Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku je súčasťou celosvetovej pandémie infekčného ochorenia COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2. Prvý prípad bol na Slovensku potvrdený 6. marca 2020 premiérom Petrom Pellegrinim. Išlo o 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý nemal cestovateľskú anamnézu, avšak jeho syn bol v polovici februára v Benátkach. Dňa 6. marca 2020 sa potvrdil pozitívny test synovi, ktorý bol potvrdený ako pacient „0“, teda prvý nosič daného ochorenia na našom území. 6. marec bol v roku 2023 prvýkrát pripomínaný ako pamätný deň Deň obetí pandémie COVID-19, ktorých bolo za prvé tri roky viac ako 21 tisíc.
Rýchly nástup ochorenia na celom svete vytvoril kritický nedostatok ochranných pomôcok a testovacích súprav, ktorých aj na Slovensku bolo začiatkom pandémie nedostatok. S nástupom novej vlády Igora Matoviča sa ukázalo, že Slovensko v skladoch Štátnych hmotných rezerv malo nedostatok spoľahlivých testov a nemalo žiadne ochranné pomôcky. Štátne hmotné rezervy mali v zásobách len 3 000 testov. Následne bol šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura odvolaný a obvinený z korupcie.
Prvé preventívne opatrenia boli prijaté už vo februári 2020, kedy prvýkrát na Ministerstve zdravotníctva SR zasadal ústredný krízový štáb. Prvé opatrenia proti epidémii boli prijaté 6. marca 2020, od 12. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia. Od 16. marca 2020 boli uzavreté školy a zároveň začal platiť núdzový stav, ktorý trval do 14. júna 2020. 1. októbra 2020 bol vládou Igora Matoviča znovu vyhlásený núdzový stav, ktorý mal trvať 45 dní do 14. novembra 2020. Ten bol však vládou predlžovaný sedem mesiacov až do 14. mája 2021, kedy bol zrušený na základe novely zákona o hospodárskej mobilizácii, vďaka ktorej môže vláda manažovať pandémiu aj bez núdzového stavu. Školské vyučovanie v školskom roku 2020/2021 bolo prerušené od 12. októbra 2020 a do konca kalendárneho roka 2020 sa neobnovilo. Obnovilo sa len pre materské školy, prvý stupeň základných škôl a posledné ročníky stredných škôl, ktoré sa od 8. februára 2021 na základe COVID automatu mohli vrátiť do škôl. Tretí krát bol v tejto súvislosti vládou SR vyhlásený núdzový stav 25. novembra 2021 a bol ukončený uplynutím 22. februára 2022. (Mimoriadna situácia zo dňa 12. marca 2020 však ostávala naďalej v platnosti.)
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa na Slovensku začalo 26. decembra 2020. Očkuje sa vakcínami registrovanými Európskou liekovou agentúrou od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Johnson & Johnson. Používali sa aj vakcíny od firiem AstraZeneca a neregistrovaná vakcína Sputnik V. K 24. novembru 2021 bolo na Slovensku proti koronavírusu čiastočne zaočkovaných 2 603 391 osôb a 2 454 025 plne zaočkovaných osôb. Štátny ústav pre kontrolu liečiv k 17. novembru 2021 evidoval 9 027 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po vakcíne proti COVID-19, z ktorých bolo 1 125 vyhodnotených ako závažných. 1. augusta 2021 ministerstvo financií spustilo registráciu o očkovaciu prémiu a vyplatenie bonusu za sprostredkovanie očkovania. Prví výhercovia prémie sa budú losovať 15. augusta 2021.
Prvou obeťou ochorenia COVID-19 na Slovensku bol 60-ročný muž, ktorý zomrel 30. marca 2020, pár hodín po prepustení z nemocnice.
Striktné pravidlá a opatrenia (tvrdý lockdown), ktoré boli prijaté na začiatku pandémie udržali počet infikovaných osôb počas prvej vlny pandémie (marec – máj 2020) pod kontrolou.PAŽITNÝ P., KANDILAKI D., LÓFFLER Ľ, ZAJAC R. (2022): Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 - 2022) Dostupné online S uvoľňovaním opatrení v lete 2020 začali prípady stúpať.
