náhľad|Mozaika Deésis, detail Ježiš Kristus ako Pantokrator, 13. storočie, Hagia Sofia, Istanbul. náhľad|Vrcholné dielo byzantského umenia, Hagia Sofia (dnes mešita). V chráme sa nachádza početné množstvo byzantských mozaík, väčšina fresiek v chráme sa nezachovala.
Byzantské výtvarné umenie je súčasťou stredovekého výtvarného umenia. Štýlom nadväzuje na antické umenie Rímskej ríše a ranokresťanské umenie.
V užšom zmysle ide o výtvarné umenie (a architektúru) na území niekdajšieho byzantského štátu. V širšom zmysle zahŕňa aj štýlom rovnaké či podobné umenie tvorené v byzantskom politickom a kultúrnom okruhu, teda napríklad umenie na území dnešného Srbska, Bulharska, Ukrajiny či Ruska, poprípade ďalších prevažne pravoslávnych krajín. V tomto zmysle možno hovoriť skôr o byzantskom štýle alebo byzantskom slohu.Pozri napr.
Svetské byzantské umenie v architektúre reprezentovali najmä paláce, pamätníky, cisterny či fortifikačné stavby, vo výtvarnom umení následne početné veci dennej spotreby, ako napríklad šperky, knihy či riady. Oveľa známejšie a historicky významnejšie je byzantské sakrálne umenie, ktorého početné exempláre sa zachovali do dnešných dní. V architektúre ide najmä o kresťanské chrámy a monastiere, vo výtvarnom umení ikony, fresky, kríže či rôzne úžitkové umenie.
Definície byzantského umenia a jeho periodizácia sa u autorov líšia (pozri nižšie).
Významný vplyv malo byzantské umenie, najmä na umenie východného kresťanstva, osobitne na umenie cirkví konštantínopolskej (byzantskej) tradície.
Charakteristika a definícia Kunsthistorickým pojmom sa byzantské umenie stalo v 17. storočí. Priekopníkmi v tomto smere boli Philippe Labbé a Du Cange. Vecný vedecký obsah pojmu nebol dlho vyjasnený a byzantské umenie bolo ešte aj v 19. a 20. storočí predmetom mnohých diskusií a polemík.
Najjednoduchším, no neuspokojivým, vnímaním byzantského umenia je podľa New Catholic Encyclopedia jeho vnímanie ako umenia produkovaného obyvateľmi Byzantskej ríše pre jej obyvateľov. Byzantské umenie ďalej možno opísať aj ako umenie neskoroantické, ranokresťanské, umenie východnej pravoslávnej cirkvi, umenie Východorímskej ríše či ako východné stredoveké umenie. Ani tieto definície ale nevyčerpávajú celý obsah pojmu.
Stredoveké umenie býva vo všeobecnosti členené na umenie sekulárne (svetské) a umenie sakrálne (náboženské). David Talbot Rice opisuje v tomto zmysle byzantské umenie ako „predovšetkým kresťanské umenie oddané poslaniu cirkvi a určené ilustrovať jej vieru, a viac alebo menej riadené zákonmi cirkvi.“ Osobitne náboženské figurálne výjavy (ikony) nemali pre byzantských adresátov autonómnu (a priamu) umeleckú hodnotu. Šlo o umenie vedomé si svojho cieľa, ktorým bola chvála Boha a ktorý predurčoval jeho podoby. Náboženský účel si tak vyžadoval určitý stupeň abstrakcie, keďže myšlienkový základ figurálnej kompozície bol z teologického hľadiska významnejší ako reálnosť a podobnosť prírode. Byzantský umelec bol preto vnímaný predovšetkým ako remeselník, ktorý musel pri tvorbe svojich svojich diel (a najmä pri ikonách) prísne dodržiavať stanovené teologické doktríny a závery ekumenických koncilov či miestnych synod. Niektoré diela síce niesli aj osobitnú pečať ich autorov, vo všeobecnosti sa však umenie prezentovalo „neosobným, anonymným a kolektívnym spôsobom“.
Byzantské umenie je dodnes úzko spojené s umením pravoslávneho kresťanstva. I preto byzantské umenie nemožno vnímať len geograficky, ale aj duchovne. Je prítomné všade tam, kde sa dostal vplyv byzantskej teológie, resp. byzantský obrad. Prelínalo sa teda najmä s umením gruzínskym, koptským a arménskym, neskôr aj s umením slovanských krajín. Obsahuje však aj prvky orientálne, perzské a islamské či prvky antiky. Územie, ktoré byzantské umenie (a kultúra) ovplyvnilo rusko-anglický historik Dimitrij Obolensky nazval byzantský commonwealth.Okrem kresťanského umenia v ranej Byzancii existovalo i pohanské umenie, ktoré výrazne nadväzovalo na rímsku tradíciu, avšak toto sa pre religiozitu Byzantskej ríše až na výnimky držalo skôr na okraji.
