náhľad|Budova múzea

Tribečské múzeum v Topoľčanoch je kultúrna inštitúcia fondového charakteru so zbierkotvorným, vedeckovýskumným, kultúrno-vzdelávacím a metodickým zameraním. V sieti slovenských múzeí sa radí medzi regionálne vlastivedné múzeá s užšou špecializáciou na dokumentáciu dejín chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku. Od apríla 2002 je zriaďovateľom múzea Nitriansky samosprávny kraj. Sídlom múzea je historická budova bývalého cisársko-kráľovského okresného súdu. Objekt bol postavený ako účelová budova koncom 19. storočia a v roku 2014 bol na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti múzeum vlastní viac ako 90 200 zbierkových predmetov z oblasti prírodných a spoločenských vied, ktoré prezentuje verejnosti.

Dejiny Hodnoverné písomné dôkazy o snahách založiť v Topoľčanoch múzeum, pochádzajú až z obdobia po druhej svetovej vojne. Z iniciatívy niekoľkých záujemcov o regionálnu históriu, združených v prípravnom muzeálnom výbore, Dočasná okresná správna komisia v Topoľčanoch 30. apríla 1948 uznesením č. 249/1948 zriadila Stredonitrianske múzeum v Topoľčanoch. Komisia zároveň schválila štatút múzea a vymenovala aj šesťčlenný muzeálny výbor pod vedením Emila Vojtylu. Funkciou správcu múzea bol poverený Jozef Porubský, profesor dejepisu a zemepisu na topoľčianskom štátnom gymnáziu. V tomto školskom zariadení našli svoje umiestnenie aj prvé zbierky, ktoré mali tvoriť základ zbierkového fondu novozaloženého múzea.

Napriek snahe členov muzeálneho výboru a narastaniu zbierkového fondu múzeum prakticky existovalo len v deklarovanej forme, nevyvinulo sa do riadnej inštitucionálnej podoby. K tomuto stavu okrem iných dôvodov značnou mierou prispela absencia vlastných priestorov, pretože múzeum krátko po založení stratilo aj tie dve miestnosti, ktoré pôvodne malo. Listom zo 6. decembra 1948 sa Jozef Porubský obracia na Osvetový inšpektorát v Topoľčanoch so žiadosťou o pridelenie priestorov pre múzeum. V hlavičke tohto listu sa ako dočasné umiestnenie múzea (išlo vlastne len o zbierky) stále uvádza topoľčianske štátne gymnázium. Zo zachovanej korešpondencie a ďalších dobových prameňov je tiež zrejmé, že pôvodný názov múzea sa v praxi neujal, ale používal sa názov Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch. Odchodom profesora Porubského do Múzea v Bojniciach roku 1952 nastal útlm organizovanej múzejnej činnosti v regióne.

Jozef Porubský sa však nevzdal myšlienky založiť v Topoľčanoch múzeum a tomuto cieľu podriadil aj svoje neskoršie aktivity. Z jeho iniciatívy 12. januára 1958 pri Okresnom dome osvety v Topoľčanoch vznikol vlastivedný krúžok, ktorý si vo svojom programe okrem iných úloh stanovil aj úlohu „byť nápomocný pri zakladaní a budovaní múzea“.

Členovia krúžku a ďalší záujemcovia o regionálne dejiny sa venovali aktívnej zberateľskej a výskumnej práci, a to predovšetkým v oblasti archeológie. Prudký nárast archeologických nálezov podporil snahy vlastivedného krúžku o znovuzaloženie múzea. K tomuto cieľu viedli aj ďalšie aktivity krúžku pri zhromažďovaní, skúmaní a publikovaní materiálov z oblasti spoločenských i prírodných vied. Krúžok vydával cyklostylovaný časopis Správy vlastivedného krúžku, v ktorom boli uverejňované populárno-náučné články z histórie, archeológie, národopisu a prírodných vied.

