Hruška (lat. Pyrus, staršie Pirus) je rod z čeľade ružovité. Zahŕňa listnaté stromy.
Výskyt Rod sa vyskytuje v miernom a subtropickom pásme. Pôvodné územie je celá Európa (okrem severnej), celá Ázia (okrem severnej) a severná Afrika. Odtiaľ boli niektoré druhy tohto rodu introdukované do severnej Ameriky, Mexika, časti južnej Ameriky, Južnej Afriky, Kene, Zimbabwe, Austrálie a časti tichomorských ostrovov (Nový Zéland).Ferrandi, C.H., van der Merwe, P.W. and Huysamer, M. (2005). STATUS OF THE PEAR INDUSTRY IN AFRICA, WITH SPECIFIC REFERENCE TO SOUTH AFRICA. Acta Hortic. 671, 73-76 DOI: 10.17660/ActaHortic.2005.671.8 https://doi.org/10.17660/ActaHortic.2005.671.8
Charakteristika Rastlina má podobu buď stromu, alebo menej často kra. Konáre môžu byť bez tŕňov (pri hruške obyčajnej v užšom zmysle), alebo s tŕňmi. Listy sú na uzlovitých brachyblastoch, opadavé, jednoduché, striedavé, celistvookrajové alebo pílkovité. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, pravidelné a sú biele (zriedkavo ružové, červené alebo žlté). Kvety sú po 5 kusoch v súkvetí typu chocholík. Nadsemenníkový kalich je väčšinou trváci, občas opadavý. Plod je malvica, ktorá je hruškovitá (typický tvar), vrtidlovitá alebo guľovitá; mezokarp obsahuje tzv. kamenné bunky (t.j. skupiny brachysklereíd).BERTOVÁ, L. (ed.) Flóra Slovenska IV/3. Bratislava: Veda. 1992. S. 381-382 Multimediální obrazový atlas dřevin: [výukové DVD] [online]. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2009 [cit. 2020-03-20]. ISBN 978-80-7375-274-3.
Rod zahŕňa kultúrne i divé rastliny, presnejšie povedané zahŕňa klasické pestované rastliny (napr. hruška obyčajná v užšom zmysle), domestikované divé rastliny (napr. časť druhu Pyrus spinosa), divé rastliny (veľká väčšina druhov) a splanené rastliny (napr. splanená hruška obyčajná v užšom zmysle). Pestované hrušky sa pestujú ako ovocný strom (napr. hruška obyčajná v užšom zmysle) alebo ako okrasný strom či ker (napr. hruška vŕbolistá).
Európsky hlavný domestikovaný druh hruška obyčajná (Pyrus communis) v užšom zmysle vznikol domestikáciou hrušky planej (Pyrus pyraster). Ázijské hlavné domestikované druhy vznikli takto: pestovaná hruška ussurijská (Pyrus ussuriensis) vznikla z divej hrušky ussurijskej (Pyrus ussuriensis); pestovaná hruška hruškolistá (Pyrus pyrifolia) a druh Pyrus betschneideri vznikli z divej hrušky hruškolistej (Pyrus pyrifolia); druh Pyrus sinkiangensis vznikol hybridizáciou hrušky obyčajnej v užšom zmysle a buď pestovanej hrušky hruškolistej, alebo druhu Pyrus betschneideri.
Choroby Medzi časté ochorenia hrušiek patrí spála rastlín z čeľade ružovitých (pôvodcom ktorej je baktéria Erwinia amylovora) a hrdza hrušková (pôvodcom ktorej je huba Gymnosporangium fuscum).
Systematika Zaradenie v systéme Rod hruška (Pyrus) patrí do:Potter, Daniel & Eriksson, Torsten & Evans, R. & Oh, Sang-Hun & Smedmark, J. & Morgan, D. & Kerr, M. & Robertson, K. & MP, Arsenault & Dickinson, Timothy & Campbell, Christopher. (2007). Phylogeny and classification of Rosaceae. Plant Systematics and Evolution. 266. 5-43. GRIN taxonomy Rosengewächse. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1jabloňovité. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) - čeľade ružovité (Rosaceae); - podčeľade mandľovaté/slivkovaté (Amygdaloideae) [v širšom zmysle], nazývanej aj tavoľníkovaté (Spiraeoideae) [v širšom zmysle]; - nadtribusu Pyrodae; - tribusu Maleae (=Pyreae, =Pomeae) [v širšom zmysle]; - podtribusu Malinae (=Pyrinae), ktorý sa v starších systémoch označoval ako podčeľaď jabloňovaté/staršie jabloňovité (Maloideae, =Pyroideae, =Pomoideae) [v užšom zmysle].
