša, a pred Františkánskym kostolom sú ich verné kópie.

Súsošie je vedené ako Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 2258/3. Za kultúrnu pamiatku bolo vyhlásené 4. marca 1977.

Priečelie chrámu náhľad|Rímsa nad vstupom

Barokové priečelie zdobí štuková ornamentika a štyri pieskovcové sochy zobrazujúce svätých Róchusa s malým psíkom, ako prstom ukazuje na morovú ranu na svojej nohe, Františka, Floriána hasiac oheň a Antona. Autorom sôch je košický mešťan Šimon Griming. Kópie vytvoril v roku 1987 majster Ladislav Rezek z Hoříc. Originály sú uložené vo veži konkatedrály svätého Mikuláša.

Na pravej strane z čelného pohľadu je umiestnený kríž. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente. Nad ním je štíhle trojité polkruhovo zakončené okno, ktoré od trojice menších okien v hornej časti priečelia oddeľuje masívna rímsa.

Na priečelí sú od roku 1947 obrazysgrafitázobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet

Veže Pri vonkajšom pohľade na kostol dominujú dve 30-metrové vežeseverná je zvonica. Na ich vrchoch sú umiestnené dvojramenné, tzv. kardinálske kríže. Uprostred veží na vrchole je umiestnený františkánsky znak.

Zvony V severnej veži sa nachádzajú zvony z roku 1925 od firmy Buchner z Košíc.

Najväčší zvon má priemer 122 cm a nápis: „JESUS, MARIA, JOSEPH ADSTATE NOBIS IN MORTIS HORA,“ čo v preklade znamená: „Ježiš, Mária, Jozef, stoje pri nás v hodine smrti“ Druhý zvon má priemer 83 cm a nápis: „S. FRANCISCE ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená: „Sv. František, oroduj za nás“ Tretí zvon má priemer 70 cm a nápis: „S. ANTONI DI PADVA ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená „Sv. Anton Paduánsky, oroduj za nás“ Štvrtý zvon, umieráčik, má priemer 50 cm a je na ňom kríž

Interiér Františkánsky Kostol svätého Jozefa je jednoloďovým kostolom s šiestimi pribudovanými kaplnkami po stranách.

Dĺžka lode je 40 metrov, široká je 18 metrov a jej vnútorná výška dosahuje 13 metrov.

Oltáre

Hlavný oltár náhľad|Kostolu dominuje nástenná maľba náhľad|Detailný záber na tabernákulum strážené sochami anjelov

Oltárnemu priestoru dominuje iluzívna nástenná olejomaľba, ktorá bola vytvorená 1872 františkánom Konrádom Švestkom z Kroměříža. Maľba zobrazuje pôvodný oltár od Františka Streciusa z roku 1732, ktorý však 21. decembra 1870 ľahol popolom. Na pôvodnom oltári bolo umiestnených až 42 plastík uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený

Súčasťou výzdoby oltára je majestátny obraz Svätej Rodiny od Konráda Švestku, ktorý je najväčším skarálnym obrazom v Prešove. Nad ústredným obrazom držia dvaja anjeli štít s nápisom:

To v preklade znamená: „Plameňom zhubným zničený 21. dec. 1870.“ Pod touto informáciou sú uvedené roky rekonštrukcií, a síce: 1872, 1907, 1947, 1992.

Po bokoch oltárneho obrazu sú na pravo z pohľadu ľudu svätý apoštol Peter s kľúčmi od Nebeského kráľovstva a knihou a na ľavo svätý apoštol Pavol s mečom a knihou. Nad apoštolmi sú vitrážové okná do kaplnky Svätých Relikvií za oltárom, ktoré zobrazujú Zvestovanie od Mikuláša Jordána. Tieto boli doplnené roku 1956. A nad nimi sú dvaja anjeli spínajúc ruky k modlitbe.

V najvyššej časti oltára sú štyri sochy apoštolovevanjelistov, naľavo: svätí Matúš a Marek; napravo: svätí Lukáš a Ján. Nad nimi je už len tzv. ďatelinový kríž. Pod nimi je polkruhový obraz zobrazujúci Narodenie Pána.