Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο του Μορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460. Despotát sa rozkladal na väčšine Peloponézskeho polostrova (vtedy nazývanom aj Morea). Hlavným a kultúrnym mestom bola Mystra, opevnené mesto ležiace v blízkosti starovekej Sparty.
Dejiny vľavo|náhľad|Palác v Mystre, hlavnom meste despotátu Po štvrtej križiackej výprave bolo na území Byzantskej ríše vytvorených viacero križiackych štátov, medzi nimi i Achájske kniežatstvo. Byzantská ríša, ktorej vtedajším nástupcom sa stalo Nikajské cisárstvo sa pokúsila svoje územia dobyť späť. Už v roku 1259 porazil nikajský cisár Michal VIII. achájske knieža Viliama II. (Guillaum II. de Villehardouin) pri Pelagónii, čo viedlo k znovu dobytiu východnej časti Morey východným cisárstvom. V roku 1261 Nikajské cisárstvo znovu získalo Konštantínopol a Byzantská ríša bola obnovená.
Cisár Ján VI. Kantakuzenos na území v Peloponéze v roku 1348 vytvoril údelné panstvo pre svojho syna Manuela Kantakuzena. V roku 1383 sa moci v despotáte ujala dynastia Palaiologovcov. Novým vládcom sa podarilo moc v krajine stabilizovať a Morea sa stala ekonomickým a kultúrnym centrom neskorej Byzantskej ríše. V rokoch 14151416 bol v severnej časti despotátu, medzi Sarónskym a Korintským zálivom vystavaný obranný valHexamilion. S úpadkom nadvlády latinských rytierov (tzv. obdobie frankokracie) súvisel i ďalší územný rozmach despotátu, ktorý do roku 1430 získal pod nadvládu takmer celý polostrov. vľavo|náhľad|Monastier Pantanassa
V Morei v tomto období pôsobili najväčší vzdelanci neskoro-byzantského obdobia. Medzi nimi filozofi Bessarion a Pletón a ich žiaci, či biskupi Izidor Kyjevský a Gennadios Scholarios. Pôsobil tu aj grécky historik Laonikos Chalkokondyles. Morey sa darilo aj v ekonomickej oblasti, darilo sa poľnohospodárstvu (najmä vínnej réve a olivám) a prosperujúca bola aj výroba hodvábu a solí. Rozvoj podporovala aj albánska imigrácia, ktorá dodala nové pracovné sily pre krajiny spustošené bojmi a zabezpečila despotátu obrannú silu. Obrana pobrežia a obchod v krajine bol zase výrazne v rukách Benátskej republiky.
V roku 1446 osmanský sultán Murad II. porazil byzantské vojsko v bitke na Korintskej šiji a despotát sa však dostal do vazalstva Osmanskej ríše. Muradov syn Mehmed II. v roku 1453 dobyl Konštantínopol, čo znamenalo osamostatnenie Morejského despotátu. Sultán Mehmed II. však po Morejcoch čoskoro začal žiadať pravidelný tribút, ktorý krajina odmietla platiť a čo viedlo k jej dobytiu 29. mája 1460.
Zoznam vládcov despotátu náhľad|Cisársky orol v Mystre Zoznam vládcov Morejského despotátu podľa Dějiny Byzance:
Kantakuzenovci 1348 1380 Manuel Kantakuzenos 1380 1383 Matej Kantakuzenos (Matthaios) 1383 Demeter I. Kantakuzenos
Palaiologovci 1383 1407 Teodor I. Palaiologos 1407 1428 Teodor II. Palaiologos (spolu s bratmi Konštantínom a Tomášom) 1428 1443 Konštantín Palaiologos a Tomáš Palaiologos 1449 1460 Tomáš Palaiologos a Demeter II. Palaiologos
Referencie
Pozri aj Pád Konštantínopola Byzantská ríša Achájske kniežatstvo Trapezuntské cisárstvo Kniežatstvo Theodoro
Iné projekty
Externé odkazy Mistra prežila pád Konštantínopolu o sedem rokov (historyweb.sk) Peloponéz (anglicky)
Kategória:Morejský despotát Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove Kategória:Byzantská ríša Kategória:Dejiny Grécka Kategória:Zaniknuté štáty Európy