Byzantská numizmatika a sfragistika bez ohľadu na ich aktuálnu umeleckú hodnotu poskytujú neoceniteľné predpoklady pre chronologickú a ikonografickú systematizáciu pamiatok byzantského umenia.
Vznik Počiatky byzantského umenia a architektúry datujú jednotliví autori rozlične. Neraz bývajú kladené už do čias rímskeho cisára Konštantína I. Iné pramene hovoria o byzantskom umení až od iných historických udalostí (pozri aj kap. Periodizácia).
Encyklopedie Byzance (Vavřínek, Balcárek) uvádza, že dnes je „všeobecne prijímaný názor, že byz. umenie je skôr syntézou umenia celej vtedajšej oikumené, teda, že prepracovalo alebo absorbovalo umenie východných [rímskych] provincií a Východu vôbec.“ Encyklopédia Pyramída jeho ranú podobu definuje ako „slohový konglomerát, v ktorom sa okrem gréckych prvkov výrazne prejavovali aj orientálne štylistické hľadiská“. Poukazuje pritom na perzské a islamské umenia, vplyvy z Kaukazu a neskôr aj zo slovanských krajín.
Vývoj byzantského umenia a architektúry sa taktiež spája s procesom historického vyčlenenia Byzantskej ríše z východnej časti Rímskej ríše po založení mesta Konštantínopol (4. storočie), obsadením západnej časti ríše v roku 476, s postupujúcou christianizáciou pôvodne pohanskej ríše, a najmä s vládou cisára Justiniána I. ako aj dokonaním helenizácie (grekizácie) pôvodne latinskej správy rímskeho štátu za vlády Hérakleia. Podľa zrejme prevládajúcej mienky sa z hľadiska umenia individualizácia osobitného byzantského štýlu s určitosťou zavŕšila za vlády Justiniána I., keď byzantské umenie dosiahlo svoj prvý zlatý vek a stalo sa „vedomou svojbytnou umeleckou kategóriou“Byzantská ríša In: Pyramída, s. 519520. Následne sa ďalej vyvíjalo v priebehu nasledujúcich desiatich storočí a prežilo i zánik Byzantskej (Východorímskej) ríše v roku 1453. Aj po zániku Byzancie však naďalej ovplyvňovalo celý rad národných umeleckých prúdov postbyzantského umenia.
Periodizácia V odbornej literatúre sa možno stretnúť s viacerými rozličnými členeniami byzantského umenia a architektúry.
Encyclopaedia Beliana byzantské výtvarné umenie a architektúru člení na: „tri veľké obdobia: na obdobie od zač. vlády Justiniána I. Veľkého do konca obrazoborectva, obdobie macedónskych a komnénovských cisárov a obdobie palaiologovskej renesancie“. K obdobiam následne radí nasledujúce časové intervaly: 52760. roky 9. stor. (1. obdobie); 867 až 1453 (2. obdobie) a 1261 až 1453 (3. obdobie). Ide skôr o širšie koncipované obdobia, ktoré v sebe zahŕňajú kratšie úseky, ktoré iní autori vymedzujú aj samostatne (pozri ďalej). Koncový časový údaj pri druhom (t. j. macedónskom a komnénovskom) období (1453) uvádza buď chybne, alebo nie v čisto chronologickom a historicko-dynastickom význame.
Tri obdobia podľa politických udalostí rozoznáva aj New Catholic Encyclopedia: ranobyzantské (pol. 4. storočiapol. 6 storočia), strednobyzantské (9. storočie1204) a neskorobyzantské (12611453).
Česká Encyklopedie Byzance voľnejšie a menej systematickejšie (t.j. nie v striktných intervaloch) rozpoznáva v rámci historického vývoja ranokresťanské obdobie (= východorímske umenie do vlády Justiniána I., pričom deklaruje: „dejiny byz. umenia sú tesne spojené so založením Konštantínopola a s presunutím centra ríše na Východ...“), vládu Justiniána I. (6. storočie), ktorú vníma ako prelomovú, zásahy obrazoborceckého hnutia (8.9. storočie), obdobie vlády Macedónskej dynastie (8671057), umenie v dobe Komnénovcov (10811185), umenie v dobe okupácie Konštantínopola a palaiologovské umenie. Preferuje teda skôr voľnejšie chronologické členenie, pričom periódy nevymedzuje striktne a priamo, ako niektorí iní autori. Justiniánske obdobie a obrazoborectvo; macedónske a komnénovské umenie; ako aj obdobie prechodné (v exile) a palaiologovské systematicky spája v troch spoločných odsekoch. Pod heslom byzantská architektúra následne ešte voľnejšie popisuje vývoj chronologicky a nevymedzuje, resp. nepomenuváva všetky jednotlivé obdobia.
