náhľad|Rez teoretickej Dysonovej sféry, variant pôvodného Dysonovho konceptu, s polomerom 1 AU, tenkou stenou a vyžarujúcim infračervené žiarenie. Dysonova sféra (nepresne: Dysonova guľa) je hypotetická konštrukcia postavená okolo hviezdy, ktorej cieľom je zhromažďovať energiu hviezdy alebo jej časť.Kultúra slova, 2018, roč. 52, č. 1 Môže ísť o systém prstencov, satelitov, plachiet alebo iných čiastkových konštrukcií alebo o súvislú guľovú plochu (čiže sféru). Hlavné podtypy sú Dysonova bublina (t. j. sústava Dysonových prstencov okolo hviezdy) a Dysonovo puzdro (puzdro, teda súvislá guľová plocha, okolo hviezdy). Dysonov prstenec je kružnica okolo hviezdy tvorená napríklad vedľa seba umiestnenými satelitmi.
Prvýkrát takúto konštrukciu spomenul Olaf Stapledon vo svojom sci-fi románe Star Maker (1937). Neskôr koncept spopularizoval Freeman Dyson v roku 1960 vo svojej práci Search for Artificial Stellar Sources of Infrared Radiation. . Išlo o sféru vo vzdialenosti 1 AU od Slnka, postavenú z materiálov veľkých planét (Jupiter).
Podľa W. D. DavidovaPriroda, no. 11, 1963 Dysonovu sféru nie je možné postaviť, pretože žiadna konštrukcia (sféra, prstencová alebo kupolovitá konš.) nedokáže byť dynamicky odolná. V prípade sféry ide o obrovskú štruktúru, na ktorú okrem samotnej gravitácie hviezdy vplýva aj radiačný tlak a dostredivá sila, čo znemožňuje jej výstavbu. Systém z viacerých častí nie je však stabilný. Výstavba by si vyžiadala obrovské množstvo energie, času a materiálu.
Dysonova sféra by bola znakom veľmi vyspelej civilizácie. Pri pohlcovaní slnečnej (hviezdnej) energie by vyžarovala veľké množstvo infračerveného žiarenia s malou (alebo premenlivou) svietivosťou a vďaka tomu by bola detegovateľná.
Medzi možných adeptov s takouto konštrukciou patrili hviezdy KIC 8462852 a EPIC 204278916. V obidvoch prípadoch však zmenu svietivosti spôsobili prachové prstence.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Hypotetické astronomické objekty Kategória:Futurológia Kategória:Science fiction