Mongolsko (-toto je krátky aj dlhý tvar názvuhttps://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/mongolsko.pdf; mong. Mongol Uls [doslova "mongolský/-ká štát/krajina"http://www.bolor-toli.com/, často nesprávne prekladané ako Mongolská republikavyhláška č. 203/1995 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska z 26. septembra 1995, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Devízového zákona]; v rokoch 1924-1992 bol dlhý tvar názvu štátu Mongolská ľudová republika) je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskom a na juhu s Čínou. Hlavné a najväčšie mesto Ulanbátar je domovom skoro 50% populácie. S rozlohou je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov.Cia.gov. "CIA - The World Factbook." n.d.. Web. 8 May 2013. <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mg.html >. Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.
Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.
Krajina má len veľmi málo ornej pôdy, veľkú časť Mongolska pokrývajú suché stepi s drsným podnebím, kde hlavným zdrojom obživy je kočovné pastierstvo. Okrem vývozu vlnených tkanín (napríklad kašmíru) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín (volfrám, hnedé a čierne uhlie, meď a ropa). Územie dnešného Mongolska sa v starších časoch označovalo ako Vonkajšie Mongolsko, kým takzvané Vnútorné Mongolsko je dnes ako autonómna oblasť súčasťou Čínskej ľudovej republiky. "Mongolia." Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2013. Web. 12 May. 2013. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/389335/Mongolia>. Mongolsko je parlamentná republika. V roku 1961 sa Mongolsko stalo členom OSN a v roku 1997 vstúpilo aj do Svetovej obchodnej organizácie.
Poloha a prírodné podmienky Geografia náhľad|vľavo|Topografická mapa Mongolska náhľad|vľavo|Púšť Gobi v strednom Mongolsku Po vzniku Kazachstanu prestalo byť Mongolsko najväčším vnútrozemským štátom sveta (zaberá druhú pozíciu). Patrí medzi štáty najviac vzdialené od mora (). V západo-východnom smere meria , od severu k juhu . Dĺžka hraníc predstavuje , z toho pripadá na hranicu s Ruskom a predstavuje hranica s Čínskou ľudovou republikou.Mzv.cz. "Mongolsko | Ministerstvo zahraničních věcí České republiky." 2012. Web. 12 May 2013. <http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/asie/mongolsko/>. Územie Mongolska zasahuje na severe do pásma ihličnatých lesov sibírskej tajgy a rozprestiera sa cez pás stepí až po ázijskú oblasť púští na juhu. Veľká časť krajiny má charakter náhornej plošiny s priemernou nadmorskou výškou presahujúcou ; iba 19% rozlohy krajiny sa nachádza pod úrovňou . Najnižším bodom je hladina jazera Chocho Núr () v najseverovýchodnejšom cípe krajiny. Kým juhovýchod a juh Mongolska je len mierne zvlnený a zbrázdený stržami, na severe a najmä na západe sa dvíhajú vysoké pohoria Východný Sajan, Changaj a Mongolský Altaj (s najvyššou horou krajiny Hüiten Peak vysokou ). Na juhu Mongolska potom ďalej k východu vybieha o niečo nižšie pásmo Gobijského Altaja. Celý juh a juhovýchod Mongolska zaberá najsuchšie a najnehostinnejšia časť krajiny – púšť Gobi. Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr); táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr (). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú Orchon a Selenga, ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu. Podnebie Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska vegetačných a klimatických podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na Zemi. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denné teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.Worldweatheronline.com. "Ulaanbaatar, Mongolia Weather Averages | Monthly Average High and Low Temperature | Average Precipitation and Rainfall days | World Weather Online." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.worldweatheronline.com/Ulaanbaatar-weather-averages/Ulaanbaatar/MN.aspx>.
Dejiny Mongolska Napriek svojej odľahlosti a "ľudoprázdnosti" má Mongolsko pomerne bohatú históriu. Ľudia obývali Mongolsko od kamennej doby. Vo všeobecnosti Mongolsko v tomto čase malo podobnú históriu ako zvyšok kočovnej stepi, ktorá leží medzi Sibírou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Tieto stepi obvykle boli obývané bandami kočovníkov. Títo boli niekedy spojení v konfederáciách líšiacich sa veľkosťou. Obvykle hnali zvieratá, obchodovali alebo útočili na viac usadlé národy. Pôvodní obyvatelia Mongolska tak už pred začiatkom nášho letopočtu viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané predovšetkým na chov dobytka. Len zriedka zakladali malé osídlenia. Mongolsko sa stalo politicky dôležité prakticky až okolo 3. storočia.
Mongolská ríša Niekoľko storočí mongolského prenikania cez euroázijský kontinent (obdobie nazývané aj „Pax Mongolica“) radikálne zmenil demografiu a geopolitiku týchto oblastí. Mongoli mali svoj chanát už začiatkom 12. storočia. No najdôležitejšie medzníky Mongolska z hľadiska jej vývoja je nepochybne obdobie Mongolskej ríše. Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora cez východného Stredomoria až do Číny. Bola to najväčšia ríša v dejinách ľudstva. Jej zakladateľom bol Džingischán. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v 1206 tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej Kórey. Zaujímavé je, že Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na kapituláciu. náhľad|vpravo|Hranice Mongolskej ríš od jej založenia až po rozpad v rokoch 1206-1294 Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk Chubilaj, za ktorého vlády sa Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora až do Číny. Chubilaj tiež dal základ storočnej nadvláde Mongolov v Číne založením dynastie Yuan, politicky si pripútal Tibet a uskutočnil výpravy do Japonska a na Jávu. Takto Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývoj takých ríš akými boli Rusko, Čína ale aj dnešný Irán (Perzia). Expanzia mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: Čína, Rusko, Ukrajina, Kórea, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, Irak, Irán, Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Afganistan, Turkmenistan, Moldavsko, Kuvajt, Poľsko a Maďarsko. Mongolsko malo počas tohto búrlivého obdobia nespočetné množstvo územných sporov. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie patria : Prvá vojna s dynastiou Západný Sia, dobytie Kara-kitanského Chanátu, invázia do Chorezmskej Ríše, útoky na Gruzínsko a Povolžské Bulharsko, druhá vojna s dynastiou Západný Sia a dynastiou Ťin.
Obdobia nadvlády Ďalším významným obdobím v histórii Mongolska je obdobie nadvlády Číny a Ruska. Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. – 15. storočí sa im ako bumerang vrátil v stredoveku, kedy vojenská plemena kočovníkov bola „zmiernená“ tibetským buddhizmom.
Čínska nadvláda V polovici sedemnásteho storočia ovládli čínski Mandžuovia, neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešného Mongolska Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska. Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia. Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce. Politická reprezentácia Mongolov pod hrozbou expandujúceho Japonska a v prítomnosti poznačenej súperením Ruska a Číny videla svoju jedinečnú príležitosť zlepšiť postavenie národa. Až v roku 1911 po páde čínskej vládnucej dynastie Čching vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Stalo sa teokraciou na čele s náboženským vodcom 8. džebcündampa chutuchtom („žijúcim Buddhom“). V roku 1919 bolo po revolúcii v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. Neskôr krajinu oslobodili sovietski boľševici, a v roku 1924 komunisti vyhlásili Mongolskú ľudovú republiku. Politické elity Vnútorného a Vonkajšieho Mongolska boli nejednotné, a tak nezávislosť následne vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. V zápätí na jeho území vznikol akýsi protektorát pod ruským vedením, zabezpečujúci „ochranu pred čínskou a japonskou expanziou“ a územiu bola zo strany Číny poskytnutá autonómia.
náhľad|vpravo|Súčasný prezident Mongolska Tsakhiagiin Elbegdorj
Komunizmus