V druhej vlne pandémie (september 2020 – máj 2021) sa situácia výrazne zhoršila, dokonca nad očakávania odborníkov, kvôli výskytu novej mutácie koronavírusu alfa (B.1.1.7) V nemocniciach nebolo dostatok lôžok pre pacientov s COVID-19 a zdravotnícky personál bol vyčerpaný a bolo ho taktiež nedostatok. Vo februári 2021 sa Slovensko stalo najhoršie na svete v počte úmrtí a hospitalizovaných prípadov prerátaných na počet obyvateľov. Štúdia vypracovaná až po skončení pandémie v roku 2022 hodnotí situáciu počas druhej vlny na Slovensku ako katastrofálnu, kolabujúce zdravotníctvo, veľa infikovaných aj mŕtvych, manažment pandémie bol nezvládnutý.
Od konca jari 2021 sa epidemická situácia zlepšovala až do júla, kedy na Slovensku začala tretia vlna epidémie, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva pripravovalo už od júna 2021. 3. vlna (september 2021 – máj 2022) bola napriek vakcíne hodnotená na Slovensku ako katastrofálna a znamenala veľa obetí a nápor v nemocniciach.
Alfa variant koronavírusu (B.1.1.7) sa na Slovensku vyskytol už 14. novembra 2020. Mutácia kapa (B.1.617.1, predtým variant B.1.617) bola prvýkrát sekvenovaná 12. mája 2021. Mutácia delta (B.1.617.2) bola na Slovensku potvrdená 23. júna 2021.
K 24. novembru 2021 bolo PCR testami pozitívne testovaných 631 738 osôb a antigénovými testami 474 232 osôb.
Na následky COVID-19 k novembru 2021 zomrelo 14 056 ľudí. Do konca februára 2022 to bolo o 21 917 až 26 786 viac ako priemer z predchádzajúcich období v rokoch 2016 až 2019 (tzv. nadúmrtnosť) spôsobená dôsledkami pandémie. Štúdiu „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ predstavil v decembri 2022 šéf konzultačnej firmy Peter Pažitný, ktorý tvrdil, že chaos a zlé rozhodnutia štátu spôsobili, že 12- až 21-tisíc Slovákov zomrelo na covid zbytočne. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v januári 2023 nariadil preskúmať závery tejto štúdie.
Podľa medzinárodnej štúdie z roku 2022Schöley a kolektív (2022), uverejnenej v časopise Nature Human Behaviour, prevzaté z Štúdiu "Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“Dostupné online stredná dĺžka života, vyjadrujúca súčasný stav zdravia populácie na Slovensku počas pandémie (v rokoch 2019 až 2021) poklesla až o 33 mesiacov (2 roky a 9 mesiacov), pokiaľ v období predtým (2015 až 2019) narástla o 3,1 mesiaca. Z 29 skúmaných krajín sa stredná dĺžka života najviac skrátila v Bulharsku (o 43 mesiacov) a Slovensko nasledovalo hneď druhé. Rovnaké výsledky vykazujú aj sčítania Eurostatu z roku 2022. V priebehu roka 2021 očakávaná stredná dĺžka života pri narodení sa na Slovensko skrátila z 77,0 v roku 2020 na 74,8 v roku 2022, čo predstavuje pokles o 2,2 roku.
K 1. januáru 2023 bolo celkovo evidovaných 1 859 907 pozitívnych prípadov koronavírusu z 7 380 010 vykonaných PCR testov (1 351 602 testov na 1 milión obyvateľov). Okrem PCR metódy bolo vykonaných aj 44 624 314 antigénnych testov, z ktorých bolo 798 838 pozitívnych. V súvislosti s Covid-19 eviduje Slovensko 20 859 úmrtí, čo predstavuje 3 751 úmrtí na 1 milión obyvateľov krajiny vzhľadom na počet obyvateľov 5 460 193.
Svetová zdravotnícka organizácia v máji 2023 odvolala stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu, čo podľa hlavného hygienika neznamená, že je koniec pandémie COVID-19.
Priebeh
Prvá vlna (marec – jún 2020) Prvá vlna pandémie na Slovensku prebiehala od marca do júna 2020. Od 15. marca 2020 do 14. júna 2020 trval núdzový (výnimočný) stav, ktorý skončil po piatich fázach uvoľňovania opatrení. Táto vlna bola zvládnutá dobre s malým počtom infikovaných aj obetí. Zavedením tvrdých lockdownov hneď na začiatku sa zachytil rýchly nástup pandémie. Nenaplnil sa katastrofický scenár analytikov ministerstva zdravotníctva, že by zdravotníctvo potrebovalo päťkrát viac pľúcnych ventilácií, ako malo k dispozícii. Zároveň pomohla ľudská solidarita a aj politici povzbudzovali a spájali občanov v dodržiavaní opatrení.
Január 2020 23. januára bol úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prvýkrát informovaný o výskyte vírusovej pneumónie v meste Wu-chan v Číne. Detailnejšie laboratórne vyšetrenie biologického materiálu chorých osôb potvrdilo prítomnosť nového koronavírusu u 15 pacientov. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal odporúčania pre osoby, ktoré cestujú do Číny.
27. januára boli na zasadnutí krízového štábu prijaté prvé preventívne opatrenia. Na tlačovej konferencií po jeho zasadnutí predseda vlády (Peter Pellegrini) spolu s hlavným hygienikom SR (Ján Mikas) informovali o chystaných cvičeniach a zároveň vyzvali občanov, aby zvážili cestu do zahraničných oblastí, v ktorých bol výskyt koronavírusu potvrdený.
Február 2020 3. februára sa na Slovensku začala vykonávať laboratórna diagnostika koronavírusu SARS-CoV-2. Dovtedy boli vzorky pacientov s podozrením na ochorenie COVID-19 zasielané na vyšetrenie do Nemecka. Vyšetrovanie vzoriek prebiehalo v Národnom referenčnom centre pre chrípku zriadenom na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave. S virologickým inštitútom v Berlíne spolupracoval úrad verejného zdravotníctva naďalej, pretože pozitívne vzorky na koronavírus boli zasielané na potvrdenie do laboratória v Berlíne.
7. februára sa vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici konalo cvičenie. Podobné cvičenie prebehlo aj v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
27. februára na zasadnutí Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky boli prijaté viaceré opatrenia. Rada zriadila (ústredný) krízový štáb, ktorý bol de facto ústredný, pretože jeho predsedom bola ministerka vnútra D. Saková a v prípade potreby mohli napr. vyhlásiť núdzový stav. Krízový štáb zasadal na Ministerstve zdravotníctva pod vedením ministerky vnútra s účasťou hlavného hygienika, predstaviteľov Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva obrany, Ministerstva dopravy, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a Ministerstva financií. (23. marca 2020 nová Matovičova vláda zriadila vlastný permanentný krízový štáb. Pozri ďalej.)
28. februára bola na letiskách v Bratislave, Košiciach a Poprade zavedená celoplošná kontrola pasažierov meraním telesnej teploty.
Marec 2020 6. marca bol potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19 na území Slovenska. Jednalo sa o 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý sa nakazil sekundárnym prenosom ochorenia. Muž nemal cestovateľskú anamnézu, avšak jeho syn bol v polovici februára v Benátkach v Taliansku. Od začiatku testovania na COVID-19 sa do tohto dňa na Slovensku urobilo 378 testov na koronavírus, z toho bol jeden pozitívny. Konalo sa zasadnutie krízového štábu, kde sa prijali opatrenia, ktoré zakázali návštevy v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a väzniciach a zakázané boli aj všetky školské zahraničné exkurzie. Občanom bolo odporučené, aby podstúpili dobrovoľnú karanténu a nenavštevovali verejné podujatia, nákupné centrá či bohoslužby.
7. marca bol COVID-19 potvrdený aj u manželky a syna prvého pozitívne testovaného muža. Ukázalo sa, že jeho syn je „pacient 0“, teda prvý nosič daného ochorenia, ktoré doniesol z Talianska.
10. marca krízový štáb zakázal organizovanie športových, kultúrnych aj verejných podujatí na dobu 14 dní a nariadil povinnú 14-dňovú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili z najviac postihnutých krajín, a to z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórei. V karanténe museli byť spolu so všetkými osobami v ich spoločnej domácnosti.
12. marca ústredný krízový štáb prijal prvé prísne opatrenia ohľadom zatvorení škôl, voľnočasových zariadení, zastavení medzinárodnej prepravy a zavedení povinnej 14-dňovej karantény pre všetkých, ktorí sa vrátia zo zahraničia. Bola vyhlásená mimoriadna situácia. Na druhý deň boli v ranných hodinách spustené hraničné kontroly a zrušené všetky medzinárodné lety.
15. marca bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týkal predovšetkým 22 štátnych zdravotníckych zariadení.