La Esperantisto, neskôr len Esperantisto bol prvý časopis v esperante. Ako mesačník vychádzal v rokoch 1889 až 1895. Redaktorom bol Ludwik Lejzer Zamenhof, zakladateľ esperanta, ktorý písal aj väčšinu textov. Vydavateľom bol Christian Schmidt, predseda Klubu medzinárodného jazyka v Norimbergu a neskôr Wilhelm Heinrich Trompeter ako aj samotný Zamenhof.
Dejiny Prvé vydanie časopisu vyšlo 1. septembra 1889 v Norimbergu kde boli vtedy podľa Adresára osôb vydanom Zamenhofom registrovaní dvaja esperantisti. V roku 1891 vydávanie prevzal a časopis z finančných problémov zachránil Wilhelm Heinrich Trompeter, ktorý dal Zemenhofovi stomarkový mesačný plat a Schmidt pokračoval ako zástupca pred bavorskou vládou. V roku 1892 sa názov časopisu skrátil na Esperantisto. V roku 1894 Zamenhof v časopise vydal reformu jazyka, ale tá nebola odhlasovaná členmi esperantského zväzu, ktorými vtedy boli všetci predplatitelia časopisu. Trompeter z projektu odišiel ku koncu roku 1894 a Zemenhof sa stal vydavateľom. Po dohode s redakciou ruského časopisu Posrednik jej umožnil vydávať rubriku v Esperantisto. Tolstojova esej "Rozvaha, alebo viera" však zapríčila zákaz Esperantisto v Rusku a stratu neutrality časopisu. Aj keď bol po zásahu Tolstoja zákaz zrušený Zamenhof po májovo-júnovom čísle v roku 1895 v časopise nepokračoval.
Obsah Prvé vydanie začalo úvodom Prospekto kde Zamenhof sľúbil časopis vydávať vždy k 1. dňu mesiaca. Ďalšie štyri strana zabrala Zamenhofova esej Esperanto a volapük. Po roku 1891 sa časopis stal zaujímavejším a z 8 sa obsah rozšíril na 16 strán. Zamenhof vydával preklady na pokračovanie, napríklad Morskú pannu od Andersena. Zamenhof v časopise publikoval aj Lingvaj respondoj, jazykové odpovede. Zamenhof odpovedal ohľadne gramatiky a syntaxu esperanta.
Predplatitelia Predplatitelia časopisu pochádzali väčšinou z Ruska. V roku 1893 bol z Petrohradu registrovaných 87 predplatiteľov. V roku 1892 bolo 544 predplatiteľov z 12 krajín, o rok neskôr počet dosiahol maximum, 889.
Dopad Podľa Korženkova: „[časopis] umožnil čitateľom oboznámiť sa s činnosťou esperantistov v iných krajinách, čítať pravidelný adresár nových esperantistov, vymieňať si skúsenosti, diskutovať o jazykových probblémoch. Časopis sa stal zárodkom esperantského "národa"... Zamenhofova práca vo vtedajšom jedinom esperantskom časopise pomohla jazyku bez tradície, aby sa stal stabilným a jednotým. Jazyk dostal svoj vlastný štýl a pravopis, svoje prvé skratky. Literárne texty uverejnené v časopise, ktoré napísal, alebo preložil Zamenhof sa potom stali základom diela Fundamenta Krestomanio (základná čítanka).“
Referencie
Iné projekty
Kategória:Esperantské časopisy