Londýnska zmluva z roku 1474 (ang. Treaty of London) bola zmluva medzi francúzskym vojvodom Karolom Smelým z Burgundska a anglickým kráľom Eduardom IV. z Anglicka, ktorá bola podpísaná 25. júla 1474. V zmluve sa Karol Smelý zaviazal vojensky podporiť Eduarda IV. a zároveň ho uznal za francúzskeho kráľa.
Predohra Po vypuknutí vojny ruží Anglicko nebolo v situácii, ktorá by mu umožňovala zisk Francúzska. Obzvlášť preto, že mocenská pozícia kráľa Eduard IV. nebola počas prvého obdobia jeho vlády dostatočne silná a v roku 1470 bol nahradený Henrichom VI. z rodu Lancasterovcov. Už o rok sa však Eduard IV. opäť posadil na trón po tom, čo Henrich VI. a jeho syn Eduard z Walesu umreli. Táto skutočnosť Eduardovi rozviazala ruky a umožnila sa zaoberať aj francúzskou politikou.
Eduard IV. zrejme dúfal, že sa mu podarí získať späť francúzske územia, ktoré Anglicko stratilo v Storočnej vojne. Jeho plány však nemali dostatočnú podporu anglického parlamentu, ani spojencov z Bretónska a Burgundska.
Obsah zmluvy Burgundsko spočiatku nebolo ochotné podporiť plány Eduarda IV., čo sa ukázalo na rokovaniach v Bruggách v roku 1473. Dohoda bola nakoniec dosiahnutá o rok neskôr 25. júla 1474, keď bola podpísaná Londýnska zmluva, v ktorej Eduard IV. sľúbil, že si Burgundsko môže zachovať svoje suverénne územie a získa nejaké územia od francúzov, ak ho burgundský vojvoda Karol Smelý uzná za francúzskeho kráľa a podporí inváziu, ktorú plánoval uskutočniť 1. júla 1475. Karol Smelý s podmienkami súhlasil.
Následky Anglicko v júni roku 1475 napadlo francúzske mesto Calais, no Burgundsko nevedelo Angličanom zabezpečiť takú pomoc a podporu, ako bolo dohodnuté v zmluve a Ľudovít XI. sa preto s Eduardom IV. dohodol na odchode Angličanov výmenou za rentu pre šľachticov. Králi navyše podpísali pre obe strany vyhovujúcu Picquignyho zmluvu. Anglicko stiahlo svoje jednotky, zatiaľčo Francúzske kráľovstvo im opätovalo ročný tribút 75 000 écu.
Referencie
Pozri aj Picquignyho zmluva
Zdroj
Kategória:Medzinárodné zmluvy