náhľad|Echeie, zvukové ozvučnice v stene na zlepšenie akustiky v divadle podľa Vitruvia Écheia alebo echea (écheia, ) bola antická ozvučnica.
Écheia alebo ozvučnica (od slova „echó“ ozvena) bola nádoba v tvare džbánu, ktorá sa podľa rímskeho spisovateľa Vitruvia používala v antických divadlách na zlepšenie akustiky na javisku (v orchéstre) prostredníctvom rezonancie zvuku (nenašli sa žiadne presvedčivé archeologické dôkazy o nich). Zvyčajne boli zhotovené z bronzu, ale z ekonomických dôvodov sa vyrábali aj terakotové. Uložené boli vo výklenkoch v polkruhovom múre s otvormi obrátenými do vnútorného priestoru javiska alebo pod sedadlami divákov. Vitruvius tieto informácie čerpal z diela Základy hudobnej teórie (Ἁρμονικῶν στοιχείων – Harmonikón stoicheión) od Aristoxena, gréckeho filozofa a hudobného teoretika zo 4. stor. pred Kr.
Použitie bronzových alebo terakotových nádob na zlepšenie akustiky nebolo technické zariadenie obmedzené len na grécke divadlá. V stredoveku bolo mnoho kostolov, v ktorých boli tieto hlinené nádoby vložené do múrov, najmä v priestoroch speváckeho zboru, ich otvory boli otočené do vnútorného priestoru, čo malo zjavne zlepšiť akustiku v budove. V otvoroch (či vo výklenkoch), v ktorých mali byť umiestnené, sa aspoň v jednom prípade našli terakotové nádoby (Gioiosa Ionica, Kalábria), ktoré boli „vyrobené zjavne na tento účel“. Ich zavedenie bolo pravdepodobne priamo ovplyvnené Vitruviovým textom, potvrdzujú to niektoré texty, ako napr. v kláštornej kronike Célestins de Metz z roku 1432.
Vitruvius o ozvučniciach pod divadelnými sedadlami uvádza: „Na základe týchto prieskumov sa potom pomocou matematiky zhotovia v príslušnom pomere k veľkosti divadla bronzové nádoby a zostroja sa tak, aby pri údere mohli jednotlivo medzi sebou vydať zvuk v kvarte, v kvinte, a po rade ďalej až po dvojoktávu. Potom je potrebné ich umiestniť podľa hudobného usporiadania v komôrkach zriadených pod divadelnými sedadlami tak, aby sa nikdy nedotýkali steny a aby mali okolo seba prázdny priestor a dosť volného miesta i nad svojim horným okrajom; musia sa položiť prevrátene a podložiť na strane obrátenej k javisku klinmi vysokými nie menej ako pol stopy. Oproti týmto komôrkam sa na spodku v usadení stupňov ponechajú otvory 2 stopy dlhé a pol stopy vysoké."
V Ríme sa zrejme sa tento ozvučný systém nepoužíval, ale Vitruvius tvrdil, že sa používal v rímskych provinciách a mnohých gréckych mestách vrátane Korintu. Bolo identifikovaných približne šestnásť antických divadiel, kde sa écheie mohli nachádzať, a to napr. v mestách Aizanoi, Skythopolis, Nikopolis, Gerasa, Ierapetra, Gortyn, Lyttos.
Referencie a bibliografia
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky
Kategória:Kultúra v starovekom Grécku Kategória:Kultúra v starovekom Ríme Kategória:Staroveká grécka keramika Kategória:Nádoby