BerzeviciovciChmeľov In: (maď. Berzevicy alebo Berzeviczy család, v slovenskej podobe Brezovickí) boli významným uhorským šľachtickým rodom na Spiši a Šariši. Svoj pôvod odvodzovali od z tirolského grófskeho rodu. Pôvod rodu siaha hlboko do 13. storočia a je odvodený od Rüdigera zvaného aj Rutkerus Berzevici z Veľkej Lomnice, medzi ktorého široko rozvetveným potomstvom možno nájsť šľachticov z Torysy, Kamenice a napokon aj z Brezovice Prídomok Berzevici dostali latinizovaním názvu obce Brezovica pri Sabinove, ale používali aj predikát z Veľkej Lomnice, kde dodnes stojí ich rodový kaštieľ.

Dejiny rodu Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol Rüdiger Berzevici z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy Meranskej. Rüdiger Berzevici dostal za svoje zásluhy pozemky v okolí obce Kamenica na Šariši a v okolí obce Huncovce a Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami.  Potvrdzuje to donácia kráľa Ondreja II. z roku 1209. Spolu s jeho synmi Hermanom a Rikolfom pôsobili pri správe spišského kráľovského kominátu, najmä pri osídľovaní Zamaguria. Herman a Riklof dostali majetky na severnom Spiši (od Kežmarku až po Dunajec a Bielu Vodu). Rod si udržiaval dobré vzťahy na kráľovskom dvore. Za služby a podporu rod dostaval rozsiahle majetky na Spiši a Šariši. Počas vlády Anjouovcov v Uhorsku získali kaštieľ v Strážkach. Magister Kokoš za spolu účasť na zavraždení Fridricha z Hrhova aby za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba tri: prvý minoristký v Levoči (podľa starej levočskej kroniky), druhý v Hamborku na Koscilku (teraz Brezovička) a tretí v údolí svätého Antona v blízkosti obce Lechnica (Červený kláštor).

V 14. storočí sa rod Berzevici rozdelil na spišskú a šarišskú vetvu. Jej príslušníci boli významnými vojakmi, ekonómami, profesormi a politikmi. V rokoch 1559 a 1560 dostal rod vynovený erb. Nový erb obsahoval kráľovskú korunu na spodku zeleného trojvršia siahajúceho doprava v modrom poli, na ktorom sa koza svojimi prednými končatinami dotýka útesu. Erb občas obklopuje drak, keďže Peter Berzevici bol rytierom Dračieho rádu. Berzeviciovci boli už v tom čase prevažne katolíci, hoci ešte v polovici 17. storočia vystupovali prevažne ako evanjelici. Jeden z potomkov vrchného kapitána Horného Uhorska, Gregor František Berzevici získal titul baróna v roku 1755 pre seba a svoju rodinu, ale táto vetva v roku 1834 vymrela.

Známi príslušníci rodu Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

Spišská vetva

Rüdiger zvaný aj Rutkerus Berzevici (12. a 13. storočie), zakladateľ rodu, pôsobil v správe spišského kominátu. Rikolf Berzevici (13. storočie), spišský župan, jeho pomocou sa ustálila poľsko-uhorská hranica na Dunajci a Bielej Vode. Herman Berzevici (13. storočie), spišský župan, začal s kolonizáciou Zamaguria. Magister Kokoš (Gallus) Berzevici (†1328), gróf, podporoval stranu Karola Róberta I., získal panstvo v Strážkach; v roku 1307 dal postaviť kartuziánsky konvent a kostol v Hamborku (teraz Brezovička) a tiež minoristký kláštor v roku 1308 v Levoči; po smrti svojho syna Mikuláša daroval v roku 1319 pozemok pri Dunajci kartuziánom, kde postavili Červený kláštor. Katuziánom v Hamborku daroval kalich, na ktorom je aj sv. Mikuláš. Kalich sa teraz nachádza v múzeu v Bardejove. Kokoš mal vo veľkej úcte sv. Jána Krstiteľa, ktorému bol zasvätený kostol na Skale útočišťa a ktorý je tiež vyobrazený aj na kalichu, ktorý dal Kokoš kartuziánom v Hamborku. Henrich Berzevici (13.14. storočie), spišský župan, hlavný komorník, panstvá vo Veľkej Lomnici a Brezovici. Mikuláš Berzevici (†1356), budínsky prepošt. Peter Berzevici (†1432), spišský župan, pôsobil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského, rytier Dračieho rádu. Juraj Berzevici (15.16. storočie), barón. Gregor František Berzevici (*1763†1822), právnik, ekonóm, člen Kráľovskej učenej spoločnosti v Götingene. Vincent Brezevici (*1781†1834), veľkostatkár, mecenáš a organizátor divadelných hier. Egid Brezevici (*1835†1906), šarišský podžupan, publicista, veľkostatkár. Albert Berzevici (*1870†1922), generál, dôstojník uhorského generálneho štábu.

Šarišská vetva

Henrich Berzevici (13.14. storočie), profesor matematiky a filozofie na Trnavskej univerzite. Štefan Berzevici (14. storočie†1460), boršodský a hevešský župan, člen kráľovského posolstva do Poľska. Martin Berzevici (*1538†1596), barón, študoval filozofiu a právo na univerzite v Padove a Paríži, tajomník palatína Františka Nádašdyho, sedmohradský kancelár, kapitán hradu Osijek. Valér Berzevici (*1646†1707), dramatik, pedagóg. Henrich Berzevici (*1652†1713), profesor matematiky a filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni. Juraj Berzevici (*1657†1708), profesor filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni. Alexander Berzevici (*1674†1743), jezuita, cirkevný spisovateľ, profesor na univerzite v Trnave (prednášal hebrejčinu) a Košiciach (etiku, teológiu a filozofiu). Ján Berzevici (*1692†1750), evanjelik, konvertoval pod vplyvom jezuitu Henricha Berzeviciho, rektor seminára v Kluži, náboženský spisovateľ. Edmund Berzevici (*1836†1911), šarišský podžupan, historik, veľkostatkár. Albert Berzevici (*1853†1936), politik, estetik, notár Šarišskej župy, člen korešpondent Viedenskej a Berlínskej akadémie.

Galéria

Referencie

Literatúra

Pozri aj

Červený kláštor Kláštorisko

Iné projekty

Externé odkazy

Berzeviciovci

Kategória:Berzeviciovci Kategória:Šľachtické rody na Slovensku Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku