Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou, železničnou, cyklistickou i pešou infraštruktúrou.
Bohatou cestnou infraštruktúrou, diaľnica D1, rýchlostná cesta R1, cesty I.triedy I/51 a I/61, cesty II. triedy II/504 a II/560, cesty III.triedy a miestne komunikácie, sa v meste docielil vysoký podiel osobnej automobilovej dopravy na všetkých cestách, ktorý v roku 2007 predstavoval okolo 35% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že osobný automobil je druhým najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.
Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta. Vďaka priaznivým opatreniam trnavskej samosprávy na podporu pešej dopravy sa chôdza postupne stala najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.
Využívanie bicyklov v meste Trnava a jej blízkom okolí je veľmi rozšírené. Napomáha tomu rovinatý terén, prijateľne veľká rozloha mesta aj historicky zaužívaný zvyk obyvateľov používajúcich tento dopravný prostriedok. V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás, pričom podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách zo všetkých druhov dopravy po meste v roku 2007 kategorizoval bicykel ako najmenej použitý dopravný prostriedok v meste. Mesto Trnava vykonalo na podporu cyklistickej dopravy viaceré opatrenia: spustenie zdieľaných bicyklov Trnavský Bikesharing pre širokú verejnosť obyvateľov Trnavy, vybudovanie prvého automatického parkovacieho domu pre bicykle na Slovensku, osadenie poschodového stojanu na bicykle, prvého na Slovensku a budovanie mestských cyklotrás.
Podiel mestskej hromadnej dopravy na všetkých cestách po meste v roku 2007 predstavoval takmer 14% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že autobus je tretím najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.
Trnava ako krajské mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.
Cestná doprava Diaľnice a rýchlostné cesty Na území mesta Trnava sa nachádzajú dve cesty diaľničného typu – diaľnica D1 v mestskej časti Modranka a rýchlostná cesta R1 v mestských častiach Trnava-juh a Modranka.
Diaľnica D1 je vedená v trase Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Poprad – Košice - Michalovce – Ukrajina. Úsek v Trnave je dlhý približne 13 km a nachádza sa na ňom mimoúrovňová križovatka - Trnava (diaľničný uzol s R1). V blízkosti Trnavy je diaľnica dokončená, predpokladá sa však rozšírenie na viac jazdných pruhov.
Rýchlostná cesta R1 je vedená v trase Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Banská Bystrica – Ružomberok. Úsek v Trnave je dlhý približne 4 km a nachádzajú sa na ňom 3 mimoúrovňové križovatky – Trnava-Východ (s cestami I/51 a I/61), Trnava-Modranka (s miestnou komunikáciou) a Trnava (diaľničný uzol s D1). V blízkosti Trnavy je rýchlostná cesta dokončená.
Diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1 sú v správe spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, vlastnené Slovenskou republikou a cestným správnym orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Cesty I. triedy Do Trnavy zasahujú 2 cesty I.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km. Cesta I/51 prechádza niekoľkými mestskými časťami, Trnava-juh, Trnava-východ, Trnava-sever a Trnava-západ, a je tvorená úsekom Trstínskej ulice, Severným obchvatom a Juhovýchodným obchvatom. Cesta I/61, nachádzajúca sa na uliciach Bratislavská, Ulica 9.mája, Tamaškovičová, Nitrianská a Piešťanská, zasahuje do 3 mestských častí - Trnava-juh, Trnava-východ a Trnava-sever.
Cesty I/51 a I/61, ktorá je čiastočne v súbehu s cestou I/51, spravuje Slovenská správa ciest, cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava a vlastníkom je Slovenská republika.
Cesty II. triedy Do Trnavy zasahujú 2 cesty II.triedy s celkovou dĺžkou približne 28 km. Cesta II/504 je tvorená ulicami Ružindolská, Malženická a úsekom Trstínskej ulice a zasahuje do 2 mestských častí - Trnava-západ a Trnava-sever. Cesta II/560 sa nachádza na ulici Špačinská, čiže v mestskej časti Trnava-sever.
Cesty II.triedy spravuje Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja, organizácia založená Trnavským samosprávnym krajom, ktorá je vlastníkom týchto komunikácií. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.
