Martin Dubéci, MSc. (* 26. august 1986, Košice) je slovenský politik, opozičný poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky za Progresívne Slovensko. Od októbra 2023 do júna 2025 pôsobil ako predseda poslaneckého klubu PS, kým nebol zvolený za podpredsedu NR SR. V minulosti bol členom predsedníctva a sekretárom Progresívneho Slovenska, venoval sa politickej stratégii a v rokoch 20222023 pôsobil ako generálny manažér kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach.

Vzdelanie Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2006 až 2009 na Fakulte sociálnych vied Masarykovej univerzity v Brne. V magisterskom štúdiu pokračoval na London School of Economics and Political Science, kde študoval odbor Globálna politika.

Životopis

2012 – 2014 Od mája 2012 do septembra 2013 pôsobil ako poradca podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej (OĽaNO).

V októbri 2013 sa stal asistentom vtedajšieho poslanca slovenského parlamentu Radoslava Procházku. Ako poslanecký asistent mal zazmluvnenú mesačnú odmenu vo výške 2 000 eur.

Od júla 2013 do mája 2014 pôsobil ako vedúci Procházkovej prezidentskej kampane. V tejto funkcii zodpovedal za komunikáciu týkajúcu sa transparentnosti kampane. Keď Radoslav Procházka poskytol denníku SME zoznam darcov, v ktorom chýbal dar vo výške 10 000 eur od Andreja Zmečeka, Dubéci vysvetľoval nesúlad medzi poskytnutým a oficiálnym zoznamom darcov tým, že 10 000 eur „tvorili drobné náklady napríklad na dopravu či pohostenie“. Na ďalšie otázky, prečo Zmečeka nepriznali ako darcu už skôr, neodpovedal. Radoslav Procházka sa 3. júna 2014 vyjadril, že o „peniazoch, ktoré išli na prezidentskú kampaň, ale nie cez transparentný účet, vedeli do pondelka len moji spolupracovníci“, medzi ktorými bol aj Martin Dubéci.

2015 – 2020 V septembri 2015 svoje pôsobenie v strane SIEŤ ukončil, čo odôvodnil prístupom strany k riešeniu migračnej krízy. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 kandidoval na kandidátnej listine Most-Híd ako nestranník pod číslom 33.Voľby do Národnej rady SR 2016 – volby.statistics.sk Ostro sa vyhradil voči dezinformáciám, ktoré šírilo mnoho politikov pred vtedajšími voľbami v čase migračnej krízy. Inicioval kvôli tomu aj Výzvu k ľudskosti, pod ktorú sa podpísalo mnoho známych osobností, ale aj verejnosť. V decembri 2015 dostal za vytvorenie priestoru pre všetkých, ktorí cítili potrebu vyjadriť solidaritu s ľuďmi na úteku pred vojnou a hladom spolu s ďalšími predstaviteľmi cenu od vtedajšej ombudsmanky Jany Dubovcovej.

Pred voľbami poskytol rozhovor denníku Új Szó, v ktorom povedal, že schválenie tzv. protiteroristickej novely Ústavy SR poslancami Smeru-SD a Mostu-Híd počas migračnej krízy „nie je koniec sveta, ani znakom kolaborácie“. Na otázku, že Most-Híd patrí k stranám s najväčšou šancou spolupracovať so Smerom-SD odpovedal v decembri 2015, že sa tak podľa neho nestane. Vo voľbách získal na kandidátnej listine Mostu-Híd 4 996 preferečných hlasov (2,94 % zo všetkých hlasov strany Most-Híd) a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa nestal. V celkovom poradí strany obsadil 33. miesto.

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 10. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU. Vo voľbách získal 4 138 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 24. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu opätovne nedostal.

Po roku 2020 Po voľbách v roku 2020 začal pôsobiť ako politický konzultant a v roku 2022 sa stal generálnym manažérom kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik. V roku 2021 zabehol svoj prvý maratón s časom 3 hodiny a 27 minút.

V predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidoval na 21. mieste kandidátky strany Progresívne Slovensko. Vo voľbách získal 6 647 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR. Na prvom zasadnutí poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska bol 24. októbra 2023 zvolený za jeho predsedu.

V júni 2025 bol kritizovaný Branislavom Gröhlingom za zlyhanie pri hlasovaní o navrhovanom uznesení k zrušeniu protiruských sankcií, o ktorom rokovala Národná rada Slovenskej republiky. Hlasovania sa zúčastnilo len 76 poslancov, teda najtesnejší počet, pri ktorom je parlament uznášaniaschopný. Za uznesenie hlasovalo 51 poslancov Smeru a SNS, niektorí poslanci Hlasu a nezaradení poslanci. Ak by sa hlasovania zúčastnili poslanci Progresívneho Slovenska, Slobody a Solidarity a Kresťanskodemokratického hnutia, uznesenie by nebolo schválené. Podľa slov Branislava Gröhlinga začali predstavitelia Progresívneho Slovenska pred hlasovaním kričať, aby sa opozícia neprezentovala, čím by sa parlament stal neuznášaniaschopným. Po schválení uznesenia sa poslanci podľa Gröhlinga pozerali neveriacky na Martina Dubéciho a Michala Šimečku, ktorí sa mali začať ospravedlňovať, že to berú na seba.

Na 35. schôdzi Národnej rady SR bol v tajnom hlasovaní 18. júna 2025 zvolený 78 hlasmi za podpredsedu Národnej rady SR. Stal sa tak jediným opozičným podpredsedom NR SR a svoje zvolenie vnímal „ako malý krok k normalizácii pomerov v Národnej rade.“ „Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady,“ povedal Dubéci o svojom zvolení. Dodal, že plánuje brániť hranice inštitúcií, ktoré sú „dennodenne skúšané“. Po zvolení za podpredsedu Národnej rady SR ho vo funkcii predsedu poslaneckého klubu nahradila Zuzana Mesterová.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Martin Dubéci na webe strany Progresívne Slovensko Spravodajstvo týkajúce sa Martina Dubéciho na portáli agentúry SITA

Kategória:Osobnosti z Košíc Kategória:Slovenskí kultúrni manažéri Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici SIETe Kategória:Politici MOST-HÍD Kategória:Politici Progresívneho Slovenska Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027) Kategória:Podpredsedovia NR SR Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity Kategória:Absolventi London School of Economics