Minerálna látka (iné názvy: minerál, minerálna živina, nepresne: elektrolyt) môže byť: a) biogénny prvok (v užšom zmysle len makroprvok) nevyhnutný ako živina organizmu, spravidla však okrem chemických prvkov C, O, H, N (Organizmus takto definované minerály prijíma ako ióny alebo ako súčasti solí), alebo b) minerálna soľ, čiže anorganická soľ chemického/-ých prvku/-ov z bodu a), alebo c) bod a) aj bod b) minerální látky. In: Technický slovník naučný M-O. Praha: Encyklopedický dům, 2003, S. 140-141Mineralstoff. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.Mineralstoffe. In: Lexikon der Biochemie. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl., 2000. ISBN 978-3-8274-0410-7.Mineralstoffe. In: Lexikon der Ernährung. [CD-ROM]. Berlin, Heidelberg: Spektrum, 2002. ISBN 978-3-8274-0448-0látka minerálna. In: Filit minerálne živiny. In: Malá encyklopédia biológie. Obzor. 1975, S. 304minerálna výživa rastlín. In: Pyramída (encyklopedický časopis)STLOUKAL, M. et al. Biológia pre 3. roč. gymnázií. Bratislava. SPN, 1991, S. 97
Minerálne látky u človeka Minerálne látky (podľa definície c) tvoria asi 4,7 % hmotnosti ľudského tela. Najviac je v tele solí vápnika a fosforu. Tieto sú v kostiach a zuboch, kde zabezpečujú tvrdosť týchto orgánov. Okrem toho nájdeme v tele sodík, draslík, síru, chlór, horčík a vo veľmi malom množstve železo, jód, zinok, meď a kobalt. Potrebné množstvo minerálnych látok v tele obyčajne zabezpečuje normálna pestrá strava, ale napríklad počas rastu, tehotenstva či dojčenia je vhodné zabezpečiť vyšší prísun najmä vápnika a železa.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Fyziológia Kategória:Chemické látky