Cesty III. triedy Do Trnavy zasahujú 4 cesty III.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km. Cesta 1279 je tvorená ulicami Zavarská, Koniarekova, Bernolákova a úsekom Sladovníckej ulice. Nachádza sa prevažne v mestskej časti Trnava-východ, ale krátkym úsekom Sladovníckej ulice zasahuje aj do ďalších 2 mestských častí - Trnava-juh a Trnava-stred. Cesta 1287 je vedená na ulici Zelenečská v mestskej časti Trnava-juh. Cesta 1295 je vedená na ulici Suchovská v mestskej časti Trnava-západ. V mestskej časti Trnava-sever je na ulici Krupská vedená cesta 1299.
Cesty III.triedy spravuje organizácia Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja a vlastníkom týchto komunikácií je Trnavský samosprávny kraj. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.
Miestne komunikácie Miestne komunikácie vlastní a spravuje Mesto Trnava. Cestný správny orgán je Mesto Trnava, ktoré rozhoduje v cestnom hospodárstve.
Miestne komunikácie významom prevyšujú väčšinu ciest III. triedy. Najvýznamnejšie miestne komunikácie sú vedené na uliciach Dohnányho, Hospodárska, Trstínska cesta, Rybníková, Šrobárova, Bučianska, Piešťanská, Sladovnícka, Hlboká a Špačinská cesta. Tieto komunikácie prepájajú jednotlivé cesty I., II. a III. triedy nachádzajúce sa na území mesta. Dĺžka tohto základného skeletu miestnych komunikácií je približne 8 km.
Pešia doprava Pre Trnavu má veľký význam aj pešia doprava. Chodci sa dokážu v krátkom časovom intervale dostať z priľahlých sídlisk do centra mesta. Nasvedčuje tomu aj vysoký podiel pešej dopravy, ktorý v roku 2007 predstavoval viac ako 44 % zo všetkých druhov dopravy. Medzi najfrekventovanejšie ulice v meste pre pešiu dopravu patria ulice Kollárova, námestie SNP, Hlavná a Štefánikova, čo zodpovedá hlavnému pešiemu ťahu zo železničnej stanice do centra mesta. Mesto Trnava dlhodobo podporuje pešiu dopravu rôznymi spôsobmi, predovšetkým rekonštrukciou chodníkov a rozširovaním peších trás, ďalej zlepšeniami bezpečnosti na priechodoch pre chodcov alebo realizáciou bezbariérových úprav. Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.
História 20. storočie Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta na Hlavnej ulici, čím vytvorila prvú pešiu zónu na Slovensku.
1994 - 2010
V roku 2007 bola vykonaná séria prieskumov v rámci pripravovania strategického dopravného dokumentu Generálny dopravný plán mesta Trnava, pri ktorých sa zistilo, že celkové cesty pešej dopravy predstavovali 76 808 individuálnych ciest, čo predstavuje podiel pešej dopravy na všetkých cestách po meste až vyše 44% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že chôdza je najviac použitým dopravným prostriedkom.
2010 - 2014
V roku 2010 Intenzifikácia statickej dopravy (vytvorenie a rekonštrukcia 600 parkovacích miest) .V roku 2014 bola realizovaná posledná, veľká, rekonštrukcia pešej zóny na Hlavnej ulici .
2015 - 2018 V roku 2015 bola Hviezdoslavova ulica zrekonštruovaná a upravená na pešiu zónu, ktorá esteticky nadväzuje na pešiu zónu na Hlavnej ulici.
V roku 2016 pokročil projekt výstavby takmer 1,5 kilometrov dlhého chodníka na ulici Kamenná cesta popri miestnej komunikácií, pričom bol zabezpečený drobný mobiliár aj s novými autobusovými prístreškami mestskej hromadnej dopravy a so segregovanou cyklotrasou. V danom roku bol aj zrekonštruovaný úsek chodníka na Veternej ulici a nahradený bol novým chodníkom.
Začiatkom roka 2017 začali stavebné práce na komplexnej rekonštrukcii Šrobárovej ulice, na ktorej pribudla aj nová autobusová zastávka mestskej hromadnej dopravy so zrekonštruovaným chodníkom. V tom istom roku bol taktiež dokončený chodník na Trstínskej ulici a zároveň prebehla komplexná rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom jadre mesta, na ktorej bol rozšírený a zrekonštruovaný chodník pre chodcov, miestna komunikácia sa po rekonštrukcii z obojsmernej stala jednosmernou pre motorizovanú dopravu.
