Solar Orbiteralt=|300x300bod Vizualizácia sondyCOSPAR2020-00.AKatalógové číslo...Štart10. február 2020 04:03 UTCKozmodrómCape Canaveral SLC-41Nosná raketaAtlas V 411Koniec misie2027 (plánovaný) / 10 rokov predĺženáOperátorESA / NASAVýrobaAirbus Defence and Space LtdRozmery 2,5 m × 3 mHmotnosť1 800 kg / prístroje 190 kgPríkon1100 WParametre obežnej dráhyPerihélium0,28 au (60 R☉)Afélium0,8 – 0,9 AU Sklon0 – 25° (34°)Doba obehu150 dníPrístrojeTeleskopRitchey–Chrétien reflektorPriemer160 mmOhnisko2 500 mmSWASolar Wind Analyser EPDEnergetic Particle Detector MAGMagnetometer RPWRadio and Plasma Wave analyserPHIPolarimetric and Helioseismic ImagerEUIEUV full-Sun and high-resolution ImagerSPICEEUV spectral ImagerSTIXSpectrometer Telescope for Imaging X-rays MetisKoronograf SoloHIHeliospheric ImagerStránky ESA Solar Orbiter náhľad|Porovnanie veľkosti Slnka pri pohľade zo Zeme (vľavo, 1 au) a zo sondy Solar Orbiter (0,284 au, vpravo) náhľad|Štrukturálny model Solar Orbiter krátko pred opustením výrobnej haly Airbus v Stevenage v Spojenom kráľovstve

Solar Orbiter je aktívna sonda na prieskum Slnka, ktorú vyvinula Európska vesmírna agentúra (ESA). Solar Orbiter je určený na vykonávanie podrobných meraní vnútornej heliosféry, slnečného vetra a na vykonávanie dôkladných pozorovaní polárnych oblastí Slnka.

Solar Orbiter bude pozorovať Slnko z excentrickej obežnej dráhy s perihéliom ~ 60 slnečných polomerov (RS), alebo 0,284 au. Počas plánovanej 7-ročnej misie sa orbitálny sklon zvýši asi na 25°.

Vedecké ciele Sonda sa každých päť mesiacov priblíži k Slnku tak, aby sa umožnilo opakované štúdium tej istej oblasti slnečnej atmosféry. Solar Orbiter bude pozorovať hromadenie magnetickej aktivity v atmosfére, ktorá môže viesť k silným slnečným erupciám.

Vedci budú mať tiež možnosť koordinovať pozorovania s misiou Parker Solar Probe (20182025) agentúry NASA, ktorá vykonáva merania koróny Slnka.

Cieľom misie je vykonať detailné štúdie Slnka a jeho vnútornej heliosféry s vysokým rozlíšením, ktoré pomôžu nájsť odpovede na tieto otázky:

ako a kde v koróne vzniká slnečný vietor a magnetické pole? ako solárne prechody poháňajú variabilitu heliosféry? ako solárne erupcie produkujú energetické častice žiarenia vypĺňajúce heliosféru? ako funguje solárne dynamo a riadi vzťah medzi Slnkom a heliosférou?

Vedecký náklad Užitočné zaťaženie na vedecké účely sa skladá z:

Heliosférické nástroje

Solar Wind Analyzer (SWA): Na meranie vlastností a zloženia slnečného vetra. Má tri senzory. Doska senzora PAS vznikla v spolupráci Českej akademie vied s Karlovou Univerzitou. Detektor energetických častíc (EPD): Na meranie supratermálnych iónov, elektrónov, neutrálnych atómov, ako aj energetických častíc v energetickom rozsahu od 0,002 MeV až 20 MeV pre elektróny, 0,003 MeV až 100 MeV pre protóny, 0,008 MeV/n až 200 MeV/n pre ťažké ióny. Magnetometer (MAG): poskytne podrobné merania magnetického poľa Analyzátor rádiových a plazmových vĺn (RPW): Na meranie magnetických a elektrických polí vo vysokom časovom rozlíšení. Jeho súčasťou je aj český prístroj Time Domain Sampler (TDS). TDS vykoná digitalizáciu kriviek elektrického a magnetického poľa vo frekvenčnom rozsahu od 100 Hz do 250 kHz. Tieto budú predbežne spracované a výber potenciálne zaujímavých udalostí sa uloží do vnútornej pamäte a neskôr sa prenesie na zem.

Solárne prístroje na diaľkové snímanie

Polarimetrické a helioseizmické zobrazovače (PHI): Poskytujúce merania fotosférického magnetického poľa celého disku vo vysokom rozlíšení Zobrazovač EUV celého Slnka a s vysokým rozlíšením (EUI): Na zobrazenie rôznych vrstiev slnečnej atmosféry EUV spektrálny zobrazovač (SPICE): Poskytujúci spektrálne zobrazovanie slnečnej fotosféry a koróny charakterizujúce plazmové vlastnosti na Slnku Spektrometrický ďalekohľad pre zobrazovanie röntgenových lúčov (STIX): Poskytujúci zobrazovaciu spektroskopiu tepelnej a netepelnej slnečnej röntgenovej emisie od 4 do 150 keV Koronograf (Metis): navrhnutý pre súčasné zobrazovanie viditeľnej a ultrafialovej emisie slnečnej koróny, umožní diagnostikovať štruktúry a dynamiku celej koróny Heliospheric Imager (SoloHI): Na zobrazenie kvázi stálych a prechodných tokov slnečného vetra (poskytnuté USA)

Časová os apríl 2012: zadanie zákazky na výstavbu vo výške 300 miliónov EUR spoločnosti Astrium UK. jún 2014: dokončenie 2-týždňového testu ohrevu slnečného štítu. september 2018: Solar Orbiter je dodaný do IABG v Nemecku, kde začali environmentálne testy. február 2020: Solar Orbiter bol vynesený na svoju trajektóriu pomocou rakety Atlas V 411.

Oneskorenie štartu V apríli 2015 bol plán štartu od júla 2017 do októbra 2018. V auguste 2017 bol plán štartu február 2019. Štart bol naplánovaný na 10. februára 2020 04:03 UTC na rakete Atlas V 411 a v tomto termíne aj prebehol.

Trajektória orbitera Od štartu bude Solar Orbiteru trvať približne 3,5 roka, pri použití opakovanej gravitačnej asistencie Zeme a Venuše, aby dosiahol svoju operačnú dráhu, eliptickú obežnú dráhu s perihéliom 0,28 au a s aphéliom 0,9 au. Počas očakávaných 7 rokov trvania misie použije ďalšiu gravitačnú pomoc Venuše, aby zvýšil svoj sklon k rovníku Slnka z 0° na 25°, čo mu umožní lepší pohľad na póly Slnka. Ak bude schválená predĺžená misia, sklon by sa mohol ďalej zväčšiť na 34°. Sklon rotačnej osi Slnka k eklitike je 7,25°.

9. augusta 2021 urobila sonda Solar Orbiter jeden zo svojich manévrov pri Venuši. Len o 33 hodín neskôr preletela okolo Venuše aj sonda BepiColombo. Takýto ojedinelý krátko po sebe nasledujúci prelet dvoch sond poskytol jedinečný pohľad na túto planétu. Sondy boli od seba aj v dobe maximálneho priblíženia vzdialené vyše pol milióna km.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Solar Orbiter na webe ESA Solar Orbiter na webe NASA Science Solar Orbiter na webe eoPortal

Kategória:Slnečné sondy Kategória:Sondy ESA Kategória:Kozmonautika v 2020 Kategória:Úspešné sondy