Vzhľadom na skutočnosť, že moslimskú náboženskú obec na Slovensku tvoria predovšetkým prisťahovalci, islamofóbia (predpojatosť proti islamu a moslimom)MOOSAVI, Leon. Islamophobia. In: Possamai, Adam – Blasi, Anthony J. (eds.). The SAGE Encyclopedia of the sociology of religion. Thousand Oaks, CA : SAGE Publications, 2020. ISBN 978-1-4739-4220-2, p. 414. [cit. 2020-07-07]. na Slovensku sa často spája s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom (xenofóbia). K nárastu prejavov islamofóbie došlo po vzniku Islamského štátu (2014) a najmä po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), kedy viaceré politické strany a hnutia využívali protimigrantskú a islamofóbnu rétoriku v rámci predvolebnej kampane, pričom zároveň zintenzívnili snahy o inštitucionálne zabránenie presadzovania islamu na Slovensku, teda zaregistrovania islamskej náboženskej spoločnosti a vzniku mešity.
Situácia moslimov na Slovensku
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa k islamu hlásilo 1 212 obyvateľov, v roku 2011 už 1 934 ľudí a v roku 2021 3 862 osôb. Tieto údaje môžu byť nepresné, nakoľko na prihlásenie sa k islamu bolo potrebné v sčítacom formulári zaškrtnúť možnosť „iné“ a slovo „islam“ napísať ručne a zároveň sa podľa Islamskej nadácie na Slovensku niektorí moslimovia nesčítali, „či už zo strachu, nedôvery alebo ľahostajnosti“. Samotná Islamská nadácia na Slovensku k januáru 2022 odhaduje, že na Slovensku môže žiť až 6-tisíc moslimov. Najviac moslimov podľa sčítania z roku 2021 žije v Bratislavskom kraji (1 181), ďalej v Nitrianskom kraji (462) a v Košickom kraji (445).https://www.islamonline.sk/2022/01/zverejnili-udaje-zo-scitania-obyvatelov-k-islamu-sa-prihlasilo-3862- Moslimskú obec na Slovensku možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch skupín – študenti, intelektuáli, resp. jedinci s vyšším vzdelaním (lekári a pod.) a rodiny podnikajúce v reštauračných službách. V spolužití s ostatnými občanmi alebo obyvateľmi Slovenska sa spravidla nevyskytujú problémy, individuálne prejavy islamofóbie sú skôr zriedkavým javom.ZAVIŠ, Monika. Islamophobia in Slovakia : National report 2016. In: Bayrakli, Enes – Hafez, Farid (eds.). European Islamophobia report 2016. Istanbul : SETA, 2017. ISBN 978-975-2459-00-7, pp. 519-520.
Právny kontext Počas 40-ročného obdobia autoritatívneho komunistického režimu bola koncepcia „občianskych práv a povinností“ podriadená imperatívu rozvoja socialistickej spoločnostičl. 19 ods. 1 Ústavy ČSSR http://ftp.aspi.cz/opispdf/1960/040-1960.pdf a činnosť kultúrnej a vzdelávacej sféry vyslovene podliehala marxisticko-leniniskému svetonázoručl. 16 ods. 1 Ústavy ČSSR. V praktickej rovine dochádzalo k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vrátane slobody vierovyznania.
V dôsledku Nežnej revolúcie došlo k ústavnoprávnej zmene, v rámci ktorej sa ustúpilo od socialistického ponímania ľudských práv k prirodzenoprávnej koncepcii neodňateľných, nescudziteľných, nepremlčateľných a nezrušiteľných základných práv a slobôd ľudí slobodných a rovných v dôstojnosti i právach, na ktorej politický disent zakladal svoje ústavnoprávne úvahy už od roku 1969.Gronský, J. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, IV, 1989-1992, dokument č. 5, poznámka 25, s. 45-46. Vyvrcholila 9. januára 1991, kedy Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uviedla Listina základných práv a slobôd. Inšpiráciou a v mnohých ohľadoch aj formulačným východiskom listiny bola Všeobecná deklarácia ľudských práv, Pakt o občianskych a politických právach, Pakt o právach hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, Európska dohoda o ochrane základných ľudských práv a slobôd (vrátane dodatkových protokolov), Európska sociálna charta, Ústavná listina Československej republiky z roku 1920, rakúska ústavná úprava z roku 1867 a i. Listina nadobudla účinnosť dňom jej vyhlásenia 8. februára 1991, pričom týmto dňom zároveň stratili účinnosť ustanovenia, ktoré neboli v súlade s listinou. Práve z tohto dokumentu, ktorý má nadústavnú právnu silu,Gronský, J. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, IV, 1989-1992, dokument č. 57, poznámka 172, s. 239. vychádzali ďalšie ústavnoprávne úpravy vrátane Ústavy Slovenskej republiky prijatej Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb.https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101
Pasáže priamo týkajúce sa slobody vierovyznania:
Ešte pred prijatím ústavy boli podrobnosti výkonu slobody vierovyznania ukotvené v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie ČSFR 4. júla 1991. Tento zákon bol novelizovaný Národnou radou SR päťkrát (2000, 2007, 2016, 2017) a dodnes tvorí základný zákonný rámec pre pôsobenie cirkví a náboženských spoločností vrátane podmienok ich registrácie. Od 1. júna 1992 do 30. apríla 2007 bol účinný zákon SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorý určoval minimálny počet veriacich potrebný na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (20 000)https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/192/19920601.html, no zákonom č. 201/2007 Z. z.https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/201/20070501.html bola táto podmienka inkorporovaná do zákona č. 308/1991 Zb.
Bránenie registrácii islamu Na Slovensku doposiaľ nie je zaregistrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá by sa hlásila k islamu. To znamená, že moslimská náboženská obec nemá právnu subjektivitu, ktorá by jej umožňovala nárokovať si finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, vyučovať svoje náboženstvo v školách, zakladať vlastné cirkevné školy, vykonávať duchovnú službu v zdravotníckych zariadeniach, vojenských útvaroch, ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody atď.Pozri §§ 6 až 9 zákona č. 308/1991 Zb. zo 4. júla 1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (konsolidované znenie) [online]. [cit. 2020-07-07].
O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006), pričom ale nie je verejne známe prečo bola registrácia odmietnutá. Žiadosti posudzuje cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na základe podmienok uvedených v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy. V zmysle právnej úpravy bolo na založenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti potrebných aspoň 20 000 plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku, čo bolo v máji 2007 sprísnené podmienkou, aby títo členovia boli zároveň občanmi Slovenskej republiky.Čl. I ods. 2 zákon č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. [online]. [cit. 2020-07-07]. Podľa údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 a podľa SODB z roku 2011 len päť z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012-06-21 [cit. 2020-07-07].
Aktuálne platnou právnou úpravou registrácií náboženských spoločností je zákon č. 39/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Novelizácia zákona, prijatá 31. januára 2017 po prelomení veta prezidenta Andreja Kisku, zvýšila minimálny počet členov novo zaregistrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na 50 000.Čl I ods. 1 a 2 zákon č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov [online]. [cit. 2020-07-07]. Podľa dôvodovej správy návrhu zákona bolo cieľom predkladateľov návrhu zákona „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.“Dôvodová správa. [cit. 2020-07-09]. Pozri aj: Parlamentná tlač 273 [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2020-07-07]. Podľa niektorých novinárov a predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamada Safwana Hasnu, bolo primárnym účelom novely zabrániť registrácii islamu. Novela zákona však platí rovnako pre všetky cirkvi a náboženské skupiny, ktoré by na Slovensku o registráciu žiadali.
Islamofóbia v politickom diskurze Počas migračnej krízy Zintenzívňujúca sa občianska vojna v Sýrii, ale aj ďalšie ozbrojené konflikty na Strednom východe a v Afrike v roku 2014 vyústili do Európskej migračnej krízy. V Európe zároveň narástlo nebezpečenstvo predstavované radikálnym islamom, ktorým boli motivované teroristické útoky v Paríži (útok na Charlie Hebdo v januári 2015, útoky vo viacerých obvodoch mesta v novembri 2015) a v Bruseli (útok v marci 2016). Podľa sociologičiek Inštitútu pre verejné otázky Zory Bútorovej a Oľgy Gyárfášovej „na tieto udalosti reagovala väčšina slovenských politikov odmietnutím tzv. politickej korektnosti ako prejavu nezdravej spoločenskej pretvárky, čo im otvorilo cestu k hlásaniu protimenšinových predsudkov a k podnecovaniu strachu a odporu voči imigrantom“. Autorky týmto vysvetľujú výrazný nárast sociálneho dištancu zaznamenaný v prieskume verejnej mienky. Odpor k prisťahovani sa moslimskej rodiny do susedstva narástol z 32 % v roku 2008 až na 73 % v septembri 2017, pričom dištanc proti moslimom a prisťahovalcom pretrvával aj u vyšších vzdelanostných vrstiev.Bútorová, Zora – Gyárfášová, Oľga. Názorový a hodnotový profil slovenskej verejnosti v čase vzostupu extrémizmu. In: Bútorová, Zora – Mesežnikov, Grigorij (eds.). Zaostrené na extrémizmus : Výskumná štúdia. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2017. ISBN 978-80-89345-66-3, s. 17.
Situáciu v prvom rade využili krajne pravicové strany na zostrenie islamofóbnych a protiimigračných prejavov. K tomuto sentimentu sa pridali aj viacerí predstavitelia politického mainstreamu. Napr. 15. novembra 2015 predseda vlády a predseda strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Robert Fico v rozhovore pre TASR vyhlásil, že „islam nemá priestor na Slovensku“ a vyjadril svoje želanie zabrániť tomu, „aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita“, pretože podľa neho hrozí, že by zmenila charakter krajiny postavenej „na cyrilo-metodských tradíciách“. Voči tomu sa ohradila Islamská nadácia na Slovensku, ktorá vyjadrila obavu, že „ústavný princíp ochrany vierovyznania asi pre moslimov neplatí“. Na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Fico opätovne vyhlásil, že „vláda neurobí žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku“. Ekonóm Maroš Ivanič a bývalý zamestnanec Svetovej banky Maroš Ivanič za tieto výroky na Fica podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Krajská prokuratúra v Bratislave trestné oznámenie 2. februára 2016 odmietla, opierajúc sa najmä o princíp slobody slova.
Takéto prejavy pokračovali počas kampane pred parlamentnými voľbami 5. marca 2016, ktoré vyústili do zisku 14 zo 150 mandátov krajne pravicovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS).