Mina Witkojcová (neprechýlene: Mina Witkojc alebo [a podľa niektorých názorov správnejšie] Mina Witcyc, ; * 28. máj 1893, Burg† 11. november 1975, Papitz/Kolkwitz) bola nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine. Bola najvýraznejšou spisovateľskou osobnosťou Dolnej Lužice svojej doby,a jej diela patria k najvýznamnejším lyrickým prácam dolnolužickej srbčiny.
Životopis náhľad|Hrob Miny Witkojcovej Mina Witkojcová sa narodila v roku 1893 ako nemanželská dcéra slúžky a hostinského. Detstvo prežila v rodnom Burgu, kde v rokoch 1899 až 1907 navštevovala ľudovú školu. Následne do roku 1917 vystriedala viacero zamestnaní v Berlíne, pracovala ako slúžka, kvetinárka a pracovníčka v zbrojárskom priemysle.
V roku 1922 vstúpila do Matice srbskej a vydala svoju básnickú prvotinu, v rokoch 1923 až 1931 pôsobila ako novinárka dolnosrbských novín Serbski Casnik. Ako redaktorka viackrát navštívila Československo, v roku 1925 navštívila aj slovenské Považie, kde skúmala ľudovú kultúru a umenie. Pri tejto príležitosti navštívila aj sirotinec Kristíny Royovej, o udalosti sa zmienila aj regionálna slovenská tlač. V roku 1926 sa zúčastnila Európskeho kongresu menšín v Ženeve.
V rokoch 1925 až 1928 prispievala do dolnosrbského knižného kalendára Pratyja. V roku 1931 radikálna redaktorka prišla o post hlavnej redaktorky Castnika a po nástupe nacistov k moci v roku 1933 bola prenasledovaná a musela odísť z práce redaktorky, v roku 1941 bola dokonca vyhostená z Lužice. Druhú polovicu druhej svetovej vojny prežila v durínskom Erfurte, kde pôsobila ako pomocníčka záhradníka. Pohľad prenasledovaných nacizmom a oslavu konca vojny neskôr spracovala v diele Erfurtske spomnjeśa (v češtine Erfurtské spomínky).
Po druhej svetovej vojne začala v roku 1946 pôsobiť v lužickosrbskej organizácii Domowina. Zapojila sa do srbskej plagátovej kampane, za či bola zatknutá a po prepustení sa rozhodla odísť do exilu do Československa, kde zotrvala u známych v Prahe a v Chřibskej až do roku 1954. Od roku 1955 pôsobila ako spisovateľka na voľnej nohe, bola členkou Zväzu spisovateľov NDR.
V roku 1964 jej bola udelená Ćišinského cena a v roku 1972 Literárna cena Domowiny. Zomrela 11. novembra 1975 a pochovaná bola na cintoríne v Burgu. Je po nej pomenovaná Mina-Witkojc-Straße v meste Cottbus.
Dielo Medzi Witkojcovej diela patrila najmä poézia a publicistická literatúra, významnejšími dielami sú: Dolnoserbske basnje, 1925 Wĕnašk błośańskich kwĕtkow, 1934 lyrickoepická poéma Erfurtske spomnjeśa, 1945 (vyšla češtine ako Erfurtské vzpomínky v roku 1947) K swĕtłu a słyńcu, 1955 Prĕdne kłoski, 1958 Po drogach casnikarki, 1964, 1987 (v češtine vyšlo ako Cestami redaktorky Casniku) Serbska poezija – Mina Witkojc, 1974, 1978 (v nemčine v roku 1976 ako Mina Witkojc – Eine sorbische Dichterin) veršovaná hra Fryco a Majka Zaoberala sa aj prekladmi, do dolnolužickej srbčiny preložila diela Boženy Němcovej, Alexandra Sergejeviča Puškina, Petra Bezruča, Jakuba Bart-Ćišinského a ďalších. Niekedy diela neprekladala priamo z pôvodných jazykov, ale z hornolužickej srbčiny. Podieľala sa aj na zostavovaní slovníkov Bogumiła Šwjelu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nemecké osobnosti lužickosrbského pôvodu Kategória:Spisovatelia píšuci po lužickosrbsky Kategória:Nemeckí básnici Kategória:Nemeckí novinári Kategória:Nemeckí prekladatelia