Slovenská časopisecká encyklopédia Pyramída rozpoznáva v rámci byzantského umenia: justiniánske (= ranobyzantské obdobie); obdobie obrazoboreckých búrok (= obrazoborectvo; 726843); obdobie renesancie byzantského umenia za macedónskych cisárov a Komnénovcov (= strednobyzantské obdobie, deuterobyzantské obdobie; 8431204) a palaiologovské obdobie (= neskorobyzantské obdobie, renesancia za vlády Palaiologovcov; 12611453).
Encyklopédia archeológie člení periodizáciu byzantského umenia na štyri obdobia: 1. začiatočné obdobie Justiniána a jeho nástupcov, 5.7. stor.; 2. obdobie ikonoklazmu 726843; 3. obdobie druhého rozkvetu za vlády macedónskej dynastie, 2. pol. 9. storočia1. pol 11. stor.; 4. obdobie Palaiologovcov 13.15. stor. Na druhú stranu byzantské umenie a literatúru čiastočne zjednodušujúco opisuje ako „statické, bez vývoja“.
Americký The Oxford Dictionary of Byzantium (ed. A. Kazhdan) v hesle od Anthonyho Cutlera o umení jednotlivé obdobia nevymedzuje a nepomenuváva.Porovnaj s: V rámci hesla byzantská architektúra od Slobodana Ćučića rozpoznáva „zhruba sedem“ chronologických období, pričom ich delí chronologicky: (1.) 4.5. storočie, ktoré popisuje ako prechodné obdobie; (2.) 6. storočie; (3.) 7. storočiepolovica 9. storočia, ktoré charakterizuje ako obdobie krízy; (4.) pol. 9.11. storočia, t. j. obdobie vlády Macedónskej dynastie; (5.) 12. storočie, t. j. obdobie vlády Komnénovcov; (6.) 13. storočie, t. j. obdobie latinskej okupácie Konštantínopola; (7.) 14.15. storočie, t. j. obdobie vlády Palaiologovcov. Obdobia nazýva primárne iba číslovkou, prípadné iné pomenovanie obsahuje opis danej etapy.
Poľské encyklopedické dielo Encyklopedia kultury bizantyńskiej poskytuje členenie čiastočne odlišné. Za prvé obdobie vymedzuje obdobie ranobyzantské (330726), ktoré malo vrchol zažiť počas vlády Justiniána I., obdobie ikonoklastické (726843), obdobie strednobyzantské (8431204), ktoré malo rozkvet počas vlády macedónskych a komnénovských panovníkov, obdobie Latinského cisárstva (12071261), obdobie neskorobyzantské (aj palaiologovská renesancia; 12621453) a obdobie pobyzantské, ktoré malo viaceré fázy.
Odlišný prístup zvolili tvorcovia amerického Dictionary of the Middle Ages, ktorí v bližšie opisujú len byzantské umenie v rokoch 8431453 a pre ranejšie obdobie odkazujú na heslo o ranokresťanskom umení a architektúre. Dané obdobie v sekciách člení na obdobie Macedónskej dynastie (8671056), umenie Komnénovcov a Angelovcov, (10811204), obdobie latinskej okupácie Konštantínopola (12041261) a obdobie Palaiologovcov (12611453).
Doteraz jediná všeobecne orientovaná česko-slovenská monografia Dějiny Byzance rozlišuje v rámci kapitoly o umení predbyzantské umenie/predbyzantská architektúra, umenie [a architektúra] od vlády Justiniána do začiatku ikonoklastického obdobia (justiniánske umenie/architektúra), obdobie ikonoklasmu (v rámci neho rozlišuje dve: 724 až Nicaea II. a 815 až 843; umenie pred týmto obdobám nazýva aj predikonoklastickým, umenie macedónskej a komnénovskej epochy, a umenie palaiologovskej epochy. Záver kapitoly sa v dvoch odsekoch venuje odkazu byzantského umenia, pričom deklaruje: „Pádom Konštantínopola umenie byzantského sveta nekončí. Jednak pokračuje v susedných ortodoxných štátoch, jednak žije v múroch kláštorov, alebo sa posúva na pozície ľudového prejavu...“ Pojem predbyzantské umenie pozná aj Encyklopedie umění středověku, ktorá ho vymedzuje intervalom 4. až 6. storočie.