náhľad|235x235bod|Veľký štátny znak Veľký štátny znak Československa bol medzi rokmi 19201939 a 19451960 jeden zo štátnych symbolov Československa.
Dejiny znaku Veľký znak bol podľa Zákona č. 252/1920 Sb. prijatý spolu aj s Malým a Stredným znakom 30. marca 1920.
Znak sa medzi rokmi 1920 až 1939 vyskytoval na prezidentskej štandarde Československej republiky. Zvláštnosťou je, že Veľký znak patril medzi štátne symboly Československa až do roku 1960, aj keď Podkarpatská Rus nebola súčasťou ČSR už od roku 1945.
Opis Veľký štátny znak Česko-Slovenska pozostával z predného, zadného štíta, dvoch štítonosov a nápisu Pravda vítězí (na Slovensku Pravda víťazí ).
Štítonosi sú dva dvojchvosté levy. Pod štítonosmi sa nachádza nápis Pravda vítězí (na Slovensku Pravda víťazí). Predný štít symbolizuje Čechy – na červenom pozadí sa nachádza dvojchvostý lev so zlatou korunou (alebo čelenkou) na hlave. Zadný štít pozostáva zo siedmich znakov. Znak v ľavom hornom rohu znázorňuje slovenskú zem – tri modré hory poukazujúce na Tatru, Matru a Fatru, biely dvojkríž a červené pozadie. Znak v pravom hornom rohu je i dodnes znakom Podkarpatskej Rusi, respektíve Zakarpatskej oblasti. Táto oblasť patrila za Prvej československej republiky k Československu. Znak v pravom strednom rohu znázorňuje České Sliezsko. Znak v ľavom strednom rohu odkazuje na Moravu. Znak v ľavom dolnom rohu odkazuje na Tešínsko. Českotešínsko bolo v roku 1920 pripojené k Česko-Slovensku. Znak v pravom dolnom rohu odkazuje na Ratiborsko. Hlučínsko (južné Ratiborsko) bolo v roku 1920 pripojené k Česko-Slovensku. Znak v strednom dolnom rohu odkazuje na Opavsko.
Opis znaku bol podľa Zákona č. 252/1920 Sb. (§6) nasledovný:
Referencie
Pozri aj Štátny znak Československa Malý znak Československa Stredný znak Československa
Iné projekty
Kategória:Štátne symboly Česko-Slovenska