náhľad|Pečať Andreja Briestenského (1803) Briestenskovci alebo Briestenskí bol šľachtický zemiansky kuriálny rod pochádzajúci z trenčianskej obce Briestenné. Prvé zmienky o príslušníkoch rodu sú nám známe z 15. storočia, ale rod existoval už omnoho skôr.
Dejiny rodu V listine z roku 1510 sa pripomína „nobilis Michael de Briest“. Zaujímavý je údaj z roku 1576. Ide o zápis z vypočúvania svedkov v hraničnom spore medzi považskobystrickým a lietavským panstvom o užívaní tzv. Suchej doliny. Vypočúvanie viedol Juraj Nozdrovický, slúžny Trenčianskej stolice a Rafael Prečinský, prísažný stolice, pre Andreja Baláša z Balážskych Ďarmôt a na Bystrici. Zápis je pozoruhodný v tom, že bol urobený v češtine (s mnohými slovakizmami). V zápise sa ako pristald uvádza „urozený Mateg Bryestenski z Bryesteneho“.Štátny archív Bytča: *Župa Trenčianska – I., Nobilitária – fascikle Briestenský, Budiač, Nosticius. Rodine patrila zemianska obec Briestenné. V postavení richtárov obce sa striedali iba zemania Briestenskí. Napr. v rokoch 1866 – 1873 bol richtárom Ján Briestenský. Práve v roku 1873 bolo v Briestennom 14 domov, 81 obyvateľov, katastrálne územie obce malo rozlohu 326 katastrálnych jutár. Sédria (súdny dvor) pre Briestenné bol v Trenčíne, okresný súd mal sídlo v Ilave. Najbližšia pošta bola v Považskej Bystrici. Ten istý stav je aj v roku 1877, naviac máme iba informáciu, že Briestenné podlieha pri výbere daní bernému úradu v Púchove.
Z listiny Nitrianskej kapituly z 1. decembra 1492 (Potvrdzujúca držbu Drieňového synmi Ladislava Podmanického – Jánom, Michalom a Štefanom). V listine sa medzi svedkami uvádza Ján z Briestenného – Joannes de Brezthen. Maďarský historik Lukinich v poznámkovom aparáte k listine uvádza, že Ján z Briestenného je členom rodu Briestenských v Briestennom.
Pôvodná listina je písaná na pergamene, je zaopatrená prívesnou pečaťou na hodvábnej šnúre tehlovočervenej farby. Nachádza sa v Krajinskom archíve v Budapešti, vo fonde Diplomatikai levéltár pod č.19 923.FOJTÍK, Juraj: Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Slovenská archívna správa, Bratislava 1974. Kedže Ján z Briestenného je v listine uvedený medzi ostatnými významnými svedkami – zemanmi, naznačuje to, že obec aj rod existovali už oveľa skôrŽupa Nitrianska – I., Nobilitária, Súpisy šľachty – fascikel Briestenský..
Už v 17. storočí sa rod Briestenských začal rozvetvovať a jednotlivé vetvy si začali písať prímená. Dokazuje to aj súpis šľachty Trenčianskej stolice z rokov 1646/47. V súpise sú uvedení: Ján starší, František, Michal, Juraj starší, Briestenskovci (Briesztenszky), Ján Briestenský, inak Mikloviech so synmi a Michal Briestenský, inak Václavoviech. V druhej polovici 17. storočia pribudla ešte vetva Briestenský, inak Dolný.HALAŠA, Andrej: Zemianske rodiny v Trenčianskej. In:Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 13, 1908.
V prvej polovici 18. storočia pribudla ďalšia vetva rodu - Briestenský, inak Némesi. Rod sa rozšíril aj mimo Briestenného – najskôr do Pružiny, neskôr do Nemeckého (dnes Nitrianskeho Pravna). V Nemeckom Pravne príslušníci rodu vlastnili kúriu v centre mestečka (na námestí). Pôsobili tu ako rektori na mestskej škole i ako organisti v kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Príslušníci rodu boli aj súkennícki majstri a stali sa členmi súkenníckeho cechu v Nemeckom Pravne, ktorý tu existoval už od druhej polovice 16. storočia.
V 18. storočí sa príslušníci rodu Briestanský uvádzajú v prvej polovici storočia okrem Trenčianskej už aj v Nitrianskej a Tekovskej stolici, o niečo neskôr tiež v Báčskej a Hevešskej stolici. Známe sú aj údaje o niektorých členoch rodu. Štefan Briestenský bol roku 1717 notárom obce Veľké Kostoľany. Od roku 1777 pôsobil v Žiline Ján Jozef Briestenský (17511806) ako farár, neskôr aj žilinský vicearchidiakon, pôsobil do roku 1792. V rokoch 1797 až 1806 bol nitrianskym kanonikom.
Juraj Briestenský bol roku 1668 familiárom baróna Michala Majthényiho, asesora Najvyššieho uhorského súdu.
Erb rodiny Briestenský I keď je samozrejmé, že rod používal vlastné heraldické znamenie (erb) určite už od 15. storočia, erb rodu sa našiel až na pečatiach príslušníka rodu z konca 18. storočia. Maďarský historik Béla Kempelen spomína erbovú listinu Briestenskovcov z roku 1726, nenašla sa však nikde uverejnená. Ak skutočne existovala, muselo ísť len o potvrdenie, alebo vylepšenie erbu.OLŠOVSKÝ, Martin: Po stopách predkov (Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek). Považská Bystrica, 12.12.2008.
Erb rodu našli historici na pečatiach Andreja Briestenského (1788 – 1811), ako aj na pečati Jána Briestenského (1798). Farebné riešenie erbu uverejnil maďarský historik Július Andráši ml. v roku 1913. Erb Briestenských tvorí modrý štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí doprava obrátený dvojchvostý lev s mečom v pravej labe. Klenot tvorí biely pelikán kŕmiac svoje potomstvo. Prikrývadlá sú modro – zlaté a červeno – strieborné.ANDRÁSSY, Gyula: Magyarország címeres könyve, I., Budapest 1913.
Známi príslušníci rodu Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:
Michael de Briest (16. storočie?), asi zakladateľ rodu Ján Briestenský (19. storočie?), richtár obce Briestenné Štefan Briestenský (18. storočie), notár obce Veľké Kostoľany Ján Jozef Briestenský (18. storočie), farár v Žiline, neskôr vicearchidiakon, nitrianský kanonik Anton Adalbert Bresztyenszky (* 1786 – † 1851), maďarský matematik a autor učebníc Andrej Bresztenszky (* 1769 – † 1842), rímskokatolícky kňaz Anton Vojtech Briesztanszký, OSB (* 1786 – † 1851), rímskokatolícky kňaz, rád svätého Benedikta - Benediktíni Anton Bresztyenszky (* 1806 – † 1834), rímskokatolícky kňaz Ján Bresztyenszky (* 1849 – † 1904), rímskokatolícky kňaz Július Bresztyenszky (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je vo Vrícku - Münnichwies Alojz Ernest Bresztyánszky (* 1868 – † 1911), rímskokatolícky kňaz Ambróz Bresztyenszky (* 1869 – † ), rímskokatolícky kňaz
Galéria
Referencie
Ďalšia literatúra
kresba erbu D. Pongrácz
Pozri aj Briestenné (osada)
Externé odkazy Nitrianske Pravno Kúria Briestenských
Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku Kategória:Šľachtické rody na Slovensku