Svätý Ióannes Klimax, ďalšie mená pozri nižšie; * pred/okolo 579okolo † 649/650/po 654; podľa iných prameňov * 525 † 600/606/616 ; * 2. polovica 6. stor.† 670/680) bol byzantský mních (najprv pustovník, neskôr cenobita a igumen Kláštora svätej Kataríny), mystik a cirkevný spisovateľ, grécky cirkevný otec, autor jedného z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do raja (Klimax tu paradeisu). Irénée Hausherr ho označil za typického predstaviteľa „Sinajskej školy“.

Ako svätý (resp. prepodobný) je ctený v rímskokatolíckej cirkvi (30. marca, gréckokatolíci aj 4. pôstnu nedeľu), ako aj vo východných cirkvách sýrskej a konštantínopolskej (byzantskej) tradície (4. pôstna nedeľa) a orientálnych východných cirkvách. V životopisných dielach od mnícha Daniela z Raithú (De vita sancti Climaci) býva štylizovaný do role „nového Mojžiša“, svojou pokorou a tichosťou zase býva považovaný za „nového Dávida“. Jeho zdržanlivosť a pokora býva zvýrazňovaná aj v liturgických textoch.

Mená obsahujúce grécku formu mena Ἰωάννης: prepis zo starogr. podľa PSP: Ióannes, iné prepisy: Ióannés, Ioannes, Ioannis): Ióannes KlimaxIóannés Klimax In: Ióannes Klimakos (z gr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος) Ióannes ScholastikosIoannes Klimax In: (gr. Ἰωάννης ο Σχολαστικος) Ióannes Sinaites (gr. Ιωάννης ο Σιναΐτης) mená obsahujúce slovenskú formu Ján: Ján Sinajský Ján Sinaita Ján Rebrík Ján Scholastik(os) Ján Klimak(os) Ján Klimach cirkevnoslovansky Ján Lestvičník, staršie, či zriedkavejšie Ján Lestvica Pozri Ioannes Climacus na Google knihy, Ioannes Klimax, Ioannes Scholasticus, Ioannes Sinaita , I. ho tes klimakos, I. ho tu klimakos (v preklade I. od rebríka)

Prívlastok Klimax/Klimak(os)/Climacus/Rebrík je odvodené od názvu jeho diela (κλῖμαξ). Prívlastok Sinajský/Sinaita od miesta, kde pôsobil. Prívlastok Scholastik(os) od titulu scholastika, ktorý mu býva niekedy priznávaný. Cirkevnoslovanské meno pochádza zo slova lestvica (rebrík).

Životopis O jeho živote sa veľa nevie a pomerne pohyblivé je aj obdobie jeho života. Väčšina údajov o ňom pochádza z jeho diela alebo od jeho chválorečníka Daniela z Raithú, tieto zdroje však chronológiu neposkytujú.Raith je dnešné mesto Et-Túr na Sinajskom polostrove. Podľa Daniela získal Klimak všeobecné vzdelanie (enkyklios) a možno bol aj scholastikom. Isté je, že ako šestnásťročný sa stal mníchom. Jeho učiteľom bol mních Martýrius, a istý čas strávil v kláštore v Alexandrii a možno aj v iných egyptských kláštoroch. Po Martyriovej smrti odišiel žiť ako pustovník do púšť do jaskyne Tholas/Tola pri úpätí hory Sinaj. Nešlo však o útek zo sveta a od ľudí, navštevoval bohoslužby a prijímal návštevy. Na púšti následne žil 20/40 rokov, popri tom študoval životy svätých. Poznal aj diela mnohých cirkevných spisovateľov, mimo iné Gregora z Nyssy, Jána Kasiána, či Diadocha z Fotiky. Asi ako 60-ročný odišiel žiť do Kláštora svätej Kataríny na Sinaji, kam ho povolali mnísi, aby viedol ich komunitu. Ako miestny igumen (opát) na podnet mnícha Jána z monastiera v Raithú začal písať svoje dielo Rebrík do raja.

Dielo náhľad|Rebrík do neba, sinajská ikona z 12.storočia|vľavo Rebrík do raja (iné názvy: Rebrík alebo duchovné tabule nášho prepodobného otca Jána, igumena Sinajskej hory, Rebrík, Rajský rebrík, Rebrík do neba, Rebrík božského výstupu, Osvietenie duše; , , niekedy aj: Plakes pneumatikai, t. j. Duchovné tabule)

Dielo bolo príručkou určenou pre mníchov askétov, ale i pre laikov. Predstavuje súhrn učenia púštnych otcov (apoftegmata ton hagion pateron). Spájalo v sebe rôzne kultúrne vplyvy, mimo iné tradíciu egyptských púštnych otcov a palestínskeho mníšstva (Barsanufius, Dorotheos z Gazy), nesie však aj znaky, ktoré ho spájajú s antickou tradíciou a znaky vlastného osobitého štýlu. Spis má aj vysokú literárnu estetickú hodnotu. Obsahuje početné metafory a podobenstvá, neraz vypožičané zo zvieracieho prostredia. Dielo bolo na Východe vysoko cenené a často komentované (mimo iné patriarchom Fótiom). Inšpirovalo mnohých byzantských ikonopiscov a mníchov (napr. hésychastov), počas pôstu býva celé dielo čítané v pravoslávnych kláštoroch. Niektoré výroky (apoftegmy) sú súčasťou východných kresťanských textov Filokalia. Značný bol vplyv jeho diela aj na Západe (bolo preložené aj do latinčiny) a medzi národmi v byzantskom kultúrnom okruhu.

V diele Klimax v 30 častiach (tzv. slovách) opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mníchov, číslo 30 zároveň odkazovalo na počet rokov Kristovej prípravy svojho verejného pôsobenia. Podkladom pre dielo mu bol biblický príbeh o Jakubovom sne, v ktorom videl rebrík, ktorý spájal nebo a zem. Každý stupeň symbolizoval jeden krok k priblíženiu sa k jednote s Bohom (duchovný výstup človeka k Bohu, anabasis k Lógu). Poskytuje návod ako bojovať s neresťami a dosiahnuť cnosť. Medzi jednotlivými témami v stupňoch sa nachádzajú napr. zrieknutie sa svetského života, absencia hnevu, lož a znechutenosť s lenivosťou, lakomstvo, chamtivosť, zmyselnosť, ctižiadostivosť, či pýcha. Oproti ním sa zaoberá napr. miernosťou, jednoduchosťou, dobrosrdečnosťou. Na vrchole rebríka sa nachádzajú tri čnosti – viera, nádej a láska. Predpokladmi úplnej jednoty (spoločenstva) s Bohom sú podľa neho vnútorný pokoj (hésychia) a odolnosť proti vášňam (apatia).Saint John Climacus In:

Liber ad PastoremSt. John Climacus In: (v preklade: List pastierovi, Slovo pastierovi, či Pastier) je menší spis s pätnástimi kapitolami, dielo popisuje nutné dobré vlastnosti predstaveného kláštora. Podľa niektorých názorov tu Klimax použil niektoré podnety z diela Regula pastoralis pápeža Gregora Veľkého.

Poznámky

Referencie

Ďalšia literatúra

Články v encyklopédiách

Monografie

Preklady české vydanie:

Iné projekty

Externé odkazy prvé tri stupne z Rebríku do raja, neoficiálny slovenský preklad John Climacus na Orthodoxwiki (po anglicky)

Kategória:Byzantskí teológovia Kategória:Byzantskí spisovatelia Kategória:Cirkevní otcovia Kategória:Kresťanskí mystici Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 7. storočí Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 30. marca