Arsenios Autóreianos (iný prepis: Arsenios Autoreianos, , , rodným menom Geórgios, mníšskym menom Gennadios; * asi 1200, Konštantínopol† 30. september 1273, ostrov Prokonnésos) bol byzantský mních a pravoslávny biskup, v rokoch 12541260 a 12611265 konštantínopolský ekumenický patriarcha.
Patril k zásadným odporcom cirkevnej únie so Katolíckou cirkvou na čele s rímskym pápežom. V dôsledku sporov ho byzantský cisár Michal VIII. zbavil úradu patriarchu a poslal do vyhnanstva. Arseniovi prívrženci (arseniti) následne v krajine vyvolali ľudové hnutie a rozkol (či arseniánsku schizmu), pretože odmietli uznať ďalších patriarchov dosadených cisárom.Arsenios In:
Životopis Arsenios, rodným menom Geórgios sa narodil okolo roku 1200 v Konštantínopole do rodiny Autóreianovcov. Jeho otec sa volal Theodóros alebo Alexios, jeho matkou bola Irena Kamatéra. Cirkevnú kariéru začal ako mních v kláštore Oxeia na Princových ostrovoch. Pri vstupe do kláštora prijal meno Gennadios a neskôr meno Arsenios. Pôsobil vo viacerých kláštoroch v Malej Ázii, pričom sa stal aj igumenom. V roku 1254 ho nicejský cisár Teodor II. menoval konštantínopolským patriarchom (vtedy ešte v exile). Po smrti Teodora II. sa stal spolu s Geórgiom Muzalonom regentom maloletého Jána IV. Michal VIII. Palaiologos však Muzalona zabil a sám sa ujal moci. Aby svoju moc legitimoval, nechal sa Arseniom niekedy v rokoch 1258/1259 korunovať za Jánovho spolucisára. Palaiologos však následne vládol samostatne a Arsenios na znak protestu a vernosti Laskarovcom odmietol plniť úlohu patriarchu. K opätovnému plneniu úloh sa vrátil až po tom, čo Michal VIII. znovu získal Konštantínopol (1261). V konštantínopolskom chráme Hagia Sofia opätovne korunoval Michala VIII. za cisára.
Už v roku 1261 nechal cisár Michal VIII. Jána IV. Laskarida oslepiť a následne odstrániť, v dôsledku čoho bol Arseniom exkomunikovaný. Konflikty medzi patriarchom a cisárom naďalej narastali. Michal VIII. sa snažil byzantskú cirkev z obáv pred Západom spojiť s Rímom, kým Arsenios patril k rozhodným odporcom cirkevnej únie. Situácia vyvrcholila v roku 1265, keď cisár zvolal synodu, ktorá patriarchu zosadila a poslala do vyhnanstva. Následne cisár za patriarchu zvolil Jozefa I. Toho však Arseniovi prívrženci odmietli uznať a vytvorili ľudové hnutie namierené proti cirkevnej únii i Palaiologovcom. Nešlo tak iba o čisto cirkevné, ale i politické hnutie. Silnú podporu malo medzi mníchmi a obyvateľstvom západnej Anatólie. Arsenios bol vyhnaný na ostrov Prokonnésos, kde v roku 1273 zomrel. Rozkol však pokračoval ďalej i po jeho smrti. Cisár Andronikos II. nechal jeho pozostatky v roku 1284 preniesť do Konštantínopola, kde boli pochované v Chráme Hagia Sofia. Arseniti zosnovali niekoľko konšpirácii proti Palaiologovcom, no boli ich pokusy skončili neúspechom. Cirkevný rozkol (či schizmu) sa podarilo definitívne vyriešiť až za patriarchátu Nifóna I. v roku 1310 slávnostným vyhlásením zmierenia v Chráme Hagia Sofia.
Referencie
Ďalšia literatúra Encyklopédie a slovníky
Kategória:Konštantínopolskí ekumenickí patriarchovia Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola Kategória:Úmrtia v 1273 Kategória:Úmrtia 30. septembra Kategória:Byzantskí mnísi