Rozsah taxónu V 18. storočí sa rozsah rodu Pyrus rôznil podľa autora. Napríklad Linnaeus 1753 do rodu Pyrus zaradil nielen to, čo dnes označujeme ako rod Pyrus v najužšom zmysle (hruška; presnejšie spomína len dnešnú hrušku obyčajnú v užšom zmysle a hrušku planú), ale aj to, čo dnes chápeme ako samostatné rody Malus (jabloň) a Cydonia (dula). Treba poznamenať, že viaceré dnešné rody a druhy z dnešného podtribusu Malinae v tomto jeho diele nie sú vôbec spomenuté, takže je otázne, kam by v ňom patrili; minimálne rody Sorbus (jarabina) a Crataegus (hloh) má však autor uvedené oddelene od rodu PyrusLINNAEUS, C. Species plantarum : exhibentes plantas rite cognitas ad genera relatas, cum diferentiis specificis, nominibus trivialibus, synonymis selectis, locis natalibus, secundum systema sexuale digestas. T. 1 S. 478 a nasl.. O niekoľko rokov neskôr však napríklad Miller 1768 (podobne ako súčasní autori) rozlišuje samostatné rody Pyrus, Malus a Cydonia (s poznámkou, že Cydonia by prípadne mohla zostať zaradená v rode Pyrus), pričom dodáva, že botanici už pred Linneausom rod Malus bežne oddeľovali od rodu PyrusCydonia; Malus; Pyrus. In: .
Zhruba od 19. storočia dodnes potom možno v literatúre rozlíšiť takéto vymedzenia rodu Pyrus: a) U niektorých autorov (zhruba až do začiatku 20. storočia) rod Pyrus zahŕňal celý dnešný podtribus Malinae (=Pyrinae): okrem časti alebo celého tradičného taxónu Crataegeae (tento taxón zahŕňa rody Pyracantha [ hlohyňa ], Chamaemeles, Malacomeles (Nagelia), Crataegus [ hloh ], Mespilus [ mišpuľa ], Cotoneaster [ skalník ], Osteomeles [ hlohovec ] a Hesperomeles) a okrem rodu Peraphyllum (plánkovec); niekedy navyše okrem toho, čo dnes nazývame skupina rodov Cydonia (čiže okrem rodov Cydonia [ dula ], Pseudocydonia [ padula/dula ], Docynia a Chaenomeles [ dulovec ]); a niekedy navyše okrem rodov Amelanchier [ muchovník ], Photinia [ fotínia/blýskavka/červienka ], Eriobotrya [ mišpuľník ], Pourthiaea, Rhaphiolepis [ hložík ] a Stranvaesia [ stranvézia ]. Toto (resp. aj nižšie uvedený bod d) je rod Pyrus v najširšom zmysle.Pirus. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. Leipzig 1908, S. 906.Rosazeen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 138-139.MABBERLEY, D.J.. Mabberley's Plant-Book. Third Edition. 2008UFIMOV, R. A., DICKINSON, T. A. Infrageneric nomenclature adjustments in Crataegus L. (Maleae, Rosaceae). In: Phytologia (Sep 21, 2020) 102(3) KLIMENT, J et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 3. Rody začínajúce sa písmenom O – Z. In: Kultúra slova č. 2. 2020
b) U niektorých iných autorov (zhruba až do 80. rokov 20. storočia, ojedinele dodnes) rod Pyrus zahŕňal len to, čo dnes najčastejšie označujeme ako rod Pyrus (t.j. nižšie uvedený bod c), plus to, čo sa inde označuje ako rod Malus (po slovensky jabloň). Jednoducho povedané: do hrušiek boli zahrnuté aj jablká.REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 148malvoň. In: Masarykův slovník naučný IV. S. 702Malus
c) U niektorých iných autorov (až do súčasnosti) rod Pyrus väčšinou zahŕňa len druhy uvedené nižšie v zozname v kapitole Vnútorná systematika, teda typické hrušky. Toto je teda rod Pyrus v najužšom zmysle. Toto vymedzenie rodu Pyrus je dnes zďaleka najčastejšie.Pozri väčšinu zdrojov uvedených v kapitole Vnútorná systematika.
