Urbura bol v stredovekom banskom práve podiel panovníka z ťažby rúd resp. kovov. Podiel sa odvádzal vo forme naturálií, teda časti vyťaženého kovu, ktorý bol potom väčšinou použitý na výrobu mincí.
Na slovenskom území zaviedol urburu Karol Róbert z Anjou 17. mája 1327. Dovtedy sa pozemky, na ktorých boli objavené rudy drahých kovov, museli odovzdať kráľovi. Zavedenie urbury súviselo so zavedením zemepanskej banskej slobody, ktorá znamenala, že majiteľ si mohol nálezisko ponechať. Karol Róbert si súčasne začal uplatňovať monopol drahých kovov, čo znamenalo, že nakupovať a predávať drahé kovy mohli iba kráľovskí komorskí úradníci. O výber urbury sa starali poverení kráľovskí úradníci, resp. kráľovská komora (pokladnica). V dobe Karola Róberta urbura predstavovala 1/10 zlatej rudy a 1/8 iných rúd. Po zistení obsahu zlata a striebra vo vyťaženej rude nevydala kráľovská komora majiteľom rudy ich podiel, ale zaplatila ho striebornými alebo zlatými mincami. Pri tomto spôsobe výkupu získala dodatočne kráľovská komora 35 % z ceny vykupovaného striebra a 40 % z ceny vykupovaného zlata.
Poznámky
Referencie
Kategória:Baníctvo Kategória:Dane