V roku 2018 pribudol v meste takmer jeden kilometer dlhý chodník na ulici Hlboká popri mestského tehlového opevnenia. V danom roku prebehla aj obnova povrchov Ulice Jána Hollého, ktorá predstavovala komplexnú rekonštrukciu esteticky nadväzujúcu na rekonštrukciu Halenárskej ulice z roku 2017, na ktorej sa pred individuálnou automobilovou dopravou prizeralo na pohyb chodcov rekonštrukciou chodníkov a zjednosmernením ulice pre motorizovanú dopravu.
2019 - 2022 Koncom roka 2019 začali stavebné práce na 600-metrov dlhej segregovanej cyklotrase na Bučianskej ulici, na ktorej pribudol nový bezbarierový chodník a existujúci bol upravený bezbarierovo s vodozádržnymi opatreniami. V tom istom roku na prelome mája a júna bola dokončená rekonštrukcia takmer 200-metrov dlhého chodníka na Mikovíniho ulici v úseku od kruhovej križovatky Zelenečská - Generála Goliána - Mikovíniho po Priemyselnú ulicu.
Na jar 2020 sa obyvatelia Kukučínovej ulice dočkali rekonštrukcie chodníkov o dĺžke takmer 400-metrov, nového verejného osvetlenia a aj obnovy autobusového prístrešku mestskej hromadnej dopravy. Začiatkom toho istého roka sa rozbehli stavebné práce na rekonštrukcii chodníka, v podobnej dĺžke ako na Kukučínovej ulici, na Saleziánskej ulici, na ktorej bolo vymenené aj verejné osvetlenie, či obnovené autobusové prístrešky mestskej hromadnej dopravy. Od piateho júna 2020 platí zákaz vjazdu bicyklov a e-kolobežiek na pešiu zónu na Hlavnej ulici z dôvodu prevencie kolízií s chodcami a zabezpečeniu bezpečnosti návštevníkov pešej zóny.
Cyklistická doprava Využívanie bicyklov v meste Trnava a jej blízkom okolí je veľmi rozšírené. Napomáha tomu rovinatý terén, prijateľne veľká rozloha mesta aj historicky zaužívaný zvyk obyvateľov používajúcich tento dopravný prostriedok. Trnava má svojím kompaktným tvarom a veľkosťou ideálne podmienky pre cyklistický pohyb. Bežná cesta po meste do práce či na nákupy nie je zvyčajne dlhšia než päť kilometrov.
V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás. V projektovej príprave je ďalších 25 kilometrov cyklotrás a v návrhových plánoch (v súčasnosti bez projektovej prípravy) sa počíta s realizáciou ďalších takmer 80 kilometrov cyklotrás. Cyklistická sieť mesta Trnava s existujúcimi, plánovanými a navrhovanými cyklotrasami dosahuje takmer 120 kilometrov cyklotrás.
Podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách po meste v roku 2007 predstavoval 6,6% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že bicykel je najmenej používaným dopravným prostriedkom v meste z celkovej dopravy. Cieľom výstavby ďalších cyklotrás v meste je zvýšiť bezpečnosť a podiel nemotorovej dopravy ako formy trvalo udržateľnej mobility.
Ku koncu roka 2019 sú cyklotrasy situované predovšetkým v centre mesta, v radiálnych smeroch z centra mesta a v priestoroch sídlisk. Cyklotrasy sú rozdelené nasledovne: Cyklotrasy typu A - v hlavnom dopravnom priestore Cyklotrasy typu B - v pridruženom dopravnom priestore Cyklotrasy typu C - mimo motoristického dopravného priestoru Cyklotrasy typu D - cykloturistické trasy
V meste funguje aj doplnková cyklistická infraštruktúra v podobe zdieľaných bicyklov Trnavského Bikesharingu, študentskej požičovne bicyklov od občianskeho združenia Kolokolo, automatického parkovacieho domu pre bicykle (prvého na Slovensku, pri železničnej stanici so servisným stojanom pre cyklistov) či poschodového stojanu na bicykle (taktiež prvého na Slovensku, s verejnou cyklopumpičkou pred mestským úradom na Trhovej ulici). V meste je dostupných aj niekoľko verejných stojanov na bicykle.
História 2007 - 2010