d) Niektorí súčasní autori v posledných rokoch (znova) používajú širokú definíciu rodu Pyrus z bodu a), ale upravenú podľa súčasných poznatkov o vzťahoch medzi druhmi a rodmi. Napríklad podľa Christenhusz et al. 2018 rod Pyrus zahŕňa celý dnešný podtribus Malinae okrem rodov Pyracantha, Malacomeles, Crataegus, Mespilus, Peraphyllum a Amelanchier.
Vnútorná systematika Sekcie U niektorých autorov sa rod hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) delí nie priamo na druhy, ale najprv na sekcie a až tie sa delia na druhy. Delenie na sekcie je sporné, v literatúre nájdeme napríklad takéto delenia:
1) Delenie na 2 sekcie: sekcia Pyrus a sekcia PashiaGRIN Taxonomy .
2) Delenie na 3 sekcie s podsekciami: rod hruška (Pyrus): sekcia Pyrus (=Achras) sekcia Pontica podsekcia Pontica (=Argyromalon) podsekcia Xeropyrenia podsekcia Mongolica (=Sinensis) sekcia Pashia podsekcia Armoricana podsekcia Pashia podsekcia Pyrifolia
3) Delenie na 4 sekcie: Pyrus, Argyromalon, Xeropyrenia a Pashia.Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. S. 8
Podľa novších prác sa rod delí na dva klády - jeden v Európe, severnej Afrike, západnej a strednej Ázii, a jeden vo východnej Ázii. Vyššie uvedené delenie na 3 alebo 4 sekcie je podľa tohto delenia nesprávne, ale delenie na 2 sekcie je približne správne, pretože uvedené dva klády v niektorých deleniach viac-menej zodpovedajú deleniu na sekcie Pyrus a Pashia.Korotkova, N., Parolly, G., Khachatryan, A., Ghulikyan, L., Sargsyan, H., Akopian, J., … Gruenstaeudl, M. (2017). Towards resolving the evolutionary history of Caucasian pears (Pyrus , Rosaceae)-Phylogenetic relationships, divergence times and leaf trait evolution. Journal of Systematics and Evolution, 56(1), 35–47. doi:10.1111/jse.12276
Druhy Počet druhov Presné delenie rodu hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) na druhy je sporné - v závislosti od autora sa delí na približne 10 - 100 recentných druhov (čiže v jednom extrémnom prípade sa delí na 10 veľkých recentných druhov, v druhom extrémnom prípade na okolo 100 malých recentných druhov)STRIEGLER, U. Die obermiozäne Flora des Blättertons von Wischgrund und anderer gleichaltriger Fundstellen der Klettwitzer Hochfläche (Niederlausitz, Land Brandenburg, Deutschland). In: Peckiana 12 2007. S. 24 Angiosperm Phylogeny Website Version 14 (10.9.2022). Najčastejšie sa uvádza 20 - 40 recentných druhov (z toho 20 je spravidla počet bez hybridov) alebo 70 - 80 druhov (Uvedených tu je 78 (79) "akceptovaných druhov" plus viacero nespracovaných (a teda bližšie nezaradených) druhov.)hruška. In: Malá slovenská encyklopédia 1993. S. 267.
Pre rod hruška (Pyrus) v najširšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedených významoch a aj d) sa v literatúre (t.j. historickej a súčasnej dokopy) vyskytuje okolo 900 druhov.IPNI .
Zoznam druhov Recentné druhy rodu hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c), zoradené podľa abecedy:Zheng X, Cai D, Potter D, Postman J, Liu J, Teng Y. Phylogeny and evolutionary histories of Pyrus L. revealed by phylogenetic trees and networks based on data from multiple DNA sequences. Mol Phylogenet Evol. 2014 Nov;80:54-65. doi: 10.1016/j.ympev.2014.07.009. Epub 2014 Jul 30. PMID: 25083939.Pyrus. In: Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. (najmä tabuľka)CAI, D. et al. Phylogeny of