Založenie múzea K založeniu múzea v Topoľčanoch dochádza až roku 1961. Okrem spomínaných aktivít vlastivedného krúžku k jeho konečnému vzniku prispel nález časti čeľustí a klov mastodonta, ktoré členovia vlastivedného krúžku pod vedením Ernesta Opluštila objavili roku 1960 v Kuzmiciach. Mestský národný výbor v Topoľčanoch vyčlenil vo svojich priestoroch v mestskej radnici miestnosť, kde bol tento unikátny nález uložený a zakonzervovaný. Po pridelení ďalších priestorov napokon múzeum 1. marca 1961 pod názvom Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch úradne vzniklo. Prvým riaditeľom múzea sa stal Vladimír Kedrovič, ktorý plnil zároveň aj funkciu historika. Z ostatných vedných odborov boli obsadené iba prírodné vedy, kde krátky čas pracovali dvaja odborní pracovníci. Pridelené priestory v mestskej radnici stačili len na zariadenie pracovní a depozitárov, výstavné priestory chýbali. K dátumu založenia múzea zbierkový fond tvorilo vyše 5 000 predmetov, medzi ktorými prevahu mali archeologické nálezy. Nedostatočné priestorové podmienky, absencia odborných pracovníkov pre jednotlivé vedné odbory a v určitom zmysle aj nekoncepčná riadiaca práca zapríčinili niekoľkoročnú stagnáciu múzea. Aj činnosť vlastivedného krúžku v týchto rokoch ochabla. Za najvýznamnejšie výsledky práce múzea v tomto období možno považovať len vybudovanie Izby revolučných tradícií v Uhrovci roku 1962 obsahovo zameranej na boje partizánskej brigády Jána Žižku, otvorenie Pamätnej izby Rudolfa Jašíka v Partizánskom roku 1963, ale najmä rekonštrukciu rodného domu Ľudovíta Štúra v Uhrovci.

Expozičná činnosť V Topoľčanoch prvá stála expozícia múzea bola otvorená roku 1964 a jej obsahovú náplň tvorila antropológia. Vzhľadom na zloženie zbierkového fondu expozícia nevystihovala vlastivedný charakter múzea, ani dovtedajšie dlhoročné úsilie vlastivedných pracovníkov. Návštevnosť expozície mal zabezpečiť exotický exponát – 3500 rokov stará múmia z Egypta, ktorú topoľčianskemu múzeu darovalo Hrdličkovo múzeum v Prahe (roku 1985 sa múmia stala súčasťou expozície vtedajšieho Múzea spoločenského vývoja v Bratislave).

Až roku 1970 múzeum získalo od MsNV ďalšie priestory i finančné prostriedky  na ich adaptáciu. Vďaka tomu pracovníci múzea mohli reinštalovať antropologickú expozíciu a realizovať vlastivedne širšie koncipovanú expozíciu, ktorú verejnosti sprístupnili 12. mája 1971. V expozícii bola prezentovaná časť zbierok z archeológie, paleontológie a mineralógie. Súčasťou vlastivednej expozície sa stala aj neveľká expozícia z dejín robotníckeho hnutia v Topoľčianskom okrese.

Roku 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP múzeum otvorilo expozíciu partizánskej výzbroje a výstroja v bunkroch na Jankovom vŕšku. Z dôvodu opakovaných krádeží a nemožnosti zabezpečenia ochrany predmetov, expozícia bola roku 1991 zrušená. Roku 1977, po získaní priestorov v zrekonštruovanom Robotníckom dome v Topoľčanoch, múzeum sprístupnilo expozíciu venovanú dejinám robotníckeho hnutia v okrese, ktorá bola zrušená roku 1990.

Od vzniku múzea existujúcu antropologickú expozíciu roku 1985 nahradila národopisná expozícia, ktorá na relatívne malom priestore prezentovala problematiku tradičnej ľudovej kultúry regiónu, predovšetkým poľnohospodárstvo a ľudový odev a textil.

Pôvodná vlastivedná expozícia, ktorá v nezmenenej podobe existovala dvadsať rokov, bola koncom roka 1990 zrušená. V priebehu krátkej doby ju nahradila nová vlastivedná expozícia Zo zbierok múzea, otvorená 23. apríla 1991 pri príležitosti 30. výročia založenia múzea. Expozícia predstavila výber najzaujímavejších predmetov z archeológie, histórie, národopisu, zoológie, botaniky, geológie, mineralógie a paleontológie, pričom niektoré zbierky, napr. numizmatická, pivovarnícka, zbierka súčasného ľudového umenia či zbierka zoologických preparátov, boli verejnosti sprístupnené prvýkrát v histórii múzea.  Od januára 1964 do konca septembra 2002 pod správu múzea patril Rodný dom Ľ. Štúra v Uhrovci, od roku 1996 nesúci názov Rodný dom Ľudovíta Štúra  a Alexandra Dubčeka. Prvá expozícia tu bola sprístupnená roku 1965  pri príležitosti osláv 150. výročia narodenia Ľ. Štúra, reinštalovaná bola roku 1977. Po rekonštrukcii ďalších častí domu múzeum tu roku 1995 otvorilo Pamätnú izbu Alexandra Dubčeka, ktorý sa tiež v tomto dome narodil. Po vytvorení vyšších územných celkov administratívnym rozhodnutím rodný dom prešiel do vlastníctva Trenčianskeho samosprávneho kraja, pod správu Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Vedeckovýskumná činnosť Vedeckovýskumná činnosť pracovníkov múzea v prvých rokoch po založení múzea bola minimálna, čo bolo prejavom predovšetkým nedostatočného personálneho obsadenia, ale tiež slabnúcou aktivitou vlastivedného krúžku. Prvý komplexný etnografický, botanický a archeologický prieskum pracovníci múzea zrealizovali roku 1972 v dedinách Slatinskej doliny. Čiastkové výsledky tohto výskumu boli publikované v prvom (a jedinom) čísle časopisu Správy Vlastivedného múzea v Topoľčanoch. Aj v nasledujúcom období sa výskumná činnosť zameriavala hlavne na severnú časť vtedajšieho Topoľčianskeho okresu a viac-menej mala charakter krátkodobých prieskumov. Získaný materiál v prevažnej miere nebol spracovaný, resp. publikovaný. Na odbornejšiu bázu sa výskumná činnosť dostáva koncom 70. rokov 20. storočia príchodom odborníkov z jednotlivých vedných odborov. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti odborní pracovníci publikovali formou štúdií v samostatných publikáciách a v odborných periodikách, ale predovšetkým formou populárno-náučných príspevkov určených širokému okruhu čitateľov.

Zbierkotvorná činnosť Zbierkotvornú činnosť múzea od začiatku nepriaznivo ovplyvňoval nedostatok vhodných depozitárov. Do roku 1980 zbierkové predmety boli uložené vo vlhkých pivničných priestoroch múzea a v dvoch miestnostiach domu určeného na asanáciu. Roku 1980 MsNV pridelil múzeu budovu na Pribinovej ul., kde našli svoje miesto pracovne pre časť múzejníkov a depozitáre pre predmety z histórie, etnografie, archeológie a botaniky. Keďže aj táto budova sa nachádzala v asanačnom pásme, začiatkom roka 1986 sa pracovníci spolu so zbierkovými fondmi opäť museli sťahovať. Priestory na umiestnenie pracovní múzeum získalo v objekte topoľčianskeho zimného štadióna, zbierkové predmety sa presťahovali mimo mesto Topoľčany, do budovy bývalej školy v Malých Bedzanoch. Časť z rozširujúceho sa zbierkového fondu i časť pracovníkov v nasledujúcom roku bola umiestnená v rodinnom dome v Tovarníkoch, ktorý múzeum získalo roku 1986 kúpou do svojho vlastníctva. Časté sťahovanie zbierkových predmetov a umiestnenie v klimaticky nevhodných priestoroch viedlo v nejednom prípade k ich trvalému poškodeniu. Absencia plochou vyhovujúcich priestorov poznačila aj obsahovú náplň zbierkového fondu, pretože predmety väčšieho rozsahu sa nezískavali z dôvodu nedostatku miesta. V priebehu rokov 1999 a 2000 zbierky boli presťahované do súčasného sídla múzea.

Výstavná činnosť Podobne ako zbierkotvorná činnosť aj výstavná činnosť múzea bola prakticky od jeho založenia poznačená nedostatkom vlastných prezentačných priestorov. Do otvorenia Spoločenského domu v Topoľčanoch roku 1981 pracovníci múzea inštalovali výstavy vo výkladoch obchodov, na chodbách úradov, škôl alebo v kultúrnych domoch obcí Topoľčianskeho okresu. Z uvedeného dôvodu prevažovali výstavy panelového typu, kde obsahovú náplň tvoril textový a fotografický materiál. Obsahové zameranie týchto výstav vyplývalo z vtedajšej politicko-spoločenskej situácie. Prevažujúcimi témami výstav bolo robotnícke hnutie, vznik JRD, národnooslobodzovacie hnutie a SNP, dejiny KSČ a pod.

Od roku 1981 múzejníci na prezentáciu svojich zbierok využívali výstavné kóje Spoločenského domu v Topoľčanoch. Realizácia výstav v týchto priestoroch predstavovala tiež len určité provizórium, bez adekvátneho výstavníckeho mobiliáru a primeranej ochrany zbierkových predmetov. Ďalším negatívom bola aj pomerne krátka doba trvania výstav, ktorá nezodpovedala množstvu vynaloženej odbornej práci a finančným prostriedkom. Aj napriek týmto problémom pracovníci múzea ročne pripravili okolo 56 výstav. Väčšina z nich bola zameraná na politické výročia, ale častejšie sa už objavovali aj výstavy „nepolitického“ zamerania, pripravené z etnografického či prírodovedného fondu.

Prelom vo výstavnej činnosti múzea znamenal rok 1991. V uvedenom roku po sprístupnení novej vlastivednej expozície bola zrušená národopisná expozícia. V jej priestoroch sa začali poriadať krátkodobé výstavy pripravené z vlastných zbierkových fondov, ale tiež výstavy prevzaté z iných múzeí.

Presťahovanie múzea