AghlabovciAghlabovci In: [slovenská výslovnosť: aglabovci] (iné názvy: Aglabovci, Aghlabidovci; arab. بنو الأغلب- Banú al-Aglab, iný prepis:...Aghlab alebo الأغالبة al-Agáliba, iný prepis: al-Agháliba) bola arabská dynastia vládnuca v rokoch 800909 v severnej Afrike.
História rodu Zakladateľom rodu bol abbásovský guvernér Ibráhím I. ibn al-Aglab (800812), ktorého v dôsledku predchádzajúcich berberských vzbúr poveril správou územia kalif Hárún ar-Rašíd. Ibrahím sa udeleného územia ujal a kalifovi posielal ročný poplatok 40 000 dinárov, inak však začal vládnuť pomerne samostatne a založil nezávislý sunnitský emirát so sídlom v Kajruváne. V nasledujúcom období Aghlabovci síce oficiálne naďalej podliehali abbásovským kalifom, no prejavovalo sa to iba pri poradí mien v modlitbe chutba. Ibráhímova vláda bola z vojenského hľadiska spojená najmä s upevňovaním moci v Afrike a potláčaním berberských povstaní. Začiatkom 9. storočia sa mu a Abudlláhovi podarilo postupne ovládnuť Tunisko, Tripolsko a časť Alžírska.
Za vlády Ibráhímovho syna Zijádatulláha I. v krajine vypukla silná arabská vzbura, ktorá však bola potlačená a následne sa krajine v rokoch 827831 podarilo ovládnuť byzantskú Sicíliu, v roku 868 Maltu, a neskôr aj časť južného Talianska. Šlo o poslednú fázu arabskej invázie zavŕšenú dobytím poslednej sicílskej pevnosti Taormina v roku 902. Aghlabovci mali silné námorníctvo, známa bola ich pirátska činnosť a prepadanie kresťanských prístavov a miest. V roku 838 vyplienili Marseille, v roku 840 taliansku Anconu, v roku 849 burgundský Arles a v roku 846 dokonca perifériu Ríma. Rím znovu ohrozili v roku 849 a v roku 878 sa pápež Ján VIII. musel zaviazať k poplatkom. Podobne už pred tým učinili iné bohaté talianske prístavné mestá Gaeta, Amalfi, Neapol, či Sorrento.
Koncom 9. storočia sa však aghlabovské úspechy v Taliansku začali rúcať. Oživená Byzantská ríša pod vládou Macedónskej dynastie začala proti krajine viesť protiofenzívu a dokázala získať späť početné mestá a pevnosti. Podobne sa do protiofenzívy spustili aj západní katolíci. V roku 909 bol štát oslabený medzikmeňovými spormi a poľahky vyvrátený šíitskymi Fátimovcami. Z obdobia Aghlabovcov sa v severnej Afrike zachovalo viacero kultúrnych pamiatok náboženského i svetského charakteru.Aghlabid dynasty In:
Zoznam panovníkov Ibráhím I. ibn al-Aglab (800812) Abú-l-Abbás Abdulláh I. (812817) Zijádatulláh I. (817838) Abú Ikál al-Aglab (838841) Abú-l-Abbás Muhammad I. (841856) Abú Ibráhím Ahmad (856863) Zijádatulláh II. (863) Abú-l-Garáník Muhammad II. (863875) Abú Ishák Ibráhím II. (875902) Abú-l-Abbás Abdulláh II. (902903) Abú Mudar Zijádatulláh III. (903909)
Referencie
Ďalšia literatúra AGHLABIDS or BANU 'L-AGHLAB In: AGHLABIDS In: AGHLABIDS In: Aglabiden In:
Iné projekty
Kategória:Panovnícke rody Kategória:Aghlabovci Kategória:Dejiny Tuniska Kategória:Dejiny Alžírska Kategória:Dejiny Líbye Kategória:Dejiny Talianska Kategória:Byzantská ríša