Štiav (iné názvy: štiavička, štiavec; lat. Rumex) je rod jednoročných, dvojročných alebo trvácich, dvojklíčnolistových rastlín, rozšírených asi v 200 druhoch v miernych pásmach všetkých svetadielov. Sú to prevažne rastliny s byľami, které obsadili rozličné biotopy. Niektoré druhy vyžadujú vlhké pôdy, iné suché a obvykle všetkým prospieva dostatok slnka, niektoré znášajúce aj zasolenú pôdu.
Opis Jednoročné, dvojročné alebo trváce rastliny s zväčša s prízemnou listovou ružicou a s priamou, vystúpavou či políhavou, obvykle vetvenou byľou, ktorá vyrastá z dlhšieho koreňa alebo článkovitého podzemku. Holé alebo chlpaté listy sú jednoduché, mäsité a často sa listy bazálne líšia od listov byľových, niekedy majú stopky, bývajú rôzne veľké, po obvode bývajú celokrajné alebo zvlnené a majú blanité prilístky.
Rastliny bývajú jednodomé, dvojdomé, niekedy polygamické a ich drobné kvety môžu byť obojpohlavné alebo sú funkčne iba jednopohlavné. Kvety vyrastajú v praslenoch a tvoria jednoduché či rozvetvené súkvetia, terminálne alebo úžľabné metliny či klasy, bývajú sfarbené zeleno alebo spoločne so stopkami sú ružovkasté až tehlovo červené. Kvet má okvetie zložené zo šiestich plátkov rastúcich v dvoch kruhoch, vonkajšie sú drobné a opadavé, vnútorné vytvárajú okolo rastúceho plodu ochranné krovky. V obojpohlavnom kvete je šesť tyčiniek so žltými až hnedastými peľnicami, z troch plodolistov zložený semenník s jediným vajíčkom a troch čnelkov so štetôčkovitými alebo perovitými bliznami, opeľované sú najčastejšie vetrom. Plody sú trojhranné, eliptické alebo vajcovité nažky obalené v krovkách.
Význam Ekonomický význam štiavov nie je veľký. Niektoré druhy, napr. štiav lúčny, bývajú pestované pre veľký obsah vitamínov A i C a ako prísady do šalátov a zeleninových polievok. Rastliny však obsahujú množstvo kyseliny šťaveľovej odburávajúcej z tela vápnik a pri konzumácii väčšieho množstva škodiacej. Niektoré druhy štiavu sa skrmujú dobytkom alebo sa skúšajú ako energetické plodiny na spaľovanie či výrobu bioplynu, napr. Rumex OK 2. Listy štiavu slúžia niekedy ako požerové rastliny húseniciam motýľov.
Mnohé druhy štiavu bývajú považované za obtiažne buriny či invázne druhy, ktoré sa rýchlo šíria po krajine a sú na obhospodarovaných pôdach ničené. Kvety štiavov majú veľké množstvá drobného peľu zanášeného vetrom na veľké vzdialenosti a u citlivých ľudí môžu vyvolať alergické reakcie.
Taxonómia Rod štiav je tvorený asi 200 druhmi, mnohé z nich sú variabilné a navzájom sa podobajú, ich určovanie je preto neľahké. Len v slovenskej prírode vyrastá, trvale alebo prechodne, týchto 24 druhov rodu štiav.
štiav obyčajný (štiavička obyčajná) (Rumex acetosella L.) štiav lúčny (Rumex acetosa L.) štiav kytkokvetý (Rumex thyrsiflorus Fingerh.) štiav áronolistý (Rumex alpestris Jacq.) štiav štítnatý (Rumex scutatus L.) štiav záhradný (Rumex rugosus Campd.) štiav trojboký (štiavec trojboký) (Rumex triangulivalvis (Danser) Rech. f.) štiav konský (Rumex hydrolapathum Huds.) štiav vodný (štiavec vodný) (Rumex aquaticus L.) štiav alpský (štiavec alpský) (Rumex alpinus L.) štiav hustý (štiavec hustý) (Rumex confertus Willd.) štiav špenátový (štiav špenátový) (Rumex patientia L.) štiav kučeravý (štiavec kučeravý) (Rumex crispus L.) štiav úzkolistý (štiavec úzkolistý) (Rumex stenophyllus Ledeb.) štiav krvavý (štiavec krvavý) (Rumex sanguineus L.) štiav klbkatý (štiavec klbkatý) (Rumex conglomeratus Murray) štiav tupolistý (štiavec tupolistý) (Rumex obtusifolius L.) štiav prímorský (štiavec prímorský) (Rumex maritimus L.) štiav ruský (štiavec ruský) (Rumex rossicus Murb.) štiav močiarny (štiavec močiarny) (Rumex palustris Sm.) štiav dlholistý (štiavec dlholistý) (Rumex longifolius DC.) - očakávaný štiav slaniskový (štiavec slaniskový) (Rumex pseudonatronatus (Borbás) Borbás ex Murb.) - očakávaný štiav pekný (štiavec pekný) (Rumex pulcher L.) - očakávaný štiav vajcovitolistý (štiavec vajcovitolistý) (Rumex obovatus Danser) - očakávaný
Hybridizácia V rode štiav dochádza často k hybridizácii, jej výsledkom je vznik mnohých krížencov a len niektoré z nich sú ďalej plodné. V slovenskej prírode sa objavuje stabilne alebo len príležitostne takmer 30 krížencov. Mezi nich patrí aj Rumex OK 2 (Rumex patientia × R. tianschanicus) 'Uteuša', nazývaný kŕmny či energetický štiav, skúšaný v Česku ako krmná i energetická plodina.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavikrvovité Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